Conversation Time Again (1990) - 1/2
Príjemne uvoľnený rozhovor Martina a Fletcha s francúzskym novinárom Gerardom Bar-Davidom, ktorý si za desať rokov spoločných stretnutí vybudoval u kapely absolútnu dôveru a rešpekt.
Album "Violator" musí byť pre Vás kľúčovým dielom, keďže je to po prvýkrát, po veľmi dlhom čase, kedy sa jedna z Vašich skladieb stala obrovským hitom medzi Vašimi krajanmi, ktorí Vás dovtedy skôr ignorovali.
Andy Fletcher: To máš pravdu, niečo asi nebude v poriadku. Všetky recenzie na náš nový album sú vcelku pochvalné. Troch divné, nie?
Vždy som si myslel, že britský tlač trávila všetok čas tým, že zatĺkala klince do Vašich voskových figurín. Čo sa zrazu stalo?
Martin Gore: Myslím, že ide o cyklickú reakciu. V prvom roku našej kariéry nás zbožňovali a počas nasledujúcich ôsmych rokov sme ich malých, veľmi kritických rockerských srdciach takmer nepretržite klesali v obľube. Keď sa však v ich očiach dostanete na dno, tak sa nakoniec opäť odrazíte nahor.
AF: Myslím si, že náš návrat do priazne britskej tlače je bumerangovým efektom dôveryhodnosti, ktorú sme získali vďaka renesancii elektronickej hudby. Posledných osem rokov to bolo v Británii úplné tabu, ale fenomén houseovej hudby to všetko obrátil naruby.
Takže v istom zmysle ste "krstní otcovia" house hudby?
AF: Presne tak.
Keď ten ošiaľ o nejaký čas opadne, tak Vás budú znova nenávidieť. Nie ste z týchto výkyvov popularity už trochu unavení?
MG: Je nám to úplne jedno. Sústredíme sa radšej na to, aby naše albumy boli kvalitné. Také je to jednoduché. Nemôžete sa neustále trápiť tým, či ste dôveryhodní alebo nie.
AF: V každom prípade, kritikov príliš vážne neberieme, ani keď nás chvália, ako je to teraz, v prípade albumu "Violator". Novinári až príliš často nechápu podstatu veci. Zameriavajú sa na detaily, pričom prehliadajú to, čo považujeme za podstatné. Napr. NME, všetky ich tzv. fakty o albume sú úplne nesprávne interpretované. V jednom bode toho článku dokonca tvrdia, že naša skladba "Clean" je cover verzia skladby od Tangerine Dream. Totálna kopa nezmyslov! Odkiaľ to, pre Boha, vzali? Ale napriek tomu nás tentokrát neroztrhali na kusy. Nič z toho sa nedá brať vážne.
Aj keď tvrdia, akí ste talentovaní, kreatívni a lichotia Vám?
AF: Nadšené recenzie nám lezú na nervy. Tie, v ktorých nás roztrhajú na kusy majú aspoň tú výhodu, že nás rozosmejú.
MG: Je to skôr výzva, nakoľko to vyostruje náš pocit agresivity. Je zdravšie neustále čítať veci, ktoré Vám naozaj dávajú zabrať. V tomto smere, myslím tie ostré kritiky, sú Francúzi naozaj dobrí ;)
To sa dalo predsa očakávať, obzvlášť, keď porovnáš, akí boli Depeche Mode v začiatkoch a akí ste dnes - rozhodne to už nie je tá istá kapela!
MG: To ty predsa už dávno vieš ... ;)
Priatelia
Ako je to vlastne dnes s Vašim vzťahom s Vincem Clarkeom? Stále komunikujete prostredníctvom právnikov?
AF: To nie, v skutočnosti sme dnes veľmi dobrí priatelia. Pár mesiacov dozadu som s ním bol dokonca na dovolenke v Rakúsku a bolo to skvelé.
MG: Je pravda, že sme sa roky vyhýbali; povedzme, že keď sme sa rozišli boli sme obaja príliš zaneprázdnení. Ale od konca posledného turné máme oveľa väčšiu kontrolu nad svojim časom. Keďže aj on žije v Londýne, tak sme sa stretávali na tých istých večierkoch. On nás pozýval na svoje večierky, my jeho zasa na tie naše.
Tak tomu sa hovorí prímerie!
MG: Dokonca sa k sebe vraciame až tak, že Alan z toho nemôže spávať! :D
V priebehu Vašich albumov sa Váš štýl a zvuk postupne vyvíjali, čo vyvrcholilo koncertným albumom "101". Zameriavate sa s albumom "Violator" na nový cieľ?
MG: Po albume "Music For The Masses" sme si uvedomili, že sme dosiahli hranice určitej techniky, vzorca, ktorého zdokonalenie nám zabralo 5 rokov. "101" bol len koncertný album, fáza, v ktorej sme sa o inovácie veľmi nesnažili. Pri albume "Violator" sme však zmenili všetko, dokonca aj náš prístup k hudbe. Vyskúšali sme celkom dosť rôznych vecí, dokonca spoluprácu s Floodom. Už v prípade demo nahrávok bol spôsob, akým sme ich ako kapela koncipovali, úplne odlišný.
A bol album "Music For The Masses" krokom do širšieho sveta, zatiaľ čo "Violator" je akýmsi návratom k oveľa intímnejšiemu štýlu?
MG: Hoci je pre nás komplikované urobiť krok späť a pozrieť sa s odstupom na to, čo vlastne robíme, tak verím, že jedným z pilierov našej hudby je práve táto intímna stránka.
Keď ste vydali skladbu "Route 66", tak Vaši skalní fanúšikovia zostali pobúrení, keďže si zrazu uvedomili, že hráte rock'n'roll. Osobne som si myslel, že s novým albumom túto skutočnosť ešte viac zdôrazníte.
MG: "Route 66" bola čisto "urob si sám" záležitosť. Nahrali sme ju v štúdiu za menej ako jeden deň a hneď na ďalší deň sme ju zmixovali. Pre nás to nebolo nič mimoriadne, len vhodná b-strana k singlu "Behind The Wheel", pieseň na cestu. Všetkým sa však zapáčila a vo filme "101" sme ju často využili. Američania ju chceli dokonca vydať ako A-stranu singla. Dokonca si myslím, že sa jej dostalo až príliš veľa mediálnej pozornosti, hoci na to nebola určená. Na aktuálnom albume sme použili značné množstvo gitár, miestami dokonca výraznejším spôsobom, než v minulosti. V skladbách ako "Personal Jesus", či "Enjoy The Silence" poskytujú gitary hlavný riff, no subtilnejším spôsobom, než v klasickom rocku, keďže je všetko zlúčené s elektronickým zvukom.
To sú tie gitary prítomné vždy, hoci ich nie je bežne rozpoznať?
MG: Gitary sme používali vždy, len sme ich tentoraz, pri finálnom mixe, nechali vyniknúť oveľa jasnejšie.
... na pokračovanie
