Singles Tour 86>98 - 3.časť

Niekoľko dní pred štartom Singels Tour 86>98 si novinár Sat Bisla dohodol stretnutie s Martinom v Santa Monice. Vznikol z toho skutočne zaujímavý rozhovor, kde sa turné venovala len minimálna časť. Martin dokonca jemne poodkryl svoje súkromie.

[b]Máš za sebou, ako člen Depeche Mode, dlhú cestu. Napadlo ťa niekedy, že budeš súčaťou takej úspešnej a vplyvnej kapely?[/b] Keď som bol malý, vždy som sníval o tom, že budem hrať v kapele, ale nikdy som si ani len nepomyslel, že to raz bude skutočnosť a že budem robiť to, čo práve robím. [b]Si hlavným textárom vašej skupiny v podstate od začiatku kariéry. Kde berieš inšpiráciu k písaniu tak podmanivých piesní?[/b] Neviem. Myslím, že ma inšpirujú veci, ktoré si ľudia nevšímajú, je to iné ako písať šťastné a našlapané piesne, pretože takéto veci mňa nezaujímajú. Aj knihy čítam veľmi pomaly, a pripúšťam, že inšpirácie čerpám z toho, čo ma zaujíma a mnohé z toho by väčšina neoznačila pojmom "šťastie". [b]No napriek tomu sú Depeche Mode úspešní hlavne vďaka tvojim textom. Môžeš spomenúť niektoré z tvojich najobľúbenejších skladieb?[/b] To by sme sa napočítali, ale chvalabohu, robíme piesne, ktoré sú podľa mňa na milión míľ vzdialené od klasického popu. Myslím, že v tom tkvie náš úspech. Ale pokiaľ ide o obľúbené skladby, musím povedať, že v podstate nemám svoje absolútne obľúbené skladby. Posledné tri naše albumy patria skutočne k mojim obľúbeným, ale vybrať z týchto troch čo len jednu jedinú najobľúbenejšiu pieseň by bolo pre mňa veľmi ťažké. [b]Za ktorou piesňou z albumu "Ultra" si stojíš najviac?[/b] Asi za "Barrel Of A Gun", pretože si myslím, že nás stála najviac. Myslím, že to bolo správne rozhodnutie, vydať túto skladbu ako prvý singel z albumu, pretože sme to pokladali za výzvu, ako to prijmú fanúšikovia. A neskôr ma opäť oslovila "The Love Thieves", prišla mi taká oduševnelá a presne tak vidím aj náš nový singel "Only When I Lose Myself", ktorá je zároveň novou skladbou výberovky našich najväčších hitov. Oduševnelosť je naša nová poloha a páči sa mi to. [b]Depeche Mode prešli od prvého albumu "Speak And Spell" do dnešných dní obrovskou vývojovou etapou. Si spokojný so smerovaním, ktoré vás doviedlo do dnešných dní.[/b] Viete, po odchode Vinca Clarka sme sa stali úplne inou skupinou, pretože môj štýl komponovania je úplne odlišný od jeho. Takže, po "Speak And Spell", bolo vlastne celé obdobie "A Broken Frame" akýmsi obdobím, počas ktorého sme zbierali nové skúsenosti a hľadali samých seba. Nahrávali sme skladby, ktoré som napísal dávno predtým, niektoré v čase, keď som mal 16, no a zopár ďalších som napísal priamo v štúdiu počas nahrávania a okamžite šli na album. Pre mňa osobne je to najslabší album, pretože je to len akýsi nepodarený hybrid rôznych štýlov a vlastne som sa na tom albume len učil. Na ďalšom albume, "Construction Time Again, sme sa zasa len hľadali. Myslím, že až od roku 1986, vydaním Black Celebration, to všetko nabralo ten naozaj správny smer. Mám radosť z toho všetkého, čo sme od toho roku vydali, hlavne čo sa týka singlov. Skutočne sa teším na vydanie kolekcie The Singles 86>98, pretože pre ňu nastal ten správny čas. [b]Ako sa pozeráš na kapely, ktoré urobia cover verzie tvojich skladieb?[/b] Ak niekto spraví cover verziu našej skladby, sme tým v podstate poctení, hlavne pokiaľ ide o album akým je "For The Masses". Myslím, že je na ňom niekoľko skutočne vydarených verzii. Ale tiež "Policy Of Truth" od Terry Hoaxa bola skvelá. Ale znova pripomínam, je to pre vás pocta, ak niekto urobí cover verziu vašej skladby. Nikdy sme si nemysleli, že zotrváme tak dlho, že budeme 18 rokov produkovať hudbu, ktorá je pre ľudí čímsi významná a dôležitá... je skvelé byť rešpektovaným. Rád píšem skladby len tak pre seba, ale chvalabohu, vedia ľudí osloviť, a to je pre mňa veľký úspech - celý ten proces je proste radostný. [b]Ale na druhej strane, nájde sa niekto, kto zohral významnú úlohu, resp. kto najviac ovplyvnil tvoj tvorivý vývin?[/b] Sú to ľudia ako Neil Youing, John Lennon a Leonard Cohen, ľudia pre ktorých talentom mám veľký rešpekt. Vždy sa snažím spájať modernú technológiu s kvalitným komponovaním skladieb. Myslím, že je to dosť dôležité, pretože ak ste si vedomí, že ste dobrý skladateľ, môžte tvoriť veci v dosť "retro" štýle, ale myslím si, že spojenie technológie s kvalitným komponovaním je veľmi dôležité. Ale veľký vplyv na mňa mali aj takí Kraftwerk. Ani nie tak v komponovaní, ako v kompozícii melódii. [b]Je pozoruhodné, že napriek tomu, že ste predali viac ako 50 miliónov nosičov, stále ste pre svet záhadou a obklopení tajomstvom.[/b] To môže byť spôsobené tým, že naša hudba je tak trochu kultová záležitosť. Aj napriek predaju toľkých albumov sa nám stále darí držať si ten určitý "odstup" ...čiže ten pocit, že Depeche Mode je akási tajomná komunita sa stále zachováva. A tiež si myslím, že v našej hudbe je ukrytá určitá dávka intimity, takže si vyžaduje od ľudí určitú spriaznenosť. Aj keď si obrovské množstvo ľudí kupuje naše nahrávky, stále cítiť, že nás obklopuje akýsi pocit neistoty a napätia. [b]S odchodom Alana a Davidovou drogou minulosťou sa objavili špekulácie súvisiace s budúcnosťou Depeche Mode. Ako by si dnes opísal sympatie medzi vami?[/b] Všetko je presne také, aké to má byť, keď sú ľudia spolu 18 rokov, nedá sa jednoducho povedať, že je to všetko v pohode, proste, ako všade, je to raz hore, raz dolu, dnes sme pre seba ako rodina, viac ako kedykoľvek predtým. 18 rokov je veľmi dlhý čas, ale myslím si, že sme na tom lepšie ako v ktorýkoľvek okamih v našej minulosti. Veľmi nám pomohol fakt, že Dave je už dva roky "čistý", nakoľko predtým bol citovo nestabilný. Jeden deň bol plný eufórie a nadšenia, a druhý deň sa topil v depresiách a nič ho nezaujímalo.S takým človekom, ktorý šialene strieda nálady, sa potom veľmi ťažko pracuje. Ale Dave už je za vodou a vždy keď ho znova vidím, vyzerá šťastnejšie a to je pre naše napredovanie veľmi dôležité. Ja s Andym sme tiež prešli problémovým obdobím, ale v túto chvíľu sme už v pohode. Samozrejme, že sme neprešli takou rekonvalesceniou ako Dave, ale už sme všetci v pohode, a tým slovom sa to dá asi opísať najlepšie. [b]Minulý rok som videl vaše "súkromné" vystúpenie v The Shrine, v Los Angeles a zneli ste skutočne fantasticky. Teraz samozrejme nasleduje svetové turné. Môžeš nám opísať, ako bude vyzerať pódium?[/b] S týmto sme sa opäť obrátili na Antona Corbijna, ktorý nám pripravil návrh celého pódia, ale aj koncertu. Taktiež pripravil materiál pre projekciu, ktorá pobeží za nami počas celého predstavenia. Budem úprimný, nechcem vám toho veľa prezradiť, chceme, aby fanúšikovia prišli na koncert bez nejakých očakávaní a odchádzali príjemne prekvapení. Niektoré Antonove snímky sú ale skutočne zaujímavé. Obliekol nás do kostýmov našich idolov z mladosti a veľmi som sa na tom zabával ...myslím, že sme vyzerali ako nevydarené kloni našich idolov. [b]Podľa čoho ste vyberali predkapely, ktoré budú otvárať vaše koncerty v Európe a Spojených štátoch?[/b] Pre Európske vystúpenia sme už potvrdili trojčlennú drum´n´bassovú kapelu Purity ...sú skutočne "tvrdí", takí "heavy". Pre americkú časť sa rozhodujeme medzi troma, štyrmi kapelami, ale ešte to neni definitívne. [b]Po vydaní výberu vašich najväčších hitov sa objavili špekulácie, že viac už nahrávať nebudete. Čo je na tom pravdy?[/b] Po skončení tohoto turné začnem znova písať, a až potom sa uvidí. Nikdy nehovoríme, že už nikdy nič nenahráme a ani nevieme, čo budeme robiť na budúci rok. Ak si užijeme toto turné tak, ako sa naň tešíme, je možné, že na budúci rok naplánujeme ešte zopár koncertov. [b]Ako rodina prežíva obdobie, keď si na turné?[/b] Neviem. Možno štastne a otrávene ako vždy. Nejaká predstava, že budem štyri mesiace preč ich teraz vôbec nerozptyluje. Moje dcéry sú už vo veku, kedy vedia veci pochopiť omnoho lepšie, ale ich dokážu aj viac zarmútiť. Nedávno sme boli na dovolenke, a ku koncu som musel odísť do New Yorku, tak zbytok rodiny šiel do Seattlu navštíviť rodičov mojej manželky, a dcéry strašne plakali, pretože som s nimi nešiel. A keď som ich po týždni prišiel pozrieť, boli úplne vyvedené z miery, takže si môžte predstaviť, aké to bude, keď im poviem: "Uvidíme sa za štyri mesiace". [b]Čo môžu fanúšikovia DM od vás v budúcnosti očakávať?[/b] Ak mám byť realista, neviem si predstaviť, že by sme vydali ďalší album ešte pred rokom 2000, nakoľko dobre viem, aký je proces nahrávania pomalý. Najprv musím napísať nejaké skladby, a až potom môžme nastúpiť do štúdia. Nahrávanie posledného albumu nám zabralo 15 mesiacov a keď zoberiem do úvahy fakt, že turné potrvá až do Vianoc, myslím, že nemá zmysel sa zaoberať otázkou vydania albumu do roku 2000. Som rád, že pracujeme vlastným tempom a nie sme nútení vydávať veci skôr, ako uznáme sami za vhodné. Myslím, že dôležitejšia je istota, že do sveta vypustíme skutočne kvalitný materiál!

Názory Devotees (1)

tomi

 1    7. január 2004 o 14:45

skutočne veľmi dobré rozhovory. Ďakujem.

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa