Silná trojka (2005)

Veľmi úprimný rozhovor, veľa rozumných odpovedí... Martin i Dave odkryli čo to zo showbiznisu ako takého… Odvtedy uplynulo už 10 rokov, žiadny jubilejný koncert k 35-temu výročiu kapely sa nekonal (načo aj?), kapela skôr pôsobí ako zohraná dvojka ako silná trojka, Andy sa v r. 2005-2006 ešte ako tak technicky snažil pôsobiť, že hrá nejaké party (viď dvd Milan, track Behind The Wheel), cena lístkov s každým ďalším turné išla hore, setlist je viac-menej zabetónovaný a tak… V tom roku bol môj vzťah k DM na bode mrazu a nebyť dvoch zásadných ľudí a jednej udalosti, tak si dnes na DM ani nespomeniem… Čudné časy, čudný album, zvláštny koncert v Bratislave, prázdny pocit po ňom, nepochopené (nedocenené) dvd Milan… Ja neviem, asi nie som ten pravý, čo by mal o tomto “anjelskom období” kapely niečo písať...

Silná trojka-album Ultra a Delta.

PTA a cele toto obdobie patri podla mna k mimoriadne uspesnym a silnym fazam v historii DM. Album je silny a kompaktny, DM upevnili svoje vzajomne vztahy a vyrazili na paradne turne!
Pravdu povediac vobec nechapem o com tomy pise…a ci vobec pise o DM
Nepochopene dvd? Netusim odkial to mas…
A Fletch? V kazdej piesni ma svoje party, hlavne basove a poctivo hra co treba…
Zvlastny koncert v Bratislave? Cudne casy?? Neberiem tvoj pohlad na vec ale si asi naozaj mimo realitu

@strider: kedze tomyho trochu poznam a to obdobie som s nim prezil, nehladaj za tym kritiku DM proste, su fans, ktori maju album, ci skladbu, spojenu s konkretnou udalostou ... no a PTA mam aj ja spojeny so zvlastnym obdobim, plynym zvlastnych udalosti :D

Hm, na PTA som sa velmi tesil, hlavne po tom, ako vysiel singel Precious, ten mam dodnes velmi rad. Tento album je pre mna zvlastny tym, ze ma pre mne velmi odlisne strany. Na A strane su naozaj vyborne skladby, ale B stranu povazujem za priemernu, nicim zaujimavu, z DM urcite najslabsiu. V kazdom pripade po Exciteri to bol posun vpred.

PTA—MA DOBRU PRODUKCIU,ALE DRUHA CAST ALBUMU MA PRE MNA SLABSIE PIESNE.JE TO OBDOBIE,KED SA ICH VZTAHY ZLEPSILI.
PACILO BY SA MI SOTU Z TAKOUTO PRODUKCIOU,MAM TAM DALEKO VIAC OBLUBENYCH PIESNI.

U mňa to bolo právne naopak - žiadny posun vpred… Zvuk mi neprišiel ničím zaujímavý, Precious bol síce príjemný singel, ale v ničom inovátorský (skôr taký Enjoy The Silence na tretiu…), koncept albumu bol (nasilu) rozbitý “DG vsuvkami” (piesne to sú síce príjemné, ale tématicky sa viac-menej nehodili k MG tvorbe pre DM albumy), ale na druhej strane ma zaujali Martinove texty, skryté perly v podobe b strán ako Free a Newborn, aj dynamické poňatie dvd z Milána bolo príjemnou zmenou…  Ale teším sa, že veľa fans prijalo tento album veľmi pozitívne… Keď sa nad tým zamyslím hlbšie, tak moje počiatočné sklamanie z PTA bolo vyústením postupného sklamania z: PM od DG, následného pražského koncertu (ktorý bol pre mňa osobným sklamaním), vydania kolekcie remixov ( až na dve, tri veci ma to nenadchlo), do toho ten humbuk okolo tracku Martyr… No vtedy som mal asi prvú mužskú menopauzu… :(

Ja viem Bel canto a tvoj slávny SOFAD je dvojnohá jašterica.

Najlepsia skladba z tohto obdobia je asi Free, urcite mala byt na albume. Ale aj ako B strana urobila velku sluzbu singlu. Velmi sa mi paci aj live verzia Photographic, bola celkom dobre urobena, aj ked na nej sa asi neda nic pokazit

Neviem či by nebol vhodnejší názov albumu Devil’s companion namiesto Playing The Angel - Martin v textoch dosť odhaľuje svoje tienisté stránky, ktoré celkom začínam chápať - nuž darmo, tiež mám pocit, že patrím medzi tých Oh you dark one, Eternal outsider (práve mi ten verš Dave spieva… :(
Nehovoriac o tom, že čo-to z Martinových textov z PTA albumu prežívam… Asi to bol posledný temný album DM… Wrong z nadchádzajúceho SOTU bol “posledným pohrobkom”... :(
Naopak - jedna z krásnych piesní, ktorá by sa skôr tématicky hodila na SOTU, je MACRO - priam by som ju nazval začiatkom “vesmírneho albumu”, ale to je u Martina normálne, že nový album nadväzuje na motív s predchádzajúceho albumu… Nuž je to vnímavý umelec…

Ešte jedna vec ma zaujala a to fakt, že Precious spieva Dave namiesto Martina. Myslím si, že Dave od Martina nemohol dostať krajší kompliment, keď zvážime ako je to veľmi osobný (a silný) text a akú krízu v tom čase tandem Martin / David mal…

I’m not sure what I’m looking for anymore
I just know that I’m harder to console
I don’t see who I’m trying to be instead of me
But the key is a question of control
Zo slúchadiel The Cure znie (Apart) a je mi clivo zo slov napísaných A Pain That I’m Used To... Už sa nedokážem ovládať, už neviem viac bolesti zniesť, už v tomto meste niet pre mňa miesto, už nechcem žiť v tomto policajnom štáte, hľadám pokojnejšie miesto, ale obávam sa, že takého už niet… :(

Ďakujem. Hmm tá hláška ohľadom textov ma zaujala-tiež sa viac-menej považujem za “textového barbara”, ale snažím sa to dohnať... A neochudobňuješ sa o ďalší level “umeleckej rozkoše”? Mať radosť “iba” z hudby je 1. rozmerný priestor (1D) a to v čase, keď už aj v kinách frčí 3D, je málo, nie?
Hmm kto by si dovolil definovať rozmery hudobnej (umeleckej) rozkoše:
1D - radosť iba z hudby
2D - radosť aj z hudby, aj z textov
3D - radosť z vokálnej linky (harmónie)
4D - symbióza (akási vzájomná súhra hudby, textu, spevu), ktorá vytvára niečo tajomne krásne, onen ďalší (štvrtý) rozmer umeleckej rozkoše
5D - Transcendentno?

Měl jsem nedávno bolest hlavy v tom horku, pustil jsem si na usnutí několika hodinový záznam deště, mixnul jsem to bouřkama a bylo to.

Žádný text, dokonce žádná muzika, takže bel canto já ti rozumím..

https://www.youtube.com/results?search_query=raining+sound+for+sleeping