Ray Gun (1993): Alan Wilder

V druhej časti rozhovorov magazínu Ray Gun s chalanmi z Depeche Mode sa budeme venovať Alanovi. A ani tentoraz to nebude žiadna nuda. Tento nekonečný gentleman sa vždy vyjadruje ku každému vždy s patričnou úctou a nebude tomu inak ani tentoraz.

[b]Tento album si vo väčšej miere produkoval ty s Floodom. Získal si aj nejaké producentské uznanie?[/b] Vydali sme ho ako Depeche Mode, a aj keď Depeche Mode môžu znamenať čokoľvek, sú to hlavne ľudia. A nakoniec, myslím, že ľudí ani nezaujíma, kto album produkoval. V štúdiu je to ale hlavne o mne a Floodovi, s Martinovými poznámkami a rozličnými nápadmi a Davidovým povzbudzovaním a jeho pozitívnou energiou. Takto to funguje, ale to predsa nemôžete na album uviesť. [b]Koľko času si strávil s Floodom?[/b] Bol som s ním stále. [b]Takže David len prišiel a naspieval svoje vokálové party?[/b] Asi tak. Martin s nami tiež strávil veľa času. David sa prišiel do štúdia pozrieť len sporadicky, tak ako aj Fletch. Fletchova účasť na nahrávaní je vždy tak trochu zvláštnosťou, nakoľko jeho úloha nesúvisí primárne s hudobnou produkciou. No napriek tomu je jeho rola veľmi dôležitá. Pôsobí v iných oblastiach, ale to vám povie on sám. [b]Povedal, že nerád hrá.[/b] On je dokonale šťastný v tom, čo robí a my sa tomu tešíme tiež. Funguje to. Nie je na to však určená žiadna norma. Inak, je to zaujímavé, pretože toto je cesta modernej skupiny. Je viac ako príjemné mať v skupine niekoho, kto sa sústredí na iný aspekt toho, čo robíte. [b]Keď ste na turné, hrá Fletch vôbec na pódiu?[/b] Jasné. Hrá na klávesy. Ale on sám prvý prizná, že nie je dobrým hráčom na klávesy alebo že by bol dobrým hudobníkom. [b]Zoberiete so sebou na turné aj ďalších hudobníkov?[/b] Nikdy predtým sme to nerobili, ale na tomto turné sa tak asi stane. Nie preto, že by to bolo naozaj nutné. Je to pre nás čosi nové. Sami seba posúvame do nových nepreskúmaných oblastí, tak ako je to cítiť aj na tomto albume. A touto filozofiou sa chceme riadiť aj na tomto turné. [b]Aký podiel má Daniel Miller na vašom úspechu?[/b] V našich začiatkoch bola jeho viera v našu skupinu extrémne dôležitá. Ak by sme s ním nepodpísali zmluvu, skupina by bola iste časom zanikla. Zo začiatku boli chalani veľmi naivní. Radím sa k nim, hoci som s nimi nie som od úplného začiatku. Keď s Vincentom začínali, mali tak 17, 18 rokov. Ak by ich chytila nejaká veľká spoločnosť, urobili by z nich cukríkovú skupinu a vyžmýkali by z nich úplne všetko. Nastal moment, kedy sa o nich začali zaujímať všetky veľké spoločnosti. Ale z akéhosi dôvodu, alebo prefíkanosti, zostali s Mute. Mute im nemohli ponúknuť viac ako, "Vydáme vám singel, a ak sa chytí, postaráme sa o vás." Bola to iba slovná dohoda, ktorá sa do papierovej podoby pretransformovala až o niekoľko rokov neskôr. To dokonale reflektuje dôveru, ktorá panuje medzi nami a Danielom. Po celé tie roky sme boli do všetkého zapletení ako sme len chceli a robili aj vlastné chyby. Mohli sme sa sami rozvíjať podľa vlastného uváženia, čo by nám nikde inde netolerovali. Takže si myslím, že Mute alebo Daniel, ktorý vlastne tvorí Mute, má svojím prínosom obrovský podiel na úspechu skupiny. Teraz, keď sme dosiahli určitý status, sme starší, viac experimentujeme a viac vidíme do celého biznisu, nie je ten vzťah už taký rozhodujúci, ale je stále veľmi dobrý. Kľudne by sme mohli z Mute odísť a všetko by fungovalo, ale po tom nik z nás netúži, pretože to partnerstvo stále perfektne funguje a niet na niečo také absolútny dôvod. [b]Spomenul si nahrávaciu spoločnosť. Mnoho Američanov vás vníma ako žrebcov stajne Sire/Warner Bros, čo je veľká spoločnosť, pod akú ste možno mohli dnes patriť.[/b] Áno, tam patríme pod veľkú spoločnosť, ale z nášho pohľadu sú Mute spoločnosťou, kde sme začali a Anglicko je stále našou základňou. Všetky počiatočné rozhodnutia sú aj tak stále zverované Danielovi. Všetko vychádza stále z Anglicka. Takže, aj keď predaje v Anglicku nestúpajú tak prudko ako v Štátoch, kde je predaj dôležitý, tu v Anglicku je to pre nás tiež veľmi dôležité, pretože je to náš domov a na našu perspektívu sa pozeráme anglickým merítkom. Takže v Amerike, ak niekto hovorí o Mute Records, tak to veľa znamenať nemusí. Lenže tam nemôžete fungovať na nezávislom labeli. [b]Zaujímaš sa aj o iný druh hudby?[/b] Ale samozrejme, ja sa nezaujímam iba o Depeche Mode. Páči sa mi mnoho z tzv. avant-gradnej hudby. A takisto mám rád gitarovú hudbu a blues. Ale zasa nie som veľkým fanúšikom country. [b]Tvoj názor na Seattleovskú scénu? Pearl Jam, Alice In Chains a pod.?[/b] Pearl Jam celkom újdu, ale o Alice In Chains veľa zatiaľ neviem. zdroj: Ray Gun, 1993 [i]Pozn. Rozhovor s Martinom nakoniec zverejnený nebude, nakoľko ho v nezmenenej podobe prevzal v tom istom roku magazín Rolling Stone a na na dm.sk bol uverejnený pod názvom "Depeche Mode v Martinových očiach - 1993"[/i]

Názory Devotees (5)

Flecke

 1    23. január 2005 o 21:18

Dakujeme monghi.

tomy

 2    25. január 2005 o 14:21

ja Vás oboch zeriem chlapci. Thanks Alan and Monghi.

Milanivs

 3    7. február 2005 o 08:24

Vdaka bratku, si proste dobry!

tomy

 4    9. február 2005 o 13:57

Alan presne vystihuje to, čo ma na DM najviac štve - tie vyhlásenia, ktoré by nemali fans nikdy počuť: Andyho sebairónia ohľadom hry na klávesoch, a v neposlednom rade Davidove vyhlásenia ohľadom DM a Martina. Veď všetko sa dá jemne a úctivo povedať, tak ako to má Alan vo zvyku. Na takéto DM ja budem rád spomínať.

monghi

 5    9. február 2005 o 15:11

nie je gentleman ako gentleman, a nie kazdy sa vie so slavou vyrovnat ako Alan.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa