Rockoví a politickí Depeche Mode

Pár hodín pred koncertom v Berlíne poskytla kapela niekoľko rozhovorov pre juhoamerické médiá. Martin sa porozprával s reportérom argentínskeho denníka La Nacion.

"Posedávam v Dschungel, na Nurberger Strasse, vidím muža strateného v čase, kúsok od KaDeWe, len kráča ako bez duše ... Kde sme dnes?" Prechádzam sa ulicami Schonebergu a v hlave mi znie hlas Davida Bowieho, hoci Spofity spustené nemám. Kde sme dnes? V Berlíne. V Schonebergu, v hrdej gay štvrti, kde práve Bowie žil v polovici 1970tych rokov a kde nahral svoje najlepšie nahrávky a prepísal tak svoju legendu. Preto jeho hlas počuť za každým rohom, každým rohom mesta, kde sa dá veľmi ľahko stratiť, no takisto nájsť.

Berlín, mesto Fénixa, ktoré sa navždy stalo centrom európskeho kultúrneho života. Roky bežia, umelci miznú a Berlín je tu stále. Berlín, mesto kde Iggy Pop zo seba urobil osamelého vlka a sponzoroval Bowieho, aby ten mohol ku koncu 1970tych rokov nahrať dva fantastické albumy a kde o desať rokov neskôr objavil Nick Cave svoj temný osud. Tu, kde každá tehla nesie spomienku na múr, kde legendárne Love Parade dali technu a elektronickej hudbe trvalú hodnotu, kde sa konali všetky tie populárne a obrovské párty. Tu, kde U2 zmenili svoju tvár a v 1990tom, naplnení cynizmom, nahrali ich album "Achtung Baby!" Tu, samozrejme, stále v Berlíne, kde sa v marci 2017 rozhodli Depeche Mode odprezentovať svoj posledný štúdiový album a rovnako najambicióznejší politický odkaz za takmer 40 rokov ich kariéry.

"Berlín bol prvým mestom, mimo Londýna, kam sme prišli nahrávať," povie s úsmevom Martin Gore, usadený v jednej z izieb hotela Waldorf Astoria, s výhľadom na Hardenbergstrasse. Gore, Dave Gahan a Andy Fletcher práve poskytujú rozhovory pre vybrané juhoamerické médiá. Deje sa tak niekoľko hodín predtým, ako vystúpia na exkluzívnom koncerte pre 450 ľudí, vo Funkhouse Nalepastrasse, vysielanom do celého sveta vo formátoch 360 ° a HD . Deje sa tak nielen v súvislosti s vydaním ich 14teho štúdiového albumu "Spirit", ale aj s očakávaným svetovým turné, v rámci ktorého zavítajú 24.marca 2018, po tretíkrát, do Argentíny. "Viete, v tých časoch, keď som mal 21, bolo nahrávanie pre nás skutočne veľkým dobrodružstvom. Boli sme fanúšikmi Bowieho a Iggyho, no a možnosť nahrávať v Hansa štúdiách bolo niečo neuveriteľné. A hoci v tom čase bol Berlín rozdelený na západnú a východnú časť, už vtedy bol centrom európskej umeleckej komunity. Berlín mal na nás ohromný vplyv, ako aj na našu hudbu, a to je presne ten dôvod, prečo sme dnes tu."

Pred viac ako 30timi rokmi Depeche Mode zmenili svoj zvuk a zmutovali tak zo synth popu, s ktorým sa začiatkom 1980tych rokov predstavili a dosiahli prvé úspechy, do industrálu a melancholického techna, ktoré bolo pre nich čoraz charakteristickejšie. Priekopníci v spájaní elektroniky a rocku, kapela, ktorá prekonala všetky možné prekážky (vrátane Goreho alkoholizmu, drogovej závisloti, ktorá priviedla Gahana, v roku 1996, ku klinickej smrti na dve minúty a v neposlednom rade zvládli aj nádor na močovom mechúre Gahan, ktorý mu diagnostikovali v úvode turné, v roku 2009) a dnes si plne zaslúžia nielen označenie "klasici", ale aj "preživší".
"Sme vďační, že aj po 37 rokoch pokračujeme a stále máme obrovskú podporu publika, ktoré nás chce vidieť aj počuť naživo," povie usmievajúci sa Gore, zatiaľ čo jedným okom sleduje televíznu obrazovku na stene, na ktorej beží zápas jeho obľúbeného tímu - Arsenal. Ten práve prehrával 2:1. "Ale nie! Bože, už zasa!" 3:1

Ako sa zvukový svet čoraz viac približuje k Depeche Mode, tak sa zdá, že kapela zaradila spiatočku a na svojich posledných nahrávkach sa vracajú ko koreňom bluesu, čo dokazujú aj na pódiu, kde jednotlivé verzie skladieb znejú rockovejšie a analógovejšie. "Keď sme začínali, tak sme boli jednou z mála elektronických kapiel a dnes je eletronická hudba takmer všade. My sme za ňu museli v začiatkoch našej kariéry bojovať, pretože nebola braná vážne. Dnes je nielenže akceptovaná, ale stala sa súčasťou hlavného prúdu," analyzuje sitáciu hudobník a skladateľ väčšiny piesní skupiny.

V 1980tych rokoch by bolo ťažké si predstaviť Depeche Mode ovplyvnených bluesom, tak ako na vašom predošlom albume, "Delta Machine", či dokonca na tom aktuálnom, "Spirit". Kde vlastne pramení to vaše nadšenie pre tento hudobný štýl?
"Ja som hudbu ako takú objavil v mojich 10tich rokoch. Vtedy som našil v maminej skrini tašku so singlami. Šlo o rock´n´rollové záležitosti z ranných čias: Elvis Presley, Chuck Berry, Del Shannon, kapely ako The Platters a podobne. Nikdy som dovtedy nič také nepočul a bol som tým úplne fascinovaný. Vždy som počúval hudbu rôznych žánrov, milujem "doo-bop" hudbu a takisto blues."

Každá nahrávka je politická
"Where's the revolution? Come on, people, you're letting me down," spieva Dave Gahan v refréne prvého singla z nového albumu Depeche Mode. Ale čo vlastne znamená slovo "revolúcia" v tomto chaosom zmietanom a globalizovanom 21. storočí?
"Nežiadam ľudí, aby vyšli do ulíc a rozpútali násilnú revolúciu, no vo svete sa deje toľko príšerností a ja mám jednoducho pocit, že by sme proti nim mali viac protestovať," povie Gore. "V určitých momentoch, na celom albue alebo vo väčšine piesní z neho, sa nachádza akýsi druh sociálneho komentára," pokračuje. "ktorý môže byť samozrejme chápaný ako politický, ak teda chcete. Mám pocit, že svet dosiahol vo svojej histórii rozhodujúci bod. Ľudskosť si musí nájsť cestu späť ku svojej duchovnej minulosti, pretože mám pocit, že sme z tej cesty zišli. Trump sa dostal k moci, k nej sa dostáva čoraz viac absurdných politikov a ja si myslím, že polovica populácie Spojených štátov, Američania, ktorí s ním nesúhlasia, budú určitým spôsobom stále protestovať, hlavne vo veľkých mestách, pretože práve tam veľa prívržencov nemá. Oni budú musieť zareagovať."

Katarzia, ktorú tento album akoby prezentoval, bola tvoja osobná potreba alebo ide o akýsi polický odkaz Depeche Mode?
"Naším odkazom sú všetky piesne, ktoré sme nahrali na 14 albumov za tých 37 rokov, čo fungujeme. Tieto posledné skladby som napísal po našom poslednom turné, v rokoch 2015 - 2016, takže vznikli ešte pred Brexitom, dokonca aj pre nástupom Trumpa k moci, no kampaň k prezidentským voľbám už prebiehala, pretože tá trvá dlhšie, takmer dva roky. Najskôr sa objavili nominácie Demokratov a potom Republikánov a ja som nedokázal uveriť, že Trump bol nominovaný takisto. Tomu neveril takmer nikto, dokonca ani predstave, že by mohol byť nakoniec zvolený ... ale, množstvo zlých vecí sa deje po celovom svete, kdekoľvek sa pozriete. Situácia v Sýrii, ktorá trvá už 7 rokov, dokonca celý Stredný Východ je v kolapse. Keď sa vrátime o dva roky späť, už aj vtedy bol svet v problémoch, takže si myslím, že v týchto nových skladbách sa stále odráža realita."

Ale späť do Berlína. Depecha Mode sú späť v rigu a pripravení do boja viac, než kedykoľvek predtým. Fanúšikovia v Argentíne si však budú musieť ešte rok počkať. Síce je to ešte ďaleko, ale až tak nie.

zdroj: dmtvarchives.com