Silná trojka (2005)

Silná trojka (2005)

Deň po tlačovke v dusseldorfskej Aréne si to Martin a Dave namierili do štúdia Eins Live v Kolíne a poskytli veľmi príjemný rozhovor.

V porovnaní s tlačovou konferenciou sa zdáte viac v pohode. Je to ešte stále plné očakávaní a nervozity? Nakoniec, po tých 25 rokoch ste si na to už mohli aj zvyknúť, nie?
Martin: Človek by si myslel, že áno, ale na druhej strane musím priznať, že dnes sú pre mňa tlačovky stresujúcejšie, než kedykoľvek predtým. A hoci to vyzerá jednoducho, je dosť náročné stáť pred toľkými ľuďmi. Niekto Vám položí otázku a vy ani neviete, odkiaľ bola smerovaná, kde dotyčný sedí. Začnete sa teda obzerať a spájať si hlas s konkrétnou tvárou. Verte mi, odpovedá sa mi veľmi ťažko, keď ani riadne neviem, kde dotyčný, či dotyčná sedí.

A nám sa pritom javí, že to vždy celé berieš s humorom.
Martin: No áno, ono to inak akosi ani nejde.

Vaša kapela oslavuje štvrťstoročnicu pôsobenia na scéne. Chystáte sa to vôbec nejako osláviť? Bude nejaká veľká oslava?
Martin: Oslavovali sme pred pár týždňami v New Yorku. Znovu máme pri sebe človeka, ktorý je neuveriteľný, pokiaľ ide o čísla a dátumy. On si napríklad úplne jasne pamätá, kedy sme spolu po prvýkrát koncertovali. Bolo to 29.mája 1980. Takže v ten deň, v tomto roku, sme mali spoločnú večeru, kde sme to náležite oslávili.

V gréckej reštaurácii?
Dave: (smiech) Nie, v thajskej. Alebo niečo na ten spôsob. Gréckeho jedla už mám fakt dosť, hlavne doma. Však rodičia mojej manželky sú Gréci.

Takže nejaký "výročný koncert", či niečo podobné, nebude, alebo ... ?
Dave: S tým výročím koliduje vydanie nášho nového albumu. Takže vlastne aj následným turné to trochu oslávime.

Ako to, že nakoniec 2.júla nebudete vystupovať v londýnskom Hyde Parku, v rámci akcie Live8? Veď v tom čase by ste už nový album mali mať definitívne dokončený.
Martin: To je síce pravda, ale nie sme aktuálne v pozícii, aby sme si dovolili vystúpiť naživo. A nepatríme ani k tým kapelám, ktoré proste niekam prídu a začnú jammovať. V prvom rade musíme opäť prizvať bubeníka a klávesáka a dôkladne veci nacvičiť. A to je teraz, kedy sme vlastne stále v polovici nahrávania, absolútne nemožné. Nemáme dostatok času, aby sme sa náležite pripravili na takýto typ koncertu. Myslím tak, aby sme s tým sami boli spokojní.

Aspoň si to pozriete v TV?
Dave: Ale ak by sme tam boli, tak by sme mohli aj hrať, to mi verte. Lenže aktuálne musíme dokončiť album. Ten je našou najvyššou prioritou.

Čo vizuálna stránka turné? Už ste sa bavili, prípadne premýšľali o tom, ako by to celé malo vyzerať?
Dave: Len tak trochu.

Martin: Ešte je to len taká hmlistá predstava. Prišiel s tým Anton a bude to veľmi jednoduché. V podstate pôjde o to predstaviť kapelu opäť ako súdržný kolektív. V tomto zmysle sa bude uberať aj stavba pódia. Je možné, že sa vzdáme vokalistiek, ktoré s nami fungovali posledné tri turné. Len tak budeme môcť pôsobiť ako súdržný celok.

Dave: Budeme sa prezentovať ako silná trojka - ale tým pádom budeme musieť sami seba trochu posunúť po technickej stránke vpred, aby to bolo na vystúpení aj cítiť. Antonov nápad samotný je však zaujímavý, pretože aj staršie skladby budú prezentované úplne iným spôsobom, v porovnaní s tým, ako sme ich hrali celé roky. Aj projekcie pripravujeme úplne inak, ako bolo zvykom. Nič extrémne to nebude.

Odhliadnúc od tej prezentácie jednoty, ktorá je pre vás zdá sa dôležitá, je pravda, že ste na pokraji rozpadu? Teda aspoň tak sa to v poslednej dobe všade prezentovalo.
Dave: Nemyslím si, že by sme takémuto niečo skutočne čelili. Zdá sa, že túto predstavu ľudia pravidelne oživujú, znova a znova.

Je toho plný internet ...
Martin: Internet je plný odpadu.

Dave: Presne tak. Vytrvalo prechádzame od jedného albumu k druhému, nakoniec tomu bolo tak vždy. Ale, aby sme boli úprimní, pretože naša práca si vyžaduje maximum sústredenosti, snažíme sa nepozerať až príliš ďaleko do budúcnosti a zároveň sa príliš nedržať minulosti, skôr sa snažíme vyprodukovať tú najlepšiu hudbu, akej sme v danom momente schopní. A takýmto spôsobom ubehlo tých 25 rokov. Nakoniec, otázka rozpadu je už pekne stará, možno tak stará, ako naša spolupráca (smiech). Jednoducho si vychutnávame danú chvíľu.

Keď bol vydaný tvoj sólový album, "Paper Monsters", tak si sa dožadoval skladateľských právomocí v kapele. Máš pocit, že sa ti to podarilo dosiahnuť a aký máš z toho pocit?
Dave: Stalo sa to takto: keď sme sa spolu opäť stretli, užili sme si opäť parádnu zábavu, a to mi verte, že to tak bolo. No a nakoniec sme dospeli k rozhodnutiu, resp. k dohode, s ktorou všetci súhlasili. A teraz, keď môžem byť autorom niekoľkých skladieb na albume, som absolútne spokojný. Takže, buďte pripravaný na prekvapko!

Martin, nie je to teraz pre teba, čo by hlavného skladateľa v kapele, nakoniec úľava, že máš k dispozícii niekoho, kto takisto dokáže napísať skladbu?
Martin: Ale samozrejme! Nakoniec, toto je vôbec po prvýkrát, kedy máme pre album k dispozícii viac skladieb, než naozaj potrebujeme. Veci to rozhodne uľahčilo. V minulosti sme vždy mali obrovský problém, pokiaľ šlo o výber bonusových skladieb pre single. Dnes takýto problém definitívne nemáme.

Aký efekt to malo na vašu hudbu? Ako aktuálne ovplyvnil David zvuk kapely?
Dave: No, keď sme začali nahrávanie prvých demosnímkov skladieb, už v tom momente to bolo trochu iné. Tak, či onak Depeche Mode mali vždy špecifický zvuk a nie je jednoduché sa od neho odpútať. Jednoducho existuje. No Ben Hillier, náš producent, nás potlačil trochu iným smerom. A presne toto sme chceli. Chceli sme spolupracovať s niekým, kto nás postrčí trochu dopredu a bude viac experimentovať. A presne to sa mu aj podarilo.

Niečo na spôsob albumu "Think Tank" od Blur?
Dave: Presne. Ben sa rád pohráva so zvukom, neustále skúša nové veci a ponúka nové nápady. A dokonca aj vtedy, keď Martin iba hrá na gitare a ja spievam, aj vtedy skúša nejakú šialenosť. Či už sa pohráva s mikrofónmi, procesormi, či boxami, len a len preto, aby dosiahol špecifický zvuk, jednoducho sa po celý čas pokúša o zmeny. A čím viac na veciach pracuje, tým viac ich mení. A týmto prístupom ovplyvnil zvuk albumu, je to až extrémny experimentátor.



Akú hudbu dnes počúvate v súkromí, za predpokladu teda, že dnes vôbec máte nejaké súkromie a čas pre seba?
Dave: Veľa rôznych vecí. Doslova úmyselne sa snažím kupovať čo najviac nových nahrávok, no väčšinou som z nich riadne sklamaný. Z tých nových vecí ma asi oslovil iba nový album Gorillaz. Je to veľmi zaujímavá nahrávka. Ale inak? Skutočne vzácne ...

Martin: Ja si kupujem veľa elektronických nahrávok, nakoľko sa aktuálne pokúšam aj o dj-ing. Napr. ma môžete zastihnúť zajtra v noci na Sonar Festivale. Pred vystúpením sa snažím kupovať veci, ktoré by som rád zahral. Ale inak mám rád prakticky všetko, pokiaľ ide o hudbu, som skutočne veľmi otvorený.

Na rockovej scéne sa toho za posledné roky veľa neudialo. Oslovili Vás nové retro záležitosti ako White Stripes a podobne?
Dave: A mne to zasa príde úžasné, pretože sa neustále rodia nové kapely. Lenže na druhej strane, to čomu sa venujú nie je v podstate nič nové. Ono si to žiada trochu času, kým sa kapela jasne vyprofiluje. Bohužiaľ je to už chyba dnešného hudobného biznisu, že preferuje kvantitu pred kvalitou. Neustále sa publikuje toľko vecí, že je ťažké venovať pozornosť novým záležitostiam, nemáte tak šancu si vybudovať akési skutočné nadšenie z kapely, hoci prináša niečo nové, lepšie a hlavne iné. Vďaka Bohu existuje zopár výnimiek a sú tu kapely, ktoré sa neustále vyvíjajú, ako napr. Radiohead a niekoľko ďalších, ktoré sa posúvajú čo najďalej, ako je to práve možné, robia si veci po svojom, no jednako majú plnú podporu svojich vydavateľstiev. Ale to sú skutočné výnimky. Mnoho kapiel sa svojej druhej šance nedočká, ak neuspejú s debutom.

Ako myslíte, že by ste dopadli, keby ste začali kariéru v dnešných časoch?
Dave: Asi by sme to mali omnoho ťažšie. Možno až príšerne ťažké.

Odkedy často navštevujete našu krajinu, tak ste už čo to museli z nemčiny pochytiť a určite sa našim jazykom dohovoríte, nie?
Martin: Ja som sa v škole učil nemecky! A nejaký čas som dokonca žil v Berlíne. Dokonca som mal za frajerku Nemku (výbuch smiechu). Jasné, nehovorím nemecky plynule, ale dohovorím sa.

Ako je to u teba, Dave?
Dave: Skončil som pri "Spiegelei mit Bratkartoffeln, ohne toast" (smažené vajce so smaženými zemiakmi, bez toastu). (smiech)

Tak späť k turné. Prečo turné len šesť mesiacov? V porovnaní s minulosťou je to omnoho kratšie. Či to je len jeho prvá časť?
Martin: No, pre nás je to jedno veľké pekelné turné.

Dave: Ak si tie koncerty zrátate, tak je to skutočne len zopár vystúpení. Uvidíme, ako sa to rozbehne. Ale, aby sme boli úprimní, zatiaľ žiadne ďalšie plány, ani prísľuby nemáme.

V porovnaní s 18 mesiacmi, či dvoma rokmi, ako ste zvykli kedysi ...
Martin: To sme skúsili iba raz a takmer nás to zničilo, a to doslova, každého z nás. Poučili sme sa.

Dave: Myslím, že sme sa všetci odvtedy zmenili. A hlavne sme boli omnoho mladší, veď odvtedy ubehlo už 15 rokov.

Martin: Presne 11, či 12. A lístky na koncerty boli vtedy veľmi lacné.

No a dnes stojíte uprostred novej dusseldorfskej arény a kapacitou 60 000 divákov. Už to asi ani nemôže byť lepšie, nie?
Dave: Samozrejme, že môže. To mi naozaj môžete veriť (smiech). Inak, tá aréna nie je v skutočnosti až tak veľká, ako sa zdá. Na prvý pohľad sa javí obrovská, ale v podstate je to priemerný štadión a nemá ďaleko k iným priestorom, kde sme už hrali.

A čo ceny vstupeniek? Je pravda, že sa ich snažíte držať čo najnižšie?
Dave: Tak, ako je to len možné. Ale nakoniec to samozrejme nezáleží od nás, ale viac od všetkých tých ostatných faktorov, ako napr. od pódiovej produkcie ako takej. Ale aj tak sa ich snažíme držať na nižšej úrovni, v porovnaní s väčšinou dnešných kapiel.

Martin: Viete, ceny vstupného sú úplne mimo našej kontroly. Ono sa to celkovo zhoršilo až posledné dva roky. Mnoho kapiel sa dožaduje neuveriteľných cien a snažia sa ešte z toho aj vykrútiť. Nemyslím si, že je to správne.

Existuje na to vôbec nejaký rozumný dôvod? Napr. stúpajúce náklady na produkciu?
Dave: Nie, to s tým nič nemá. Je to hlavne o tom, že si niektoré kapely myslia, že si proste môžu zapýtať neviem akú veľkú sumu. Osobne by som nikdy nezaplatil za vstupenku 250 dolárov, nech by už vystupoval neviem kto. Teda okrem Cirque du Soleil, keďže za tým predstavením sa skrýva príšerná drina a je hodné každého centu. Ale inak by som nezaplatiť nikdy takú vysokú sumu. Nikdy!

A prečo myslíte, že predkapely majú u vás takú ťažkú pozíciu, obzvlášť v Nemecku?
Martin: To rozhodne nie je typický nemecký problém. Celkovo majú naši predskokani v Európe veľmi ťažkú pozíciu. Dodnes neviem zabudnúť na Electrotribe 101, ktorí nám predskakovali tri noci v parížskom Bercy. Ich spevák v druhú, či tretiu noc doslova odmietol vystúpiť na pódium, pretože počas prvej noci boli bombardovaní fľašami, pivom a cukríkmi. Museli nakoniec tie dva koncerty odohrať bez speváka, hrali čisto inštrumentálne, čo bolo smutné.

Dave: Otvárať koncert inej kapely je proste veľmi zložité, hlavne pred tvrdým fanúšikovským jadrom. Akákoľvek kapela by mala problém. Veľmi dobrý dojem v tomto smere zanechal Frank Tovey, on jednoducho publiku dal najavo, že nepatrí k tým, na koho by si niekto z publika dovolil niečo hodiť. Ak by sa tak stalo, tak by z pódia jednoducho odišiel a vystúpenie ukončil. On si rešpekt publika DM naozaj vybudoval. Nemôžete vyjsť na pódium a ukázať svoje slabosti.

V Nemecku máte extrémne oddané publikum, vo vekovom rozpätí 10-50 rokov. To sú Depeche Mode skutočne rodinná kapela?
Dave: Zdá sa, že hudba putuje napriek generáciami. Aspoň sa tak zdá. A ja môžem k tomu povedať iba jediné: lojalita našich fanúšikov nám veľmi lichotí.

A teraz ruku na srdce: aj ste niekedy vyrazili do mesta, v ktorom ste práve vystupovali a pozreli si nejaké pamätihodnosti alebo v podstate ste celý čas zavretí v hotelových izbách?
Dave: No, viete, naše vystúpenie si žiada veľmi veľa príprav. Ono, pred samotným vystúpením máte tak dve hodinky voľna, zbytok strávite v hoteli, odpočívate, chystáte sa na pódium, spievate. Na druhý deň ráno sa zobudíte, cestujete do ďalšieho mesta, nasleduje zvuková skúška a než sa nazdáte, prichádza čas vystúpiť na pódium.

To teda nevyznieva veľmi vzrušujúco...
Dave: To teda nie. A práve preto som uskutočnil svoje sólové turné a miesta, kde som vystupoval, som si aj trochu poobzeral. A chystáme sa v tomto trende pokračovať. Chceme toho vidieť čo najviac, ak to bude možné.

Názory Devotees (12)

Logic

 1    25. august 2015 o 08:05

Silná trojka-album Ultra a Delta.

Strider

 2    25. august 2015 o 18:52

PTA a cele toto obdobie patri podla mna k mimoriadne uspesnym a silnym fazam v historii DM. Album je silny a kompaktny, DM upevnili svoje vzajomne vztahy a vyrazili na paradne turne!
Pravdu povediac vobec nechapem o com tomy pise…a ci vobec pise o DM grin
Nepochopene dvd? Netusim odkial to mas…
A Fletch? V kazdej piesni ma svoje party, hlavne basove a poctivo hra co treba…
Zvlastny koncert v Bratislave? Cudne casy?? Neberiem tvoj pohlad na vec ale si asi naozaj mimo realitu grin

Monghi

 3    25. august 2015 o 21:11

@strider: kedze tomyho trochu poznam a to obdobie som s nim prezil, nehladaj za tym kritiku DM smile proste, su fans, ktori maju album, ci skladbu, spojenu s konkretnou udalostou ... no a PTA mam aj ja spojeny so zvlastnym obdobim, plynym zvlastnych udalosti :D

grapher

 4    26. august 2015 o 10:26

Hm, na PTA som sa velmi tesil, hlavne po tom, ako vysiel singel Precious, ten mam dodnes velmi rad. Tento album je pre mna zvlastny tym, ze ma pre mne velmi odlisne strany. Na A strane su naozaj vyborne skladby, ale B stranu povazujem za priemernu, nicim zaujimavu, z DM urcite najslabsiu. V kazdom pripade po Exciteri to bol posun vpred.

MODRY

 5    26. august 2015 o 16:16

PTA—MA DOBRU PRODUKCIU,ALE DRUHA CAST ALBUMU MA PRE MNA SLABSIE PIESNE.JE TO OBDOBIE,KED SA ICH VZTAHY ZLEPSILI.
PACILO BY SA MI SOTU Z TAKOUTO PRODUKCIOU,MAM TAM DALEKO VIAC OBLUBENYCH PIESNI.

bel canto

 6    28. august 2015 o 07:46

Tomy co sa ospravedlnujes, B strana PTA je mizerna, na pomery DM uplne zle. Jedina vymakana skladba z toho obdobia je Newborn, aj ked ani ta nedosahuje level ozajstnej silnej trojky - Wilder-Gore-Gahan. Trojka Fletch-Gore-Gahna nie je silna, je to trojnohy pes.

Logic

 7    28. august 2015 o 19:32

Ja viem Bel canto a tvoj slávny SOFAD je dvojnohá jašterica.

grapher

 8    1. september 2015 o 23:29

Najlepsia skladba z tohto obdobia je asi Free, urcite mala byt na albume. Ale aj ako B strana urobila velku sluzbu singlu. Velmi sa mi paci aj live verzia Photographic, bola celkom dobre urobena, aj ked na nej sa asi neda nic pokazit smile

bel canto

 9    2. september 2015 o 18:37

Ak by bolo ze silna trojka Wilder-Gore-Gahan, to je pochopitelne a lahko dokazatelne. Ale toto ....

bel canto

 10    4. september 2015 o 06:42

Ak by neexistoval Enjoy the Silence, Precious by som ako tak zobral. Ale v principe, charakteristika zvukov a ukladanie vrstiev je totozne. Jednoducho zopakovali Alanov postup, trochu to pozmenili aby to bolo “ine” a Precious bol na svete. Texty mi boli, su a budu ukradnute. Inak Tomy, voci Tebe nemam nic, vsetko dobre.

bel canto

 11    7. september 2015 o 12:30

Tomy, ja aj ked pocuvam slovensku alebo cesku vec, text ma fakt netrapia. Pre mna je dôlezita instrumentalna stranka veci, schopnost vrstvit a farbit zvuky a srobovat ako hovori Alan. Instrumentalnu hudbu vratane jazzu pocuvam 1:1 k spievanej. A uz uplne bezvyznamny je pre mna klip.

bob3

 12    8. september 2015 o 21:11

Měl jsem nedávno bolest hlavy v tom horku, pustil jsem si na usnutí několika hodinový záznam deště, mixnul jsem to bouřkama a bylo to.

Žádný text, dokonce žádná muzika, takže bel canto já ti rozumím..

https://www.youtube.com/results?search_query=raining+sound+for+sleeping

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa