Retro stále v kurze

Retro stále v kurze

S Martinom Gorem tentoraz pre nemecký magazín Filter. Cez nový album "MG" až k vinylom.

Pozn. Pri preklade použitý google translator (de-eng)

Zdravím, pán Gore. Kde sme Vás zastihli?
Som doma, v Santa Barbare. Práve som vstal.

Ako je teraz v Los Angeles?
Úprimne? Ak čo najskôr riadne nezaprší, tak sa budeme musieť niekam prevŕtať. Nepršalo už asi rok. V tomto smere tu nemáme najlepšie vyhliadky.

No, z tohoto sa asi veľmi ťažko napojím na tému albumu.
Začneme odznova?

To by bolo fájn. Takže, Zdravím, p. Gore. Je radosť opäť počuť Váš hlas. Na novom albume už také šťastie mať nebudeme.
No, to je pravda. To ma mrzí!

Žiaden problém. Posledný sólový album ste vydali pred 12 rokmi. Prečo trvalo vydanie "MG" albumu tak dlho?
V posledných rokoch som nemal žiadne nutkanie, ani potrebu vydávať nejaký album. Musíte brať ohľad aj na to, že vydanie albumu Depeche Mode v sebe zahŕňa niekoľko rokov. Písanie skladieb, nahrávanie a následné turné. Keď sa po tom všetkom vrátite domov, tak buď nejaké nutkanie cítite alebo nie. A nakoniec, medzi poslednými albumami Depeche Mode som vydal album s Vincem Clarkem.

A prečo čisto inštrumentálny album?
Pretože som mal niekoľko skladieb, všetko inštrumentálky. A ani nebol zámer ich naspievať. Pustil som ich svojmu známemu a on sa ma spýtal, či by som z toho nechcel urobiť inštrumentálny album. Spočiatku som si tým nápadom nebol veľmi istý. No potom som si povedal, čert to zober, prečo nie. V minulosti som nič také neurobil, tak som sa do toho pustil.

Takže inštrumentálky. Aká predstava sa Vám rodila v hlave?
Veľmi rýchlo som pochopil, že to chcem postaviť na čisto elektronickom základe. A aby to boli krátke skladby. Tak 2-3, najviac 4 minútové. Žiadne nekonečné záležitosti. Krátke, strohé, k veci. Chvíľu som to nechal tak a potom si všetky skladby vypočul naraz. Následne som si uvedomil, že všetky majú spoločnú tému: sci-fi, vesmír, a najmä ten vesmír. Po tom všetkom som si tú tému vlastne osvojil.

Čiže vesmír ako hudobná metafora večnosti.
Neznie to lacne?

Úprimne, skôr romanticky. A vlastne mi to nepríde ako klasický albumu, ako skôr akási zbierka skíc a veľmi intenzívnych myšlienok. Nevnímam to ako hudobné stopy, či skladby. Ak by ste nebol hudobník, ale spisovateľ, tak by "MG" mohla byť...
... zbierka poviedok. Viacmenej sci-fi.

Čo sa Vám teda na Vašom albume páči?
Panebože. No, myslím, že hlavne to, ako sú jednotlivé kúsky od seba odlišné. Také rôznorodé. Viem, že má zvláštny koncept, ale ako celok funguje. A ako sa album pozdáva Vám?

Veľmi. Som dokonca prekvapený, ako niektoré skladby vyznievajú pichľavo a popudivo. Štýl albumu "MG" mi veľmi propomína elektroniku zo začiatku 1980-tych rokov. Mimo Depeche Mode, aby ste ma rozumeli. Je rozdiel, keď pracujete na inštrumentálnych skladbách, v porovnaní s tými tradičnými?
Je a veľký. Klasická skladba sa vyznačuje textom a hlavne vokálnou melódiou v pozadí. To sú kľúčové elementy, zvyšok v podobe hudby je druhoradý. Pri inštrumentálnej skladbe tie základné prvky jednoducho vyradíte. Za následok to má to, že musíte všetko zorganizovať úplne inak. Musíte zároveň riesiť otázku, ako udržať pozornosť poslucháča, keď ho oberiete o tie normálne možnosti identifikácie? Takže, v tomto prípade ide o úplne odlišný prístup k hudbe.

Bolo to teda zložité alebo naopak oslobodzujúce?
Zvuky a melódie mi v samotnej podstate idú jednoduchšie, ako texty. O tom to je. A rozhodne sa mi s nápadmi, slučkami a fragmentami pracuje slobodnejšie, keď nemusím brať ohľad na filter "musíš k tomu pridať text". Povedané inak, zostáva mi menej nevyužitých nápadov. V štúdiu pracujem prakticky denne, neustále niečo skúšam, čo môže byť niekedy pekne kŕčovité. A niekedy sa stane, že zabijem dva týždne, kým si priznám, "Martin, je to úplne naprd, radšej to prosím zmaž."

V Depeche Mode ste autorom väčšiny piesní, rozdiel je však v tom, že s nimi pracuje naraz niekoľko ľudí, kapela, producent, štúdiový inžinier... Na albume "MG" ste od začiatku pracoval sám. Vyhovuje Vám takýto spôsob práce.
Áno, vyvoláva vo mne radosť.

Máte všetko pod kontrolou.
Je to úplne iný pracovný proces. Finálny mix som však nerobil. V určitom momente som to dal všetko z rúk preč. Celé to zmixoval "Q", tuná v LA. On finalizoval aj predošlý album s Vincem Clarkem.

Priblížte nám trochu nahrávací proces.
Základ je kompletne vytvorený na mojom Euroracku, čo je akýsi štandard v modulárnych systémoch, s ktorým môžete využívať rôzne ďalšie analógové a digitálne moduly. Väčšina mojich modulov je však analógová.

Je pre Vás dôležité, že ich Bassline modulácia dokáže posielať notifikácie na Facebook?
Ja osobne nejaký rozdiel medzi analógom a digitálom nevidím, ak narážate na to. Viac ma vie udiviť, hoci som si to vždy myslel, že staré moduly a ich zvuky sú dnes tak populárne. Proste "Retro", hoci to bola kedysi doslova nadávka. A to sa netýka iba hudobnej produkcie. Ja som tento album chcel pôvodne vydať už v marci, ale to jednoducho nešlo. A viete prečo? Na celom svete sa nenašiel jediný producent vinylov, ktorý by bol schopný celý náklad vylisovať dostatočne rýchlo. Celá výroba bola všade zarezervovaná pre Record Store Day.

Aj vy uprednostňujete vinyl??
Áno, už asi štyri roky opäť vlastním gramafón. Takže v tom nie som až tak nevinne. Ale nemôžete mi nič vyčítať, ja som na vinyloch vyrastal. A stále počúvam albumy, pekne od začiatku do konca.

Jeden z hudobných štýlov, ktorým sa vo svete podarilo úspešne zotrvať dodnes, je určite tanečná hudba. Vy ste v nej ako doma a dodnes si pamätám, ako ste sa svojho času v Berlíne motali okolo profesionálnych klubových dj-ov ako Basic Channel a Carl Craig.
A to z dobrého dôvodu. Už vtedy som chcel vydať techno nahrávku, za každých okolností.

Ale čo!
Áno, dnes som možno na to už trochu starý, ale úprimne, ja počúvam rôznu hudbu. No rozhodne uprednostňujem výpoved hudobníkov v podobe uceleného albumu, ako dj-ského setu.

A teda, pokiaľ ide o albumy. 25 rokov dozadu vyšiel album "Violator", možno najdôležitejší v kariére Depeche Mode. Aj bude nejaká oslava?
Pre Boha, to nie. Dodnes mám samozrejme ten album veľmi rád, ale preferujem oslavy z úplne iných dôvodov.

Názory Devotees (1)

grapher

 1    21. apríl 2015 o 10:09

Hehe, ja mám môj gramec SONY už asi 20 rokov a hrá stále ako ďábel smile Sú to super pocity počúvať hudbu a v rukách prezerať obaly platne, toto mám veľmi rád smile

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa