Sme súčasťou tohto sveta

Aprílový rozhovor s Martinom pre nemecký magazín Intro, ktorého plné znenie sa dočkalo zverejnenia až tento mesiac.

Témy jednotlivých skladieb albumu "Spirit" sú viacmenej pochmúrne. Už samotná úvodná skladba, "Going Backwards", v ktorej Dave spieva o tom, že sa ľudstvo vracia do doby kamennej, je veľmi priama, rovnako aj skladba "Scum" ... poukázanie na špinu sveta je akýmsi vodítkom albumu. To všetko určuje aj nálady Vami poskytovaných rozhovorov. Oľutovali ste vôbec niekedy pesimizmus vašich skladieb?
Áno, dnes ma niečo podobné napadlo. Pri niektorých rozhovoroch som mal pocit, že som hosťom nočných správ BBC.

Ako vlastne začínajú práce na novom albume u teba a ako u kapely?
Moja časť začína samozrejme predtým, než dôjde k prvému stretnutiu kapely, kde sa rozhodne o tom, že nahráme nový album. V prípade albumu "Spirit" sa tak udialo v druhej polovici roka 2015. Nejako som nadobudol pocit, že naša ľudskosť sa vybrala úplne zlým smerom. Bez ohľadu na to, na čo som sústredil svoju pozornosť - politici, či ochrana životného prostredia, všetko ovládol totálny chaos. Dokonca ak by aj Trump nevyhral alebo nechcel vyhrať voľby, aj tak si každý musel uvedomiť, že voľby v Amerike majú ďaleko pomalšie tempo, než v Európe. Najprv príde k nomináciám kandidátov za každú stranu a potom k samotnej kampani k voľbám, ktorá trvá večnosť. Keď som začal s písaním skladieb, tak Trumpov vlak mal omnoho pomalšie tempo, no šokujúcejšie pre mňa boli udalosti v Sýrii. Každý deň som videl tie príšerné obrazy zo vojnových zón, ako aj zábery utečencov bojujúcich o svoj život v Stredozemnom mori a na Balkáne, čo boli priame dôsledky krízy v Sýrii. Zdá sa, akoby bol celý Blízky Východ erudovaný. To všetko spôsobilo, že môj pohľad na svet potemnel a sám seba som sa pýtal, "Kam toto všetko smeruje?".

Depeche Mode sú dnes kapelou, ktorá oslovuje obrovské publikum po celom svete. Dá sa povedať, že už dávno ste získali akúsi rovnováhu. Prísť však s politickým stanoviskom, to so sebou nesie veľký risk. Preberali ste v kapele možné dôsledky tohto kroku?
Prirodzene. Vždy ako kapela riskujete, ak sa rozhodnete komentovať dianie vo svete. To môže so sebou priniesť príšerné problémy. Môžu Vás na kopytách rozniesť po médiách, hoc si ich aj nekupujete. Ale sme súčasťou tohto sveta, iný nemáme, my predsa nechceme žiť v nejakej bubline, v ktorej sa nás v podstate nič netýka. Preto sme mali pocit pomenovať to, čo nás trápi a ženie vpred. Je to o tom všetkom. Trump bol zvolený za prezidenta a prišiel s možnosťou jadrového konfliktu so Severnou Kóreou. V takom prípade predsa nemôžete reagovať v štýle "nerušte ma prosím". Rovnako je to aj v otázke ochrany životného prostredia: Trump jednostranne vypovedal EPA dohodu a celé to vložil do rúk človeku, ktorý v klimatické zmeny neverí. Prečo by som mal mlčať?

V posledných rokoch cítiť nárast dystopických sci-fi prvkov v popovej kultúre - ovplyvnilo to aj tvoje skladateľstvo?
Nikdy som nebol fanúšikom sci-fi. Ja skôr sledujem dokumenty. Aby ste nadobudli dystopický pocit, nemusíte pozerať "Hungry Games" ságu, k dispozícii je totiž kvantum skvelých, no desivých dokumentov o veciach, ktoré ma znervózňujú. To má na mňa väčší účinok, než to nekonečné množstvo literatúry.

Jeden z najzábavnejších momentov albumu je skutonočnosť, že si po prvýkrát použil v skladbe slovo "fuck". V skladbe "Fail" počujeme: "Our souls are corrupt / Our consciences are bankrupt / Oh, we're fucked." To vzniklo vedome?
Samozrejme, že si uvedomujeme to, že doteraz sa nič také v našej tvorbe neobjavilo, ako aj to, že tentoraz to má špeciálny význam. Mám ďalší taký zábavný moment, aj keď odvediem pozornosť od albumu: moja manželka dostala, ako vianočný darček, prácu mladej austrálskej umelkyne. Ešte stále to nie je dokončené, no hlavná myšlienka je zobrazená v znakovom písme "We Are Fucked". Inak, táto umelkyňa vytvorila otlačky stovky rúk a každá z nich má svoj príbeh. Každý z tých otlačkov potom dokonale vymaľovala, dnes premýšľam o tom, ako to využiť na motívy tričiek.

Čo ma na vašich koncertoch neustále udivuje je fakt, ako dokážu fanúšikovia, aj po toľkých rokoch, šalieť v momente, keď vchádzate na pódium. Premýšľaš o tom pri vstupe na pódium , pri pohľade do prvých radov, ešte aj dnes?
Stále som si vedomý toho, aká úžasná je skutočnosť, že pre toľkých ľudí tak veľa znamenáme. Mám pocit, že je to o čomsi viac, než len o hudbe. Je to takmer ako kult, ale v tom dobrom slova zmysle. Samozrejme, nerobíme nejaké obety, nič neoživujeme a podobne. A preto v nás tá oddanosť vyvoláva tak skvelé pocity. Aj vďaka tomuto sú naše koncerty tak výnimočnou udalosťou. V publiku cítiť toľko lásky, dokonca aj medzi nami, naše role sú jednoducho súčasťou toho všetkého.

Nedávnom som čítal jeden zaujímavý článok v nemeckom magazíne Fueilleton, ktorého autor vyrastal v časoch NDR. Vysvetlovať, prečo sú Depeche Mode pre neho, ako aj jeho vrstovníkov, takí dôležití. Uvedomil som si tak, že máte veľmi veľa oddaných fanúšikov v bývalom Východnom Nemecku, ako aj vo Východnej Európe. Vieš si vysvetliť tento fenomén?
Vôbec nie. Možno ich naša hudba oslovila výnimočným spôsobom. A možno to má jednoduchší dôvod. Boli sme jednou z mála veľkých kapiel, ktoré v 1980tych rokoch vystupovali v NDR a Východnom bloku. V NDR sme myslím vystupovali, po prvýkrát, v roku 1985. Aj neskôr sme tam vystupovali a takto objavili Varšavu, Budapešť a Prahu. V tom čase to bolo skutočne nezvyčajné. Tie koncerty boli po finančnej stránke vždy stratové, skutočne neviem, prečo sme sa tam znova a znova vracali. Pri spätnom pohľade to však bolo samozrejme fascinujúce.

zdroj: dmtvarchives.com