Raňajky ... s Andym Fletcherom

Moderátor gréckeho rádia Best 92.6 FM, Theodosis Michos, nahral v Miláne (11.10.2016) rozhovor s Andym, ktorý o pár dní neskôr odvysielal v rannej relácii "The Breakfast".

Piesne schopný písať nie si, ale čo sa do teba obuli svojho času médiá a označili ťa ako "kvázi hudobníka", tak ma zaujímalo, či ešte budeš stále tým "lepidlom", ktorý drží kapelu pohromade.
Andy: Ale no tak... myslím, že to trochu preháňali. Všetci traja sme jedno lepidlo.

Myslím, že Paul Morley to v minulosti napísal ešte lepšie, keď súvislosti s Vami v jednej reportáži uviedol, "neoblomný vlajkonosič Andy je ako vždy nablízku, sludujúc a počúvajúc, vždy pripravený pomôcť, dokonca aj poutierať krv, ak je to nutné ..." To neznie ako ťažká práca.
(hlasný smiech) A preháňal aj Paul! Musíte brať do úvahy, že veľmi dlho sme nemali vlastného manažéra, takže viac ako ostatní som sa venoval práve tejto úlohe. Sám so to chcel, nik ma do toho netlačil. Každý má v kapele svoju úlohu. No a spolu tvoríme Depeche Mode.

Aktuálne ste ohlásili svoje ďalšie turné. V tom známom vzorci fungovania Depeche Mode ešte stále figuruje aj faktor stresu alebo už to všetko beriete ako niečo normálne?
Viete, momentálne sa veci v kapele vyvíjajú skutočne veľmi dobre, obzvlášť preto, že v nahrávaní albumu napredujeme ďaleko rýchlejšie, než sme predpokladali. Samozrejme, boli sme aj na toto pripravení, no do Vianoc to bude aj tak nabité. Keď nahrávanie uzavrieme, začneme okamžite nacvičovať na koncerty. Ale tento deň je pre nás skutočne vzrušujúci, pretože sme boli vlastne pol roka zavretí v štúdiu a konečne sa naskytla príležitosť sa porozprávať s novinármi a fanúšikmi, užiť si trochu aj okolitého sveta, je to pre nás jednoducho relax.

Povráva sa, že keď ste začínali, tak ste si najali účtovníka, ktorý Vám mal pomôcť vyhnúť sa plateniu vysokých daní a dokonca Vašou predstavou bolo, že Depeche Mode nebudú fungovať dlhšie než tri roky. No vy ste pokračovali. Kedy ste si vlastne uvedomili, že z Depeche Mode sa stalo niečo viac, než ste si predstavovali?
V časoch, keď sme začínali, v rokoch 1979 - 1980, nebolo veľa kapiel, ktoré by mali na svojom konte veľa hitov a aj tie veľmi rýchlo zmizli z hudobnej mapy, takže ten účtovníka mal celkom dobrý dôvod veriť tomu, že nedopadneme inak. Začali sme s Mute Records, vložili sme do toho aj vlastné peniaze a musíte si uvedomiť, že keď sme hrali v Top Of The Pops, tak sme mali ešte stále svoje denné zamestnania. Si predstavte, že som na druhý deň prišiel do práce a všetci mi začali aplaudovať, prípadne si robiť srandu a označovať ma za hviezdu ... Asi nemusím zdôrazňovať, že keď sme sa vzdali práce, muselo nám byť jasné, že z Depeche Mode sa stane práca na plný úväzok.

A nielen Depeche Mode, ale hudba ako taká, ak to tak môžem povedať, a to na celé roky. Zaujímavé je, teda aspoň pre mňa, že ak už ste teda jednou z najväčších kapiel na svete, tak sa tak trochu zaprisaháte, že sa od fanúšikov odpútate, čo samozrejme nie je príklad pre takých U2. Ale rozhodne je to prípad Bruce Springsteena.
My máme Springsteena radi! On prišiel s niečím novým, bol svojím spôsobom takisto inovátor. Myslíte, že vďaka podobnému faktu sme vcelku uspeli v Amerike?

No, odhliadnuc od neho, vo vašom prípade tu máme vždy niekoľko "šialencov", ktorý vás "prenasledujú" počas každého turné, myslím koncerty. A okrem toho, či ste v štúdiu alebo vyjdete na ulicu, tak sa okolo vás vždy objavia fanúšikovia, či už tí "hardcore" alebo bežní.
Týmto si ale nič nedokazujeme, my si ani nič dokazovať pred svetom nemusíme, ani sami sebe. Keď nahrávame album, tak na fanúšikov nemyslíme, absolútne neberieme v úvahu, čo sa ľuďom páči. My sa skutočne nesnažíme vytvoriť album, ktorý sa bude páčiť všetkým. Ani všetkým fanúšikom. Vprvých rokoch sme aj tak veľa fanúšikov nemali, "fanatici" sa začali objavovať až uprostred našej kariéry a v posledných rokoch sa tiež objavujú.

Takže ste s tým zmierení. Aj s tým, že mnohí z Vašich fanúšikov ešte neboli na svete, keď ste už zažívali prvé úspechy?
Priznám sa, že toto mi príde trochu čudné a, síce sa to nestáva často, ale keď z pódia zažiaria silnejšie svetlá, tak si v prvých radoch všimnem 16-ročné decká. Na druhej strane to beriem ako dôkaz, že Depeche Mode sú nadčasová záležitosť.

Už si niekedy oľutoval, že si v Depeche Mode? Alebo, že si hudobník a nevedieš "normálny život"?
Mám šťastie v tom, že aj keď pracujem v slávnej kapele, tak čo turné skončí, tak sa vrátim do Londýna a žijem úplne normálny život. Chodím do krčmy, flákam sa po uliciach... len tu a tam ma niekto na ulici spozná. Našťastie! Nemyslím si, že by ste ma mali radi, keby ste sa objavili všade tam, kde som, či budem. Samozrejme, Depeche Mode sú hudobné hviezdy, no nie celebrity. Nezaplavujeme média hlúposťami.

S každým albumom ohlasujete nové turne, ale koľko z tých vystúpení sa dá považovať za skutočnú zábavu? A ako dlho Vám po návrate domov tvrdá dostať sa do "normálu"?
Keďže to všetko robíme už veľmi dlho, tak to už znášame ľahšie. Pomáha aj to, že dnes to už nie je také divoké a sme triezvejší. Kedysi to bolo všetko ďaleko zložitejšie, po skončení turné, ktoré v sebe zahŕňalo množstvo osláv a večierkov, sme sa domov vracali úplne zničení. Síce som povedal, že dnes sme triezvejší a rozvážnejší, no hlavne sme profesionálnejší a lepšie vieme veci odhadnúť, či zhodnotiť ...

Čiže viete dnes zvládnuť všetko tak, aby ste bez problémov pokračovali aj na druhý deň.
Presne tak. Dnes je to lepšie. Alebo, ak to tak chcete počuť, už je to menej "cool". Ak nám niečo robí problémy, tak je to skôr cestovanie, život v hoteloch a podobne ...

Takže, všetko má svoju cenu. Rast a rozvaha, pokoj a vyčerpanosť ...
Pozrite, počas turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion" som sa nervovo zrútil. Aj Dave mal vtedy vážne problémy. Z tých dobrodružstiev som sa poučil. To viete, kým ste nezraniteľný, tak vás nemôže nič ohroziť. Po tom zrútení som bol prinútení niektoré veci v živote zmeniť, zlepšiť. O nič hrozné však nešlo. Začal som s jógou, prestal popíjať každý večer ...

Zaregistroval si electro-popové duo Marsheaux?
No samozrejme!

Aj si počul ich adaptáciu Vášho albumu "A Broken Frame"?
To vážne nahrali? A možno to mám aj niekde doma, keďže dostávam cdčka odvšadiaľ.

Jeden z manželov dievčat z Massheaux hral kedysi kľúčovú roku v známom gréckom DM fan klube Hysterika ...
Nehovorte! S tým fanklubom máme veľmi dobré vzťahy. Raz sme dokonca jedli v krčme, ktorá patrila otcovi jedného člena toho fanklubu.

Viem, ktorú máš na mysli!
To ma fakt teší, spomínam si, že decká z toho klubu boli skvelé.

To už bude osem rokov, vtedy to súviselo s koncertom v Aténach, nie?
Áno! Bolo to v Grécku samozrejme. Vtedy to bolo všetko divné. Druhý koncert turné, s Martinom sme postávali v zákulisí, popíjali víno a zrazu prišiel manažér a povedal, "David je chorý". A krátko na to začal kričať, "Musíme odtiaľto vypadnúť. Niekto to musí ísť oznámiť a keď sa tak stane, začne to byť brutálne." Dúfam, že návrat v rámci v rámci budúceho turné bude dostatočným odškodným. Takže sa vidíme v máji v Grécku!