Reštart (2001)
Boli niečo ako stroj na popové hity, temní, drogovo skúsení, suveréni šmrncnútí industriálom. Dnes, 21 rokov po založení, sú Depeche Mode chladní, a dokonca stále schopní s niekým zamávať.
Depeche Mode sú vlastne niečo ako pamätníci z dôb, kedy elektronická hudba explodovala do popovej podoby. Hoci ich názov znamená niečo a "rýchla móda", títo bývali Basildončania majú za sebou dve dekády histórie, počas ktorej predali viac ako 50 miliónov albumov. Ten posledný, "Exciter", ktorý vydali začiatkom tohto roku, obsadil prvé priečky predajnosti v piatich krajinách, v ďalších dvoch obsadil priečku druhú, z priečky tretej bodovali v krajinách štyroch, v Spojených štátoch obsadili miesto ôsmej a v UK miesto deviate. Napriek tomu, s občasnou výnimkou u speváka Davida Gahana, sa môžu stále prechádzať po ulici bez toho, aby spôsobili dopravný chaos.
Dnešná klubová mládež ich síce pozná podľa mena, ale hlbšie asi sotva. Viacmenej sú známi ako preživší dinosauri 1980tych rokov, ktorí dokázali rozhýbať tanečné parkety "ibiza summer" hitom "I Feel Loved", ktorú z pôvodného originálu zrekonštruoval známy temný tribal-house dj Danny Tenaglia.
Ako to vlastne všetko začalo? Vince Clarke (dnes Erasure), Andrew Fletcher a Martin Gore spoločne založili kapelu Composition Of Sound. V roku 1980 k sebe pritiahli Davida Gahana, premenovali sa na Depeche Mode a veľmi skoro podnikli inváziu do rebríčkov so šialene chytľavými popovými popevkami. Po ich úspešnom, debutovom albume "Speak & Spell", Clarke kapelu opúšťa a s Alison Moyet zakladá projekt Yazoo. Je miesto zastúpil technologicky zdatný Alan Wilder a kapela predstavila svoj druhý album "A Broken Frame" (1982). Od tohto momentu stabilne rozvíjali svoj temný, vážny zvuk, produkovali skladby o psychosexuálnych trikoch ("Master And Servant"), či rovnostárskych túžbach ("People Are People"). Nasledovala šnúra hitových albumov a singlov, vrátane "Personal Jesus" (1989), s ktorými sa sladučkí chlapsi z Essexu pretransformovali do náladovej, vážnej, alternatívnej štadiónovej kapely, niečo ako elektronickí U2. Dokonca sa s radosťou obliekali do čiernych outfitov, inšpirovaných fetišistickou scénou.
Avšak, po ustálení všetkého, čo dosiahli, sa veci zmenili a všetko začalo pripomínať Spinal Tap štýl. Ich Devotional turné, z roku 1993, bolo označované ako jedno z najneviazanejších. Fletcher sa nervovo zrútil, Gore trpel záchvatmi vyvolanými stresom a Gahan sa stal závislým na heroíne. O dva roky neskôr zo skupiny odchádza Alan Wilder a Gahan sa pokúsil o samovraždu. O ďalší rok neskôr sa takmer predávkoval k smrti.
"Najskôr kompletne prídete o rozum a potom stratíte dušu," poznamenal na margo spomenutého obdobia Gahan. No áno, z chudobného chlapca sa stala vlastná paródia rockového boha a nielenže podľahol nepríjemnému zlozvyku, ale doprial si množstvo tetovaní. Ale to ešte stále nebol koniec.
Po dvojročnej odmlke sa chlapci vrátili na scénu ako trio a v roku 1997 predstavili svetu album "Ultra". Nešlo však o oživenie kreativity. "Kvôli problémom, s ktorými sa kapela borila pri nahrávaní posledných dvoch albumoch," priznal Fletcher začiatkom tohto roka, "bola kreativita do určitej miery od nás doslova odstrihnutá. Za posledné veľmi dlhé obdobie sú vzťahy medzi nami rozhodne lepšie a to sa odrazilo aj na albumu "Exciter". Skutočne na ňom cítiť vzájomnú spoluprácu, ako aj to, že si užívame vzájomnú spoločnosť. Pri počúvaní nových skladieb sa podľa mňa nedá nepostrehnúť ten svieži zvuk."
Album "Exciter" však návratom ku kreativite rozhodne je. Dokonca Gahan sa vyjadril v zmysle, "Teraz mám konečne pocit, že idem skutočne naplno." To len podtrhuje Fletcherové slova uvedené vyššie.
Je príliš zložité označiť album "Exciter" ako geniálny, no predstavuje oddýchnutú, vyzretú a viac premenlivú stránku kapely. Mohol by byť miestami rezervovanejší a priestrannejší, ale jeho "rušivé" spodné prúdy, ľahké bluesové gitary a kĺzavé syntezátory, spolu s tanečnou hypnózou (napr. v "I Feel Loved") ho definitívne odlišuje od všetkého ostatného. Chuť Depeche Mode pre svoje znovuoživenie dokazuje aj najatie Marka Bella do úlohy producenta, ktorý je inak známy vďaka jeho spolupráci s Björk. Ako sa vyjadril Gahan, "Mark je veľmi muzikálny a až extrémne intuitívny, pokiaľ ide o prácu s vokálmi. Jeho povzbudenia ma posúvali vpred."
"Pri Björk pracoval Mark s jej hlasom takmer ako s ďalším nástrojom," dodal Andy. "Pracuje veľmi húževnato, vie veľmi presne rozlíšiť, čo je správne, či už ide o hudbu alebo vokály. Z hľadiska vzniku tejto nahrávky bola jeho prítomnosť veľmi dôležitá." "Nikdy by sa nepustil do niečoho, čo by vyznelo ako klišé," súhlasne dodáva Martin Gore, "čo je absolútne skvelé. On premýšľa úplne inak."
"Mr. Songwriter", Martin Gore, navštevuje obchodné domy s vinylmi kedy je to len možné a často, doslova vo veľkom, nakupuje cez internet, z čoho sa už stáva akási závislosť. "Milujem undergroud," povedal pre americké médiá, "pretože tak človek získava skutočný pocit alternatívy."
A to veľa napovedá o tom, ako sa dostal ku skomponovaniu skladby, z ktorej sa v tomto roku stal jeden z veľkých hitov leta na Ibize. "Lobour Of Love" mix Dannyho Tenagliu je doslova starostlivo naprogramovaným hymnusom, ktorý predstavil Depeche Mode čerstvým, a hlavne mladším ušiam. Tenaglia sa postaral iba o jednu z mnohých tanečných variácii singlov z albumu "Exciter". K tým ďalším, ktorí siahli po skladbách Depeche Mode a prepracovali ich do nových štýlov a pôdob patria Kid 606, Console, Deep Dish, Josh Wink, DJ Muggs, Betrand Burgalat, Dave Clarke, Octagon Man, Flood, Schlammpeitziger a Thomas Brinkmann.
Remixové šialenstvo a úspech na Ibize nepochybne povzbudia tých, ktorí nekladú príliš veľký dôraz na vplyv Depeche Mode na tanečnú hudbu, hoci nikdy nedokázali identifikovať, čo za tým vplyvom vlastne je. Popravde, moderná tanečná hudba a elektronická scéna sa formovala viacmenej z disca, gay scény, z technologického rozvoja, latina, dub-u, rap-u, space jazzu, svoj podiel majú na tom aj Kraftwerk, electro, Roland 303, industrial, extáza, Brian Eno a elektronická avant-garda. Nech už to však bolo akokoľvek, synthpopové zoskupenia ako Depeche Mode, The Human League a Gary Numan vytvorili vlastné hudobné osobnosti postavené na syntezátorových textúrach a samostatných elektronických beatoch, a možno, naozaj možno, to posunulo dance a electronica štýly do oblasti hlavného prúdu, teda zjednodušene povedané. Kto vie?
Ironické na tom je, že aj keď by Depeche Mode mohli osloviť mladú generáciu dj-ov a hudobníkov, ktorí sa orientujú na viac zábavnejšie elektronické štýly, samotní chalani z kapely sú od "Ibiza podprsenkových brigád" na milión míľ vzdialení. Teda dodnes boli. Mohli zostať tradičnou belošskou kapelou plniacou štadióny, príliš temnou a kostnatou, deprimovanou, lenže v roku 2001 zaregistrovali úplne novú stránku vlastného charakteru. Depeche Mode sa vybrali tanečným smerom.
Aj v januári budúceho roka pokračujú vo vlastnej rehabilitácii, kedy majú v pláne vydať štvrtý singel z albumu "Exciter", skladbu "Goodnight Lovers". Ide o ambientnú uspávanku s veršami ako "When you're born a lover you're born to suffer". Povráva sa, že remixy budú tentoraz naklonené doľava (nič však v médiách doteraz potvrdené nie je). Ako sme si však už u Depeche Mode zvykli, môže to byť čokoľvek, no rozhodne nie krátkodobé. Ako Dave Gahan povedal, pred vydaním albumu, magazínu Time Out: "Depeche Mode prešli troma veľmi zreteľnými fázami a myslím, že tento album je akýmsi začiatkom fázy novej."
Áno, kapela, ktorá je veľmi často označovaná za skvostných hudobných dinosaurov a plničov štadiónov sa pokúša byť stále "tvrdá", namiesto toho, aby už zmizla do čerta. A my jej evidentne stále nemáme dosť.
zdroj: DJ, 01/12/2001
Názory Devotees (22)
dvestotri
1 21. september 2018 o 14:14
Exciter sa mi vzdy pacil. Je mi jasne, ze to nie je ziadny SOFAD, Ultra, alebo Violator, ale aj tak ma v niecom pritahuje a obcas si ho pustim. Mozno obdobie, ktore som prezival akurát po vydani tohto albumu mi prirastlo k srdcu a tak som si do toho pridal aj Exciter
. Ale v tom obdobi som si aj naplno uzival koncerty, partys….... Jednoducho ma u mna Exciter svoje miesto.
tommy
2 21. september 2018 o 19:34
Dobré texty, zaujímavé nápady, mdlý hudobný podklad a rozpačitý celkový dojem… Nehovoriac o tom, že zlyhala komunikácia medzi kapelou a producentom… Zaujímavý je len tým, že je to Martinov “posledný depešácky album od A po Z”. Po ňom sa už jeden nedocenený spevák “postavil na zadné” a začalo sa vytrácať to magické čaro starých dobrých konceptuálnych albumov z pera MG alias DM… Ale občas sa zadarilo…
PS. Za pár rokov bude tento album oslavovať 20 rokov, tak by si zaslúžil slušný zvukovo bohatší “upgrate”. Poznám jedného hudobného inžiniera, ktorý to s demo nahrávkami od “MG” vie… Ale asi dostal od DM doživotný dištanc… Na ich škodu!
Lojzo
3 25. september 2018 o 08:33
Ja si z obdobia vydania tohto albumu len pamatam divny pocit pri skladbe I Feel Loved, kedy som si pomyslel ze toto urcite nie je DM ale asi nejaky fake, viete ako to byvalo ked mal vyjst album a nejaky typkovia tam vzdy prihodili par skladieb od iných skupin s tym ze je to DM
Ale s odstupom casu uz chapem ze toto bol pre nich fakt restart do nového milenia a konecne zbavenie sa toho vsetkeho zlého co prezili… A myslim ze niekto sem uz skor pisal ze je prenho tento album “letnym albumom” s cim suhlasim, neviem preco ale to je jedine obdobie kedy si ho viem vychutnat… ze by to bolo tymi letnymi, sviezimi fotkami ktore ho prezentuju 
tommy
4 25. september 2018 o 18:47
“I FEEL LOVED” mi ani nespomínaj… Cez tú sa neviem ani po rokoch preniesť... Horšie je, že jej klony sa po jej vydaní sem-tam stále objavia na tom-ktorom albume, čo ma vždy zarazí a ja si potom kladiem otázku, či sa DM chcú vôbec niekam posunúť... Tento zvrátený zmysel pre humor nikdy u Martina nepochopím… Nehovoriac o tom, že pri náhodnom počutí “I FEEL LOVED” sa mi vybaví veta z pera MG, ktorý pri promo kampani k Exiter spomenul, že nechcel tento neskorší singel pustiť američanom, lebo vedel, že sa hneď chytia… Aj to o niečom (konkrétne o dekadencii) svedčí, nie?
dvestotri
5 26. september 2018 o 07:05
I Feel Loved - v den vydania tohto singla som lezal so zapalom pluc a vyzeralo to, ze pojdem sanitkou ..... Tak mi bolo zle. Cize aj ja som mal z nej pochmurne pocity
.
Ale velke sklamanie pre mna bola live verzia, ktoru tusim potom aj stiahli.
Lojzo
6 26. september 2018 o 08:18
I Feel Loved Live ??? To som v zivote nepocul… Kde to hrali? Inak ten klip tiez nedokazem stravit
Ak by som si mal vybrat skladbu ktora mi ladi aj s klipom tak asi Dream On, neviem preco ale v tom klipe citim jemny naznak klipu Only When I Lose Myself neviem to presne opisat ale podobne na mna posobi t.j. pozitivne ukludnujuco 
Lojzo
7 26. september 2018 o 08:24
Mne tak pripada skladba The Dead of Night a jej klonom je Angel z albumu Delta Machine, takze ano mas pravdu trosku sa tocime dokolecka dokola
Ale su na Exciteri aj celkom fajn skladby, ja to neberiem az tak tragicky, a kedze som uz stara konzerva stale pocuvam albumy cele, nic nepreskakujem…
Monghi
8 26. september 2018 o 09:03
@Lojzo ... “I Feel Loved” hrali na Exciter tour ... pocas celej americkej casti, dokonca zaznela aj na koncerte v Prahe, nasledne este v Berline a Hamburgu, ale na dalsom velkom koncerte v Leipzigu uz v setliste chybala a myslim, ze do konca turne uz nezaznela.
Nie najlepsi zaznam zo San Francisca 2001: https://www.youtube.com/watch?v=Sr3VBTreGak
Lojzo
9 26. september 2018 o 14:22
Vdaka Monghi, kedze ja som skor studiovy fanusik DM a preferujem prave studiove nahravky a remixy tak koncerty poznam len tie oficialne vydane na DVD. Bootlegom sa vôbec nevenujem ani ich nevyhladavam (asi kvôli tej kvalite) takze mi ta I Feel Loved usla kedze sa na DVD One night in Paris nenachadza. Jedine bootlegy co mam su z roku 1990 a 1993 aj to iba jeden ci dva… Druhy dych som chytil az s vydanim live nahrávok z TTA kedze tam uz kvalita bola o cosi lepsia ale ked ju zasa porovnam s Live in Berlin Soundtrack tak zneju zasa ako bootleg nahravky :D
Monghi
10 26. september 2018 o 20:58
@Lojzo: no jo, ja som zasa bootlegac, ale len do roku 1993 - 1994 :D Odvtedy su koncerty DM na pocuvanie dost nudne. Radsej si ich uzijem priamo a potom sa k nim uz nevraciam
tommy
11 27. september 2018 o 15:03
Hm, pozrel som si ten link na live verziu I Feel Loved - Martin akoby parodoval Andyho za synťákmi s tou hrou jedným prstom na hádam poslednej klávese celkom napravo… Dokonca mám pocit, že vedome trieska mimo klávesov, t.j. do obalu synťáku… Strašné. Cristian prebíja tým svojím “trash metalom” už aj tak dosť hlučné a monotónne perkusie hrajúce z pásky a tá záverečná pirueta hudbou opojeného Petra Gordena - to už som utekal dať zo seba všetko von…
Ešte aj Dave si v jednom momente zakrýva oči svojimi rukami… Výstižné gesto… Neverím, že na toto som sa v Prahe pozeral a potom priamo do kamier nejakej českej televízie povedal, že “toto bolo najlepšie DM vystúpenie”... To som nebol ja, resp. určite to spôsobil nedostatok spánku, ktorý tomuto koncertu predchádzal… Viem, že som si po tom koncerte povedal, že Praha - DM - ja: “nikdy”... A tom som aj dodržal… 
PS. Ale našiel som tam aj pozitívum, ale o tom neskôr… 
Monghi
12 27. september 2018 o 20:09
nahodou, v Prahe bola “I Feel Loved” celkom slusne odprezentovana, aj cely ten koncert bol fajn ...
jozefst
13 29. september 2018 o 09:11
Exciter bol zvukový odklon trocha niekam inam a bolo to dobré. Je to dobrý album a u mňa plnohodnotný, aj keď u mnohých DM fanúšikov na špici a sklamaním. I feel loved mám práveže veľmi rád. Zaujímavý je aj cover Dirt od The Stooges, jeden z mála, ktorý po rokoch vtedy vydali po coveri Route 66. Beethovenovu sonátu mesačného svitu, ktorej prvá veta bola vydaná na singli Little 15 za coververziu nemožno považovať, keďže je to interpretácia diela bez zmeny aranžií skladby, ale na druhej strane ide o ďalšiu skladbu, ktorá nie je od DM. Vďaka Alanavi za jej interpretáciu. Len neviem, kde dostali ten nápad vydať dielo vážnej hudby v jeho pôvodnej interpretácii na nejakej svojej nahrávke. Toto sa vo svete pop music len tak nevidí a neviem, kto niečo také z interpertov populárnej hudby vlastne urobil. Len škoda, že na single nemali dosť materiálu čo sa týka spievaných skladieb, no Martin v tom období prechádzal skladateľskou krízou.
Monghi
14 29. september 2018 o 10:05
@jozefst: tiez som sa neraz sam seba pytal, kde sa vzal ten napad na Moonlight sonatu ... na druhej strane, singel “Little 15” bol vydany neplanovane, a tusim viacmenej pre FR trh ... co tam mali dat, ake skladby, ktore by k samotnemu singlu pasovali? Ono, ze ten singel je vlastne len taka “zlatanina”, dokazuje fakt, ze “Little 15” vobec needitovali, chytili albumovu verziu a supli ju tam. Na b-stranu dali vybornu vecicku “Stjarna”. Uplne nerozumiem 12” verzii singla, kde sa prave objavila “Sonata” ... to si asi uz len povedali, ze ked sa singel predava, dame aj 12” ... hodnota tohto singla je inak krasne ukazana na kompilacii Singles 86>98, kde sa ocitla v samotnom zavese ..
A pokial ide o “I Feel Loved”, tu mam rad takisto, mne sa takato podoba DM velmi paci ... len s remixami uz isli cez ciaru a vlastne, od tej doby je tych dobrych remixov strasne malo… dnes su najlepsie asi tie skutocne tanecne, v style drum & bass . Remixy, ktore boli pre DM v 1980tych rokoch typicke, ze sa na nich vytiahli do popredia potlacane zvuky povodnych skladieb, co bola pastva pre usi, dnesni remixeri uz jednoducho robit nevedia. Alebo mozno aj vedia, len DM uz niesu ziadnou zvukovou databankou, ako kedysi, su len obycajne neobycajnou rockovou kapelou, ktora, ak vznikla dnes, tak po nej nestekne ani pes :D
jozefst
15 29. september 2018 o 13:06
@Monghi, priznám sa, že to, že Little 15 vyšla ako 12’’ maxi singel mi akosi ušlo. Človek sa učí celý život. Myslel som si, že to bolo vydané vo forme singla s dvoma b-stranami, lebo aj také sa tuším vydávali. Čo sa týka remixov, tak u DM mi tie súčasné nevadia, ba práve naopak. Myslím tie klubové tanečné, potom sú tu súčasné remixy, kde je skladba urobená s novými nástrojovými linkami. Štýl remixovania z 80-tich, kde sa robili remixy v štýle extended verzii, kde bolo zachovaných väčšina zvukov DM už opustitli. Prelom v remixovaní u DM vidím na singli Everything sounts (live) z 1989-ho, kde sú už viac menej tanečnejšie remixy od Tima Simenona, ktoré sa vzďaľujú od spomínanej 80-tkovej remixérskej klasiky.
tommy
16 29. september 2018 o 14:28
@monghi - v tomto máme úplne iný pohľad na vec… Ja pokladám vydanie (maxi)singla “LITTLE 15” s pôvodnou štúdiovou verziou samotnej piesne spolu jednou krásnou inštrumentálnou vecou a precítenou klasikou za úprimnú ukážku do “hlbín depešáckej duše”... Je tam všetko, čo charakterizuje DM ako také: samotná pieseň patrí k vrcholom zvukovej prepracovanosti a melanchólie starého dobrého DM, kedy Martin vedel, čo píše, Alan vedel fantasticky zvukovo spracovať myšlienku a Dave ešte vedel spievať svojím typickým barytónom… Dokonca aj tá malá chybička na záver od “pána dokonalého"pri interpretácii “Moonlight Sonata” je pôvabná...
PS: Možno pôvodný zámer vydať singel nebol úprimný a chcený, ale niekedy omyly prinášajú najväčšie úspechy…
A čo sa týka toho “nepodarku” s názvom “I FEEL LOVED” - tak mne sa práve páči ten remix “Danny Tenaglia”, dokonca by som si vedel predstaviť, keby tento singel hrali aj live s tým, že by hrali remixovú slučku s čisto iba vytiahnutým veršom “I feel loved”... Neviem, či niečo podobné nehrali U2 pri piesni “LEMON”... Ja si nemyslím o sebe, že mám hudobný sluch, ale pri “I FEEL LOVED” proste počujem niečo veľmi rušivé, nerytmické, priam anti-melodické...
PS: Nemám rád priamy ťah na tie najprimitívnejšie pudy fanúšika a to je to, čo cítim pri tejto piesni…
Monghi
17 29. september 2018 o 16:35
I feel loved ako tah na najprimitivnejsie pudy fanusika? Skor skladby ako tato su podla mna veci, ktore by DM po polroku od oficialneho vydania nahravky najradsej vyskrtli zo svojej hudobnej historie. A to je ta halus vzorcov DM ... a stale novy album, kazde 4 roky ... potom sa stane, ze sa tam objavi prvoplanova skladba v style ... “haha, dobra zabavna vecicka” a po case “uz mi to prosim nepripominajte”. Za cias, kedy boli DM priekopnikmi by taketo skladby sli na b-stranu singla, dnes, ked je logicky zlozitejsie pisat stale nove a zaujimave skladby, tak ide vsetko na album, aby sa zaplnil ... ze to tak je, to krasne ukazal playlist posledneho turne, hoci v pripade “Spirit” DM fakt kopli zopar skvelych lôpt na branu. Greatest hits tour a tu a tam aktualna skladba. Ale nech, dnes uz aj tak predaj albumov takmer nevynasa, preto su kapely takmer permanentne na podiach ... vid U2, Metallica, ktora aj v buducom roku ide na turne, NIN sa v buducom roku vratia do EU, Cure uz ohlasili letne koncerty ... je teda cas oprasit stare pecky do noveho satu, to sa vsak od DM nedockame.
Kazdopadne, Exciter a turne k albumu povazujem za jedno skvele obdobie, ktore malo svoju zvlastnu, jedinecnu atmosferu ... a mozno aj preto, ze to DM cele zbytocne nenatahovali v style, “ked to sype, tak hrajme” ... to mozno ani neviete, ale koncerty v Berline, v ramci Spirit tour, nemali by uplne posledne, este sa rokovalo o dalsich v EU, dokonca sa uvazovalo aj o koncertoch v Japonsku, ale nakoniec to uz stopli.
bob3
18 30. september 2018 o 09:43
Spousta remixů z 80. let jsou pracovní nebo alternativní verze skladeb, které jednoduše nevyhodili, ale vydali na singlech nebo maxi singlech, až od Violatoru začali oslovovat remixéry a vznikly úžazné věci jako série remixů Policy Of Truth, ty neskutečné perly..
tommy
19 30. september 2018 o 11:03
Hm, v noci som pár verzií “I FEEL LOVED” popočúval a asi uberiem z tej pôvodnej kritiky…
Predsa len, mal by som písať o tom, čo na nich milujem, na kritiku je vždy priestoru dosť... Paradoxom je, že aj viacerí moji rockoví kámoši, ktorí DM fakt nemuseli, pri počutí tohto singla (dosť ho v rádiách hrali), skonštatovali, že čo sa mi nepáči, veď je to pre klasický depeche, ako ho aj oni vnímajú... 
dvestotri
20 1. október 2018 o 07:15
Ohladom oficiálnych remixov z tohto obdobia mam rad len Dream on - Dave Clarke… Ostatne ma nicim nezaujali. Samozrejme neratam tie neoficialne fanusikovske. Niektore su naozaj vydarene.
tommy
21 1. október 2018 o 08:33
Inak, včera som pozeral dva dokumenty o Kurtovi Cobainovi a on si často v ťažkých chvíľach písal na papier verš: “I feel violated”... Prišlo mi to ako vhodné napísať to k tejto téme… Kto vie, možno raz MG vydá pieseň s rovnakým názvom… Verím, že to stojí za inšpiráciu…
PS: Čo sa týka Kurta a celkovo tej doby, tak v tomto prípade dám rád za pravdu Monghimu, že to bola posledná revolúcia v hudbe… Potom prišla už len korporácia… :-(
Lojzo
22 1. október 2018 o 12:16
No kurna, pozeram ze kazdy mame na to obdobie iny nazor
co je fajn lebo aj s odstupom casu sa niektore nazory menia a pri hudbe DM je vzdy co nove objavovat aj na tych starych albumoch 
Napr. ja som mal Exciter piratsku kopiu kupenu na trhu v Presove a viem ze som to CD neskor mal ako jedine na chate u svokrovcov. Niekedy som mal chut si tam popocuvat DM ale ked som zobral do ruky Exciter tak normalne som mal dilemu ci to pustit ci nie :D Pre mna osobne bol skor Exciter tym albumom ktory ma zlomil a na par rokov posunul DM na druhe miesto v mojom rebricku kapiel a nie uz tolko spominany SOFAD. Zaroven suhlasim s 203 ze aj pre mna jediny remix ktory ma oslovil je prave Dream On (Dave Clark Remix)... A potom prisiel PTA a ten ma znovu naplno vtiahol do hudobného mora a uz som isiel na DM vlne :p