S Depeche Mode na turné (1982)

V rámci A Broken Frame turné sa Depeche Mode zastavili aj v škótskom Edinburghu (20.10.1982), kde sa k nim pripojil reportér z magazínu Patches a strávil s kapelou niekoľko hodín.

Bol to veľmi skorý štart. Po stretnutí v hoteli v Edinburghu boli všetci pripravení na zvukovú skúšku: účasť v rozhlasovom rozhovore tentoraz padla na Davida a Alana. "Opäť začali s otázkou, ako vyslovujeme názov našej kapely," zamrmle Dave. Kým sa Dave s Alanom nevrátili, čakali ostatní v buse so zastretnými závesmi. Neskôr sa však rozhodli, že na nich počkajú priamo na mieste koncertu.

Tí dvaja sa z rádia vrátili pekne vysmiati. "Skoro som tam zomrel, hádajte, akú nám položili prvú otázku." Áno, máte pravdu. "Už je z toho celkom otrepaný vtip," povie Dave.
Zvukovka prebiehala podľa plánu. Dave sa zabával naháňaním jedného z bedňákov. Pobehovali po auditóriu a hrali sa na schovávačku.

Späť v hoteli. Chalani sa dohodli, že sa stretnú na prízemí o ôsmej a zapózujú mi pre niekoľko fotografii. Bohužiaľ, nestihnú koniec seriálu "Coronation Street". Martin dorazil samozrejme o čosi neskôr, hoci ostatní boli na dohodnutom mieste o päť minúť skôr. Od Martina chceli všetci vedieť, ako to skončilo. "Alf po tej žene hodil fľašu a Brian požiadal Sharon, aby to nejako urovnala."

Po skončení fotografovania sme smerovali priamo na koncert. Mal som pocit, že hrali lepšie, než v predošlý večer, no publikum živšie rozhodne nebolo. Neskôr som sa Alana spýtal, či sa necíti za syntezátorom obmedzovaný.
"Pripúšťam, že trochu áno, ale myslím, že vyzerá pekne hlúpo, keď máte veci zavesené na krku. Niekedy to musí byť aj pre Davida príliš zložité. Je ústrednou postavou v skupine, jediný, kto sa voľne pohybuje na pódiu, takže, je vlastne na ňom, aby strhol publikum. Na pódiu sleduje nás ostatných len letmo, aby si overil, ako sa cítime. Niekedy mu to zjave dodá guráž, niekedy však pôsobí, akoby mal menšie obavy."

Sedíme v šatni, tesne pred vystúpením, dav ľudí, tam vonku, je ohlušujúci. Andy nakukne cez oponu a nálada sa mu zlepší. "Nerob to, uvidia ťa," povie mu Martin.
"Teraz Vám predvediem, akú mám moc nad ženami. Jeden pohľad a hneď jačia," dodá Andy. Lenže pár sekúnd na to nakukol cez oponu bedňák a malo to ten istý efekt!

Po samotnom koncerte sa chvíľu čakalo, kým sa dav trochu rozpŕchne a následne sa všetci zhodli na tom, že sa treba presunúť. Don, šofér autobusu, je odborník na to, ako skomplikovať trasu tak, aby kapela unikla fanúšikom. Väčšina ich čakal pri dverách vedúcich k pódiu, iní pri hlavnom vstupe. Oni sliedili na svoje hviezdy a poza nich nepozorovane prefrčal autobus. O pár minút sa autobus objavil znova, no dav už bol ďaleko menší.
"Myslím, že už mu z toho trochu šibe," povie Dave. "Ale miluje všetky tie "super tajné" veci. V Birminghame, aby sme oklamali ľudí, sme použili namiesto autobusu dodávku. Jasné, že to nepomohlo. Ľudia nám búchali po streche, bolo to desivé. Keď som vystúpil pred hotelom, tak som sa musel prebrodiť davom, pripomínalo to verejné lynčovanie."

"Áno, bolo to vtedy príšerné," súhlasne povie John, manažér turné. "Začul som Davida kričať, tak som šmaril tašku na recepciu a pokúsil sa ho zachrániť."
"Skončil na podlahe," dodá Alan. "A celkom to bolo zábavné, keďže ten hotel stál oproti koncertnej hale, cez ulicu. Ale vďaka tomu sme sa naučili jednej veci. Po večernom koncerte, okamžite po odohratí poslednej skladby, si to namierime priamo do hotela. Takže sme bežne v čase, kedy na nás ľudia čakajú pred halou, už dávno v hoteli. Chvíľu potom trvá, kým si ľudia uvedomia, že tam už nie sme."
Dnes večer sme sa všetci zakrádali tmou, popri múre a potom, keď sa objavil autobus, rozbehli sme sa priamo k nemu.

Späť v hoteli, kapela sa zišla v bare. K hlavným témam patrili hitparády, acupunktúra a Concorde!
Nasledujúce ráno. Alan prekvapil všetkých, keď sa o deviatej ráno vybral do obchodu s armádnym oblečením. Andy mu totiž večer predtým povedal, že to nikdy nedokáže. O hodinu neskôr sa vrátil s kožennou bomberou, pre ktorú sa tam rozhodol. "Stála 59 libier. Možno Vám to príde drahé, ale v Londýne by stála dvakrát toľko," povie Alan.

Počas raňajok si kapela listovala stránky ranných vydaní hudobných magazínov. Dve recenzie aktuálneho turné boli dobré, v jednej ich rozniesli na kopytách. Chalani si ich prečítali s radosťou a tá jedna ostrá im vôbec nerobila starosti. "Viem, že ten pán nás nemá rád a koncert v Birminghame bol z tých posledných najhorší." Dave sa ani nesnažil hľadať ospravedlnenie, jednoducho to odprezentoval ako fakt.

Na recepcii začínala pribúdať batožina. Otvorili sa dvere výťahu a Martin našim smerom posunul veľký modrý kufor. Alan sa zasmial. "Už na ňom zlomil rukoväť, pretože váži asi tonu."
Nastal čas sa rozlúčiť, pretože si postupne začínajú obsadzovať svoje obvyklé miesta v buse. Poďakoval som im za venovaný čas a ospravedlnil sa za prípadné spôsobené ťažkosti ...

Milší už Depeche Mode ani byť nemôžu. Kritika ich prakticky ani netrápi, keďže oni veria tomu, čo robia. Sú vcelku sebavedomí, pracujú tvrdo a úspech, s ktorým sa na svojej ceste stretávajú, si plne zaslúžia. Srdečná vďaka, chlapci.

zdroj: dmtvarchives.com