S istotou a vytrvalo!

Chľasť, drogy a lesbické striptérky! To už dávno patrí do minulosti kapely z Basildonu, ktorá sa po štyroch rokoch vrátila na scénu s novým albumom "Spirit". Andy Fletcher sa porozprával s reportérom írskeho denníka Hot Press.

Kapela celé roky veľmi intezívne oslavovala na večierkoch. Prečo sa to všetko zvrtlo práve na turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion"?
No, ono to bolo ako snehová guľa. Začalo to všetko v polovici 1980tych rokov. Myslím my a alkohol ... viete ... vždy po koncertoch. Guľa začala rásť, zrýchľovať až narazila. Bang!

David, ťažko závislý na kokaíne a heroíne, si neskôr už denne aplikoval vnútrožilne speedbal. Aj zbytok kapely fičal na drogách?
Martin viac holdoval alkoholu, ale aj tak ... viete, musíte si uvedomiť, že to bol vtedy absolútny karambol. Ono to už všetko bolo veľmi dávno a dnes sme v šťastnej pozícii. Ono to síce znie pekne nudne, keď sa povie, "sme veľmi profesionálni," ale do každého koncertu dávame 99.999 percent energie. V minulosti sme sa o koncerty veľmi nestarali. Dôležitejšie bolo všetko, čo sa odohrávalo po nich.

Takže sa dá povedať, že ste vtedy hrali mizerne?
No, podľa mňa sme museli! Boli také koncerty. Spomínam si na jeden z tých najzábavnejších, keď mal Dave "šelesť na srdci" ... teda, neviem prečo som spomenul toto slovné spojenie ... zvláštne ... takže, na pódiu v New Orleans mal problémy so srdcom a z pódia okamžite letel do nemocnice. My sme smerovali rovno na párty, kde sme mali rôzne lesbické striptérky a všetko ostatné. Takže si môžete predstaviť, čo všetko sa tam dialo.

Spôsobovalo Vám to radosť?
Myslím, že ani nie. Ono to bola hlavne veľmi dobrá zábava. Viete, úspech v Amerike nás doslova ohromil, z dobrej nálady sme začali viac popíjať a potom to už len eskalovalo."

A ako je to dnes? Všetci absolútne triezvi?
No, z kapely som jediný, kto si dopraje drink, lenže, fľašku whiskey už nezvládnete, keď vaši dvaja spoluhráči sú abstinenti. Takže, u mňa len nejaké to pivko, či pohárik. Skvelé na Depeche Mode je však aj to, že v štúdiu sme nikdy nepili. V štúdiu platilo: žiaden alkohol, ani drogy. Takže, naše nahrávky boli vždy "normálne".

Mysleli ste si vtedy, že alkohol a drogy môžu prospievať vašej hudobnej kreativite?
Ono vám to môže poslúžiť pre jeden, či dva albumy, ale nemyslím si, že by to fungovalo ďalej.

Nedávno som čítal v jednom nemeckom magazíne tvoj profil, kde bolo uvedené, že mimo turné chodíš spať už o siedmej večer...
Ale nie, chodím spať okolo desiatej. To si zo mňa len niekto vystrelil.

To z toho cítiť nebolo.
V skutočnosti chodím tak okolo pol desiatej. Vždy som bol totiž ranné vtáča. Ani neviem prečo. Moja manželka je Írka, takže je môj úplný opak.

Album "Spirit" sa nesie v znamení spolupráce s producentom Jamesom Fordom zo Simian Mobile Disco. Ford sa postaral aj o albumy Foals, Arctic Monkeys a Florence & The Machine. Ako sa k nemu vlastne Depeche Mode dostali?
James je úžasný v práci so zvukom. Viete, všetky jeho práce sa nám páčia, hlavne pre ich zvuk. A keďže funguje aj v Simian Mobil Disco, rozumie sa aj elektronike. Rozumie zvuku a pracuje veľmi rýchlo. Takže sme album dokončili už po troch nahrávacích sedeniach. A áno, James bol skvelý.

A koľko nahrávacích sedení Vám zaberie album bežne?
Bežne sme albumu venovali päť sedení, ale tento sme zvládli po dvoch sedeniach v Santa Barbare a jednom v New Yorku. V Santa Barbare žije Martin, Dave zasa v New Yorku. Myslím, že sa mu tam páči, pretože sa tam môže voľne prechádzať a nik ho nevyrušuje.

Čiže v Londýne ste nenahrávali vôbec?
Nuž, na toto mám slabé páky :) Ale mne nevadí chodiť do Santa Barbary a New Yorku.

"Spirit" je ďaleko politickejší, než ktorýkoľvek z predošlých albumov Depeche Mode. Mnohé zo skladieb priamo poukazujú na aktuálne problémy sveta, či už politické alebo enviromentálne.
V tomto prípade, kedy Depeche Mode otvorene hovoria o politike, ide o menšiu odchýlku. Ale viete, my sme vždy hovorili o politike, len trochu iným spôsobom. V spojení so sexom a podobne. Ale tieto nové skladby napísal Martin už takmer pred dvoma rokmi a keď som ich počul po prvýkrát, napadlo ma, "Mohol si sa nad tým trochu povzniesť." Lenže odvtedy sa udial Brexit, zvolili Trumpa, kandiduje Le Pen a podobne. Všetko sa to udialo v období vydania a dnes je to všetko závažnejšie, než v období, keď Martin tie skladby písal.

Ako na teba osobne zapôsobil Brexit?
Sme absolútne sklamaní. Malo to byť 60/40, 70/30, jednoducho mala to byť naozajstná väčšina hlasov, nie 50/50. Takže teraz máme 50% ľudí, ktorí chcú jednu vec a 50% tých, ktorí chcú druhú vec. Podľa mňa ľudia nemajú poňatia, čo volili. Celé to aj tak odštartoval Cameron, viete, keď sa zúfalo snažil zostať premiérom, tak začal tú vec s referendom a celé to vyšlo ako jedna veľká fraška ... a tak sme to riskli.
Nedávno sme boli v Glasgowe. Prechádzate sa tým mestom a ani sa Vám nechce veriť, ako sa to mesto zmenilo. A nie len Glasgow, ale aj Newcastle, Leeds, Manchester, Liverpool. Všetko to boli kedysi čisto priemyselné mestá a dnes ... sú to nádherné mestá, ktoré plne kráčajú so súčasnými trendami a my to teraz riskneme s Brexitom. To je to isté ako s Trumpom. Je to jeden veľký risk.

John Lydon ale napr. s tebou nesúhlasí. Videl si jeho minulotýždňový rozhovor pre ITV News, kde Brexit označil za "skutočne brilantný britský odchod" a Trumpa za "politickú Sexy Pištoľ"?
Viete, čokoľvek John Lydon povie, treba to brať s rezervou.

Poznáš sa s ním?
Stretli sme sa iba raz. Bol v šatni počas nahrávania Top Of The Pops a robil pekný rámus. Kričal, jačal ... veď viete.

Za tie roky sa Depeche Mode do britských rebríčkov dostali s 50timi skladbami. Spomenieš si ešte na Váš debut v Top Of The Pops?
No jasné :) Bolo to v roku 1981, so skladbou "New Life", a cestovali sme so synťákmi vlakom. V Londýne sme sadli do metra, vystúpili na správnej stanici, vstúpili do brány štúdii a povedali, "Dnes večer vystupujeme v Top Of The Pops". Nechceli nám veriť, keďže nás nepriviezla limuzína! Takže sme museli stáť na vrátnici celú večnosť, kým si nás niekto prišiel vyzdvihnúť.

Takéto spomienky na Vaše ranné časy doslova nútia pozornejšie sledovať súčasný stav hudobného priemyslu.
No viete, pokiaľ ide o súčasné mladé kapely, tak pri nízkom predaji nahrávok a bez podpory turné je to doslova katastrofa. Zoberte si, že ste napr. U2 dnešných čias. Ste štyria chalani z Dublinu. Založili ste si kapelu, ale chodíte normálne do práce. A čo teraz? Ak vydáte nahrávku, koľko z nej predáte? Tisíc kópii? Keďže sa nemôžete vzdať práce, tak turné nehrozí... chcem tým naznačiť, že dnes je to pre mladé kapely naozaj ťažké.
Na druhej strane dúfam, že počas nasledujúcich rokov dôjde v hudbe k radikálnej zmene. Musí k tomu prísť, aby ľudia zasa nadobudli pre hudbu nadšenie. Na nás to už nebude, Depeche Mode sú tu už 37 rokov. Musia sa o to postarať mladšie kapely.

Ste po toľkých rokov stále priatelia?
No áno, ale opísal by som to asi takto: Dave je pre mňa viac brat, než kamarát. Martin je mojím najlepším kamošom už od školy. Náš jediný problém je ten, že sa presťahoval do Kalifornie. Obaja si vzali Američanky, to bola veľká vec. Ale aj dnes je problém si zavolať. Viete, časový posun a tak. S Davidom sme sa tu a tam dokonca pochytili a podobe, ale myslím, že aktuálne vládne v kapele veľmi dobrá atmosféra.

Nebol si v pokušení sa za nim presťahovať?
Nie, oni si vzali Američanky. Ja som sa oženil s írskym dievčaťom z Basildonu, takže som nemal dôvod sa presťahovať do Ameriky.

Ako to potom funguje, keď vás delí taká vzdialenosť?
Martin a Dave komponujú separátne. Pracujeme v štvorročných cykloch, skutočne, už celých 20 rokov. Rok a pol, či rok a trištvrte máme pauzu a v jej záverečne fáze sa Martin s Davidom pustia do písania. Potom sa zídeme, nahrávame, vydáme album, urobíme mu promo, vyrazíme na turné a potom príde opäť pauza. V 1980tych a 1990tych rokoch to bolo bez prestávky v štýle album - turné, album - turné ... Ak si však chceme udržať kvalitu, tak musíme spomaliť. A okrem toho, všetci máme rodiny. Aj im musíme venovať čas.

Vládne medzi Vami, aj po 14tich albumoch, stále nadšenie z vydania nových vecí alebo to už beriete ako prácu?
Nie, stále je to vzrušujúce. Viete, s albumom "Spirit" sme získali asi tie najlepšie recenzie. Ľudia dnes už nevedia, že po vydaní albumu "Violator" sme mali recenzie zmiešané, rovnako po vydaní albumu "Songs Of Faith And Devotion". Všetky naše albumy a single mali zmiešané recenzie, no album "Spirit" mal skutočne priaznivé, čo nás samozrejme veľmi teší. A k tomu máme celé turné vypredané.

Turné štartuje 5.mája v Stockholme a počas prvej, európskej časti, zavíta Global Spirit Tour do 21 krajín. Írsko na zozname nie je, ale môžeme očakávať, že sa tak neskôr stane?
Samozrejme, v Írsku budeme hrať počas zimnej časti turné. Zatiaľ neviem, kedy to bude oznámené. Myslím, že niekedy v júni. Posledný koncert v Írsku bol absolútne fantastický a takisto sme hrali v Belfaste. V Dubline je však vždy skvelé publikum.

Tvoj osobný najvýznamnejší moment v Depeche Mode za tých 37 rokov?
Neviem. Možno ten najväčší moment zažívam práve teraz. Mohol by som povedať, že to bol koncert v Rose Bowl, ale myslím, že je úžasné, že to je už 37 rokov, sedím tu a rozprávam sa s Vami. Zdá sa, že Depeche Mode sú populárni tak, ako kedykoľvek predtým. Užívame si absolútne vysnívanú kariéru, teda, odhliadnúc od tých komplikovaných období. Vedieme normálne životy, nie sme žiadne celebrity. V tomto ohľade je to skvelá situácia. Rád by som si myslel, že toto je skutočne ten najlepší moment.

Tvoje životné motto?
S istotou a vytrvalo!