Rivali, či súputníci ?

Skôr ako čokoľvek napíšem, chcem odkázať čitateľom všetkých mojich doterajších a prípadne budúcich príspevkov pre depechemode.sk nech mi prepáčia, že v podstate sa staviam ku vašej obľúbenej kapele dosť kriticky. Možno je to práve tým, že hoci DM počúvam už hodne rokov, nikdy som bohužiaľ nepodľahol ich kultu a ani kultu inej kapely. Dá sa povedať, že som nestranný hudobný pozorovateľ, ktorý si zo všetkého zoberie kúsok a ten si dokonale užije. No, ale zdá sa, že príspevky podľa ohlasov, majú prijateľný "úspech", za čo vám patrí moja vďaka. Takže poďme na to.

Open
Musím sa priznať, že tému tohto príspevku som mal uloženú v hlave pekne dlho, no stále som mal pocit, že ešte pre ňu nedozrel ten správny čas. Ale príjemné hudobné udalosti tohto leta sa v podstate postarali o to, že nastala vhodná chvíľa zbaviť sa chrobáka v hlave. Ak si položíme otázku, či majú Depeche Mode nejakého súputníka, s ktorým (až na niektoré detaily) roky zdieľa na hudobnej scéne rovnaký osud, nemusíme dlho v pamäti hľadať odpoveď. Nebudú to U2, o ktorých by sa to aj dalo povedať, ani New Order, ktorí sú tak isto ako DM "večne živí", ale sú to večne mladí a príjemne depresívni The Cure. Kto si v tomto momente pomyslel, že som trafil parádne vedľa, a koledujem si u fanúšikov jednej aj druhej kapely o riadny "prúser", tak nech skúsi čítať ďalej, a potom nech sa vyjadrí v diskusií. Je jasné, že The Cure sú služobne starší, ich kariéra má od začiatku kariéry stúpajúcu tendenciu (u DM to šlo na začiatku všelijako), kritika, hlavne domáca, je im vždy priaznivo naklonená (kto už môže byť "britskejší", ako fanúšik domáceho futbalu a piva Robert Smith) a samozrejme, čo je najdôležitejšie, sú viac "live".
Ale rozoberme pár oblastí, ktoré majú tieto kapely naozaj spoločné. A nebudú to samozrejme len holé fakty o tom, že spojítkom oboch kapiel sú bratia Bamontovci, že Smith s kapelou urobili cover verziu "World In My Eyes", alebo fakt, že kapely si pri spoločnej príležitosti zájdu spolu na obed, či už o tom média vedia alebo nie.

History
V dobe, keď DM začínali, už boli The Cure vychytenou kapelou. Obe kapely však vychádzajú z rovnakého základu, ktorým bol punk. Punk ponúkal slobodu, hudobnú "voľnosť", živelnosť ...a práve to bolo hnacím motorom pre obe kapely. Nadšenie, skúšať čosi nové. Chalani však premenili všetky tieto "vymoženosti" do vlastných štýlov, ktoré sa hudobnej scéne stali jedinečnými, a prakticky do dnešných dní nemajú vo svojich oblastiach konkurenciu, iba nasledovníkov, ktoré si obe kapely pokladajú za svoje vzory.

Spoločné prvky však nájdeme aj v samotnej produkcií kapiel. Je jasné, že dobrá kapela sa na začiatku kariéry snaží vyprodukovať čo najviac nahrávok. Podobne to bolo aj s týmito dvoma dinosaurami. V 80-tych rokoch prichádzali každučký rok na trh s novým albumom, a zakaždým kvalitnejším. Hoci v období A Broken Frame vypustili The Cure na trh neprekonateľnú Pornography, už o rok neskôr si kapely svojimi "výtvormi" začali vážne konkurovať. Prvý skutočný súboj zažili v r. 1987, keď DM dobili svet s hudbou pre masy (MFTM) a The Cure svet zvalcovali svojimi bozkami z geniálnej Kiss me, Kiss me, Kiss me. Vrchol však prišiel v roku 1989, keď Robert nechal zošalieť svet albumom Disintegration, ktorý vyše roka brázdil rebríčky predajnosti. Martin Gore mal v tom období veľké obavy s vydaním albumu Violator, či sa ujme ...ale všetci veľmi dobre vieme, ako to dopadlo. Violator sa stal rovnakým bestsellerom ako spomínaná Disintegration. Obe kapely valcujú svet úspešným turné. Obdobie ticha, a zrazu rovnaká neistota v oboch táboroch kapiel. V r. 1992 The Cure vyrážajú do sveta s albumom Wish, ktorý dá sa povedať do istej miery fanúšikov "sklamal". Očakávali totiž bombastické dielo, nasledovníka Disintegration. To isté čakalo aj fanúšikov Depeche Mode. Vrcholné dielo dekády, Violator, sa svojho bombastického následníka taktiež nedočkal. SOFAD bol pre mnohých skalných DM fans ako nôž do chrbta. V rozpakoch sa dívali na Gahanov výzor, ťažko prijímali tvrdý rockový sound... čo však bolo u oboch kapiel prekvapením, obe v rovnakom období odohrali asi najslávnejšie turné vo svojich dejinách, a obe si definitívne podmanili Ameriku.

Nasleduje hluché obdobie... Smith hľadá sám seba, Gahan bojuje o svoj život, Gore sa potáca v neistote. V rozpakoch vydáva The Cure v 1996-tom album Wild Mood Swings, ktorý sa u kritiky veľmi neujal, rovnako ako "malý zázrak" DM v podobe "Ultra" o rok neskôr. Nasledujú dekadické výbery singlov u oboch kapiel, a vstupom do nového tisícročia si obe kapely opäť podmaňujú hudobnú scénu. The Cure vydávajú Bloodflowers, ktorí skalní cure fans prirovnávajú ku kultovým albumom Pornography a Disintegration a Depeche Mode zrazili kritiku na kolená albumom Exciter.

Image
S kľudným svedomím môžeme skonštatovať, že typickým prvkom oboch kapiel je fakt, že ich image je nemenný. Robert Smith, melancholicky smutný výraz tváre, dieťa driemajúce v dospelom človeku, večne strapatý účes (až na pár výnimiek, keď sa musel ostrihať) a typický make-up. Síce môžeme polemizovať o tom, že Gahan svoj image riadne v období SOFAD zmenil, ale bol to len chvíľkový "úlet", nakoľko aj v jeho prípade sa dá povedať, že svojho typického účesu sa v podstate nikdy nevzdal. A konkurencia Smithovho make-upu? Na to nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť na toho blonďáka, čo vždy stojí po Gahanovom boku alebo, ešte lepšie, stačí si pozrieť Veľkonočné vajíčko na DVD ONIP. Myslím, že to už skutočne nepotrebuje komentár. No a o typických farbách pre obe kapely tiež nemusíme dlho diskutovať. Totižto o čiernej farbe sa toho veľmi veľa napísať nedá.

Lyrics
Pokiaľ ide o samotnú tvorbu, "diela" Goreho a Smitha k sebe nemajú ďaleko. Hoci sa Gore zo začiatku snažil pozerať na svet najmä cez sociálnu stránku a Smith sa akosi stále nevedel zmieriť s príliš rýchlo utekajúcim časom, obaja sú až príliš ponorený do vlastného sveta plného beznádeje, nevyjadriteľných pocitov k iným. Neustále oboch trápia nesplniteľné veci, prílišné nároky, ktoré na nich kladú iný a hlavne nedefinovateľná bolesť, s ktorou sa stále snažia bojovať. Gore sa to všetko však snaží zabaliť do metafor, ktoré sa dosť ťažko vysvetľujú, zatiaľ čo Smith sa netrápi a pomenúva veci a problémy pravými menami. Snáď najtypickejším rysom Smithovej tvorby posledných rokov je časté používanie priamej reči v textoch, zrejme toto je jediný rozdiel v tvorbe týchto dvoch mužov. To, že svojou tvorbou pre väčšinu populácie zostávajú nepochopení zrejme netreba ani pripomínať.

Fans
V tejto časti sa pravdepodobne nájdu mnohí z vás. Sotva sa nájde nejaký "depešák", ktorý vo svojej zbierke nemá nejaký ten album The Cure a naopak. Choďte na zraz fanúšikov DM a garantujem vám, že tam stretnete min. jedného človeka, ktorý sa bude hrdiť tričkom s portrétom "strapatej hlavy" alebo poproste DJ-a, nech pustí nejaký ten Cure song, a parket bude rovnako plný, ako keď znejú DM. Takisto, keď zájdete na nejaký ten koncert The Cure stretnete kopec fanúšikov DM. Aj to svedčí o tom, že hudba a filozofia týchto dvoch kapiel nemajú k sebe ďaleko .Na internete nájdete nespočetné množstvo stránok venujúcich sa jednej alebo druhej kapele, a samozrejme nie sú výnimkou stránky, kde majú obe kapely svoje sekcie v menu.

To isté je aj v oblasti bootlegov. V tomto však majú DM trošku navrch, pretože ich bootlegy sú pre fanúšikov dostupnejšie. Dokonca pri porovnaní "základní" fanúšikov sú na tom kapely rovnako, pretože snáď najviac fanúšikov majú, čo sa Európy týka, vo Francúzsku a Nemecku. No a samozrejme nesmieme zabudnúť na "revival" kapely. Snáď v každej krajine nájdete jednu. A je potešiteľné, že z času na čas, vďaka HEX-u, nezaostáva ani naša "rodná hruda".

Live
A pred úplným záverom snáď najspornejšia oblasť. Živé vystúpenia. V porovnaní počtu koncertov kapely vyjdú asi rovnako, nakoľko DM v rámci turné odohrajú pravidelne okolo sto koncertov, čo sa zasa o The Cure povedať nedá, pretože ich turné trvá spravidla len niekoľko týždňov, ale na druhej strane koncertujú v podstate každý rok a veľmi často. Na pódiu sú kapely statické, keďže The Cure nie sú nijakí "muži v pohybe", a to okrem Gahana platí aj na DM, i keď Gore s pribúdajúcim vekom si zdá sa na javisku rád zašportuje. Rozdiel je možno trošku v inom. Nakoľko sa DM boja , podľa slov Goreho, veľkých zmien, ich playlist je vo väčšine prípadov na všetkých koncertoch statický. To sa však u The Cure povedať vôbec nedá. Môžete síce očakávať, čo zahrajú, ale nemôžte si byť istý, na čo práve Mr.Smith dostane chuť. A ak sa aj náhodou stane, že hlavná časť koncertu sa zhoduje s predošlými koncertmi, nik vám nebude garantovať, čoho sa v prídavkoch dočkáte. DM vás svojou dynamickou show úplne strhnú, prevezmú nad vašim telom kontrolu, na druhej strane The Cure vám na koncerte spravia úplnú duševnú očistu a z blaženého sna sa vám nebude chcieť prebrať. Možno aj vďaka omnoho statickejšej polohe The Cure na pódiu im ešte stále nerobí problém odohrať 27 až 30 pesničkovú show. A to aj napriek faktu, že Smith už roky po každom turné vyhlási, že to bolo jeho posledné.

End
Mohli by sme polemizovať dlho, ale to by to čítanie bolo až príliš únavné. Ale snáď fórum poskytne dostatočný priestor. V každom prípade, za ďalší spoločný prvok možno označiť fakt, že kapely hoci starnú, stále žijú, a chcú o sebe stále dávať vedieť. Mr. Gahan nahráva sólový projekt (dokonca aj Mr. Gore), ten Smithov už čaká na finálnu mixáž a chystá ho vydať ako bonus k novému albumu The Cure, ktorý by mohol uzrieť svetlo sveta na jar 2003.A iste mnohí z Vás zaregistrovali "kačicu" posledných dní, že údajne Gore by rád čosi podnikol v tom istom roku aj s Depeche Mode. Zdá sa , že na jednej strane "rivali" na druhej "súputníci", ešte stále nepovedali posledné slovo.