S Depeche Mode na turné (1982)
V rámci A Broken Frame turné sa Depeche Mode zastavili aj v škótskom Edinburghu (20.10.1982), kde sa k nim pripojil reportér z magazínu Patches a strávil s kapelou niekoľko hodín.
Bol to veľmi skorý štart. Po stretnutí v hoteli v Edinburghu boli všetci pripravení na zvukovú skúšku: účasť v rozhlasovom rozhovore tentoraz padla na Davida a Alana. "Opäť začali s otázkou, ako vyslovujeme názov našej kapely," zamrmle Dave. Kým sa Dave s Alanom nevrátili, čakali ostatní v buse so zastretnými závesmi. Neskôr sa však rozhodli, že na nich počkajú priamo na mieste koncertu.
Tí dvaja sa z rádia vrátili pekne vysmiati. "Skoro som tam zomrel, hádajte, akú nám položili prvú otázku." Áno, máte pravdu. "Už je z toho celkom otrepaný vtip," povie Dave.
Zvukovka prebiehala podľa plánu. Dave sa zabával naháňaním jedného z bedňákov. Pobehovali po auditóriu a hrali sa na schovávačku.
Späť v hoteli. Chalani sa dohodli, že sa stretnú na prízemí o ôsmej a zapózujú mi pre niekoľko fotografii. Bohužiaľ, nestihnú koniec seriálu "Coronation Street". Martin dorazil samozrejme o čosi neskôr, hoci ostatní boli na dohodnutom mieste o päť minúť skôr. Od Martina chceli všetci vedieť, ako to skončilo. "Alf po tej žene hodil fľašu a Brian požiadal Sharon, aby to nejako urovnala."
Po skončení fotografovania sme smerovali priamo na koncert. Mal som pocit, že hrali lepšie, než v predošlý večer, no publikum živšie rozhodne nebolo. Neskôr som sa Alana spýtal, či sa necíti za syntezátorom obmedzovaný.
"Pripúšťam, že trochu áno, ale myslím, že vyzerá pekne hlúpo, keď máte veci zavesené na krku. Niekedy to musí byť aj pre Davida príliš zložité. Je ústrednou postavou v skupine, jediný, kto sa voľne pohybuje na pódiu, takže, je vlastne na ňom, aby strhol publikum. Na pódiu sleduje nás ostatných len letmo, aby si overil, ako sa cítime. Niekedy mu to zjave dodá guráž, niekedy však pôsobí, akoby mal menšie obavy."
Sedíme v šatni, tesne pred vystúpením, dav ľudí, tam vonku, je ohlušujúci. Andy nakukne cez oponu a nálada sa mu zlepší. "Nerob to, uvidia ťa," povie mu Martin.
"Teraz Vám predvediem, akú mám moc nad ženami. Jeden pohľad a hneď jačia," dodá Andy. Lenže pár sekúnd na to nakukol cez oponu bedňák a malo to ten istý efekt!
Po samotnom koncerte sa chvíľu čakalo, kým sa dav trochu rozpŕchne a následne sa všetci zhodli na tom, že sa treba presunúť. Don, šofér autobusu, je odborník na to, ako skomplikovať trasu tak, aby kapela unikla fanúšikom. Väčšina ich čakal pri dverách vedúcich k pódiu, iní pri hlavnom vstupe. Oni sliedili na svoje hviezdy a poza nich nepozorovane prefrčal autobus. O pár minút sa autobus objavil znova, no dav už bol ďaleko menší.
"Myslím, že už mu z toho trochu šibe," povie Dave. "Ale miluje všetky tie "super tajné" veci. V Birminghame, aby sme oklamali ľudí, sme použili namiesto autobusu dodávku. Jasné, že to nepomohlo. Ľudia nám búchali po streche, bolo to desivé. Keď som vystúpil pred hotelom, tak som sa musel prebrodiť davom, pripomínalo to verejné lynčovanie."
"Áno, bolo to vtedy príšerné," súhlasne povie John, manažér turné. "Začul som Davida kričať, tak som šmaril tašku na recepciu a pokúsil sa ho zachrániť."
"Skončil na podlahe," dodá Alan. "A celkom to bolo zábavné, keďže ten hotel stál oproti koncertnej hale, cez ulicu. Ale vďaka tomu sme sa naučili jednej veci. Po večernom koncerte, okamžite po odohratí poslednej skladby, si to namierime priamo do hotela. Takže sme bežne v čase, kedy na nás ľudia čakajú pred halou, už dávno v hoteli. Chvíľu potom trvá, kým si ľudia uvedomia, že tam už nie sme."
Dnes večer sme sa všetci zakrádali tmou, popri múre a potom, keď sa objavil autobus, rozbehli sme sa priamo k nemu.
Späť v hoteli, kapela sa zišla v bare. K hlavným témam patrili hitparády, acupunktúra a Concorde!
Nasledujúce ráno. Alan prekvapil všetkých, keď sa o deviatej ráno vybral do obchodu s armádnym oblečením. Andy mu totiž večer predtým povedal, že to nikdy nedokáže. O hodinu neskôr sa vrátil s kožennou bomberou, pre ktorú sa tam rozhodol. "Stála 59 libier. Možno Vám to príde drahé, ale v Londýne by stála dvakrát toľko," povie Alan.
Počas raňajok si kapela listovala stránky ranných vydaní hudobných magazínov. Dve recenzie aktuálneho turné boli dobré, v jednej ich rozniesli na kopytách. Chalani si ich prečítali s radosťou a tá jedna ostrá im vôbec nerobila starosti. "Viem, že ten pán nás nemá rád a koncert v Birminghame bol z tých posledných najhorší." Dave sa ani nesnažil hľadať ospravedlnenie, jednoducho to odprezentoval ako fakt.
Na recepcii začínala pribúdať batožina. Otvorili sa dvere výťahu a Martin našim smerom posunul veľký modrý kufor. Alan sa zasmial. "Už na ňom zlomil rukoväť, pretože váži asi tonu."
Nastal čas sa rozlúčiť, pretože si postupne začínajú obsadzovať svoje obvyklé miesta v buse. Poďakoval som im za venovaný čas a ospravedlnil sa za prípadné spôsobené ťažkosti ...
Milší už Depeche Mode ani byť nemôžu. Kritika ich prakticky ani netrápi, keďže oni veria tomu, čo robia. Sú vcelku sebavedomí, pracujú tvrdo a úspech, s ktorým sa na svojej ceste stretávajú, si plne zaslúžia. Srdečná vďaka, chlapci.
zdroj: dmtvarchives.com
Názory Devotees (17)
Peteman
1 3. december 2017 o 18:08
K tej správnej výslovnosti-Meky Žbirka, pre ktorého je angličtina prakticky druhý rodný jazyk raz spomínal ako sa pýtal jedného angličana: ,,Do you like Depeche Mode?´´. ,,What´´? ,,Do you like Depeche Modeˇˇ ,,What?´´ ,,Do you like Depeche Mode?´´,, Á , you mean Depeche Mode´´. Pričom to svoje DM Meky vskutku vyslovil mierne ináč než ten angličan, a už ani neviem či by som to správne foneticky napísal.
Michaela 146
2 4. december 2017 o 21:17
Skvělá nostalgie…Za doby socialismu se naše společnost (mládež) rozdělovala na metaláky, veksláky, depešáky…a samozřejmě natočili nějaký ten film z tohoto prostředí, ale zapomněli na depešáky…
Pro veksláky Bony a klid (1987)...
Pro metaláky Horká kaše(1988)...
Pro sparťanské vlajkonoše Proč?(1987)..
Pro depešáky, bohužel nikdo nedal námět, mohl se natočit film z koncertu 1988 jistě tam mohlo být spoustu raritek a perliček…
ViolateYou
3 5. december 2017 o 15:16
Broken Frame je v globale velmi dobry album jedine co by som vytkol je hlasovy prejav Davida..na Speak and Spell a Broken Frame to nie je ono, na dalsich albumoch uz znie o dost lepsie, a k niektorym textom sa radsej nevyjadrujem ale to nie je tak podstatne
Michaela 146
4 5. december 2017 o 21:28
Zbožnuji tohle melancholické album A Broken Frame. A proč? Protože jsou tam dvě výborné hudební lahůdky My Secret Garden a The Sun And The Rainfall. Protože je tam pro mě skvělá See You a to je nádech nostalgie k telefonním budkám
Protože má album výbornou melancholickou atmosféru. Protože jsem tohle album měla dnes možnost poslechnout si v retro stylu na MC kazetě a přesto znělo perfektně.
https://www.youtube.com/watch?v=UYmWH58SrEY
ViolateYou
5 6. december 2017 o 20:48
@Michaela 146 [#5]: odhliadnuc od produkcie kazdy, este raz KAZDY album ma aspon polovicu (hm skor tak 80%) skladieb velmi silnu po melodickej stranke a v tom je skutocna sila DM - v Martinovych skladbach
a tie najlepsie su aj s Alanom ktory dokonale vysperkoval aranzmany… a aj Broken Frame je silny album a nech mi niekto nehovori opak, 80% je TOP - a dalsia vec ked je nieco dobre mozes si to pustit aj na kazete aj v 128kbs kvalite stale to bude dobre
Michaela 146
6 6. december 2017 o 22:10
@ViolateYou: Ano, přesně tak…:) Bob…byl si depešák nebo metalák, Bobe???....já měl depky, Bobe!!!

Vyrůstala jsem na vesnici, kde skoro, každý druhý byl metalák, poznámky metaláků na mou osobu, díky hudbě DM a jejich nevraživosti vůči diskofilům a depešákům, celkem často mě oslovovaly Maruš, proč tak krásná holka a pracuje u funebráků, no jo ona má oči jen pro pražáky a depešáky
Nikdy jsem metal neposlouchala jako ACCEPT, Iron Maiden, Black Sabbath…
“Když k nám přijel heavymetal, kameny sem po nich metal s příznivcema dechovky pral sem po nich plechovky.
Začli loudit hrozný tóny na ty svoje ampliony, vyhvízdali jsme je brzy za ty elektrický vrzy.”
Byly časy, kdy všichni fanoušci bránili Depeche Mode zuby nehty!
bob3
7 7. december 2017 o 18:52
@Michaela 146 [#7]: Já metalista nikdy, proč
Michaela 146
8 10. december 2017 o 22:00
@bob3 : A mně se líbí Bob a hlavo moudrá zlob se zlob…to byla myšlenka
Byl by hřích, po světě chodit jako metalák, ale v hloubi duše býti depešák 
Michaela 146
9 10. december 2017 o 22:53
@cold_case: V podstatě s tebou souhlasím, jen jsem nikdy neobdivovala metal, ani ta Metallica mi nepadla do noty, já frčela na New Wawe ♫ Ale s posledním větou souhlasím, dnes již neřeším s kým u stolu sedím, ale mám ráda lidi se zájmem o hudbu, sport, kulturu, tak špetka “romantiky”, optimismus a spolehlivé lidi
bob3
10 10. december 2017 o 23:59
@Michaela 146 [#10]: Možná narážíš na NIN
, to není metal, tedy pro mě, je to něco víc, mimo jiné oblíbenci Millera..
Michaela 146
11 11. december 2017 o 21:52
@bob3: Ne, tohle jsem vážně na mysli neměla. Nine Inch Nails jsou skvěli jedná se o ojedinělý hudební projekt, který nemá hudební konkurenci
S metalem to nemá co do činění, hrají víceméně industriální rock. Mimochodem Trent Reznor je velký sympaťák.
bob3
12 12. december 2017 o 01:22
@Michaela 146 [#13]: No proto..
Lojzo
13 12. december 2017 o 14:29
Myslim ze to ako sa nam paci ten ci onen album ma za nasledok to kedy sme ten album poculi prvy krat, ja som ako prvy pocul The Singles 81-85 cize vsetky zasadne hity z prvych 4 albumov som poznal a to bolo v roku 1986. Ja mam rad rovnako vsetky prve 4 albumy, kazdy je pre mna vynimocny svojim sposobom…
Lojzo
14 12. december 2017 o 14:32
Nesuhlasim
image adekvatny dobe, ved aj ostatne kapely stylu synthpop sa obliekali podobne, DM vtedy nijako vyrazne nevytrcali z radu, to skor albumom CTA…
Michaela 146
15 12. december 2017 o 22:08
@bob3 [#14]: Tak to vidíš, milý Bobe
bob3
16 13. december 2017 o 01:32
@Michaela 146 [#17]: ?
Michaela 146
17 13. december 2017 o 21:20
@bob3 [#18]: ?