Q: The story of… Depeche Mode - 6.časť

V marci 1992 prileteli Depeche Mode v plnej zostave do Madridu za účelom nahrávania albumu "Songs Of Faith And Devotion". Bolo to po prvýkrát po niekoľkých mesiacoch, čo ostatní videli Gahana, a ten si veľmi dobre pamätá, ako zostali všetci stáť v nemom úžase...

"Jasné, zmenil som sa, ale bola to moja svadobná cesta, takže som vôbec nechápal o čo ide, až kým som nezbadal Ala, Marta a Fletcha. Výrazy ich tvárí... úplne ma omráčili."
Spočiatku Fletch a Gore, ako sami potvrdili, nevedeli o čo vlastne ide, až do chvíle, kým Wilder nezazrel Davidovu drogovú "výbavičku" - to bolo po prvýkrát, čo skupina pochopila, že im to spolu nepôjde. Rozhodli sa pre pauzu, a po nej sa znovu zišli, pre zmenu v Hamburgu. Šok z nového Davidovho vzhľadu postupne vyprchal, zvykli si naň a rozhodli sa pokračovať v produkcií albumu, ktorý sa na trhu objavil v marci 1993 a ktorý rovnako vyjadroval a pokračoval v ich vnútornom chaose. "I Feel You", "Mercy In You" a "Judas" spôsobili menší zmätok a zamerali sa na témy pocitu viny, mravného presvedčenia v súlade s ich surovými industriálnymi zvukmi a tvrdými gitarami. Gore to nazval, "náš výstredný, pseudo-rockový album". Napriek všetkému bol fanúšikmi veľmi dobre prijatý: a dosiahol aj svoj veľký triumf - prvé miesto v rebríčkoch USA a UK.

Zdalo sa, že na "tom turné" sa rozhodli otestovať samých seba, koľko ešte znesú. Po hudobnej stránke bolo všetko v poriadku, po osobnej stránke to však bolo príšerné. Tá známa súdržnosť sa rozpadla. Zavládlo odlúčenie. Keď nemuseli byť spolu niekde v meste, kde vystupovali všetci zanietene, tak sa v hoteli všetci zavreli do svojich izieb, z čoho boli pekne prekvapení aj Primal Scream, ktorí ich na turné sprevádzali, a tak sa museli zabávať sami. Gahan sa na izbe vždy niečo vpálil do žíl, Gore sa opíjal, Fletcher sa topil v depresiách a Wilder pravdepodobne celý čas počúval hudbu.

Veci sa vyvíjali tak zle, že na turné so sebou vzali aj psychiatra. "Pôvodným zámerom bolo, aby nám pomohol v komunikácií medzi nami," objasnil Gore s jablkočervenými lícami a vyceril pri tom zuby. "V skutočnosti sme ho ja, Dave a Alan nikdy ani nevideli. Z času na čas jeho služby využil Fletch. Po šiestich týždňoch sme ho jednoducho vyrazili". Vydržali. Aspoň dovtedy. Po svojom predčasnom návrate domov, strávil Fletch mesiac v nemocnici a uzdravil sa - veľmi mu pomohla jeho rodina, manželka a dve malé dcéry a rozptýlenie našiel aj v rozbehnutí reštaurácie, ktorú kúpil pár rokov predtým v Londýne, na ulici St. John´s Wood. Gore, ako sám povedal, sa trochu zmodernizoval, konečne sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Suzanne a v roku 1995 sa im narodila ich druhá dcéra. V tom istom roku však skupinu opúšťa Alan Wilder, možno preto, že sa cítil zo strany ostatných nedocenený, či možno iba preto, že jeho žlčové kamene mu začali robiť ešte väčšie problémy - jeho nemastný-neslaný prístup k Depeche Mode mali naozaj príčinu v nespočetných lekárskych záznamoch. Medzitým Gahan skĺzol na absolútne dno. "Po skončení turné som strávil niekoľko mesiacov v Londýne a tu sa mi všetky moje zlozvyky vymkli spod kontroly. Tereza sa po čase rozhodla, že chce mať dieťa, takže som jej musel pripomenúť smutný fakt: Tereza, sme narkomani! Totiž keď si narkoman, nedokážeš sa poriadne vysrať, vyčúrať, nedokážeš ani riadne existovať, jednoducho nič. Všetky základné telesné funkcie sú v háji. Prežívaš vo svojej bezduchej ulite."

Keď sa vrátili späť do LA (len na pár mesiacov kvôli rozvodu), vybrala sa Davida navštíviť jeho matka s Jackom, Davidovým synom. Dopadlo to príšerne. Hoci sa stále pred nimi zúfalo snažil svoju závislosť utajiť, v jedno ráno skolaboval v kúpelni a nehybne zostal ležať na dlážke. Keď ho matka preberala niečo bľabotal o problémoch s hlasom a steroidami: "Potom som sa zahľadel do očí mojej mamy a povedal som, Mami, som narkoman, závislý na heroíne. A ona povedala, viem zlatko. Jack ma chytil za ruku a odviedol do svojej postele, kľakol si ku mne a povedal: oci, nechcem aby si bol viac chorý. Ale ani to ma nezastavilo. Hoci sa to stať nemalo..."

Počas nasledujúcich rokov sa Dave pokúšal zbaviť svojej závislosti niekoľkokrát. Podrezal si dokonca žily. Zaspomína, "vypadol som von, len tak si čosi zohnať, streliť si speedball, ktorý by ma dostal do neba. Nedokázal som sa na seba už ani pozrieť, dokonca svoju tvár ukázať svetu. Bola to vízia ako so všetkým skoncovať. Chcel som skoncovať sám so sebou, skoncovať so životom v tomto tele. Opadávala zo mňa koža. Nenávidel som sa za to, čo som urobil nielen sebe, ale aj všetkým v mojej blízkosti."

Lenže nik z jeho starých kamošov mu nevedel pomôcť. Nevedeli totiž ako. "Mohli ste za ním zájsť a povedať, No tak Dave, vzchop sa, veď sám seba zabíjaš," spomína Fletch. "Lenže on by vám povedal, Nechaj ma robiť si, čo chcem."
"Vždy keď mi niekto zavolal a začal, Toto je o Davidovi, prvé na čo som pomyslel bolo, Tak a je to, je mŕtvy."
dodáva Gore. "Čo nebolo nič príjemné."

V súlade s ich neusporiadanou stratégiou nahrávania ďalšieho albumu, "pre ktorý Martin skomponoval dostatočné množstvo skladieb," sa Depeche Mode zišli znova, tentoraz na jar 1996 v štúdiách Electric Lady v New Yorku. Samozrejme, že boli zvedavý, ako bude David vyzerať. Povedal, že je čistý a svoje tvrdenie posilnil vyhlásením, "Všimol som si, že budúci víkend hrajú v meste Alice In Chains, to sú moji kamoši, ale už so mnou veľmi byť nechcú, pretože som s tým všetkým prestal - som čistý." Lenže keď ho zavreli do nahrávacej miernosti kvôli vokálom, Gore zrazu zistil, že "niečo nebolo v poriadku." Gahan škriekal s chrapľavým hlasom celé štyri týždne a dokončil len jednu jedinú skladbu (Sisters Of Night - Gahan povedal, že keď tú pieseň spieval, cítil sa v siedmom nebi).

"Povedali sme mu na rovinu, Myslíme si, že by si pár nasledujúcich týždňov mal venovať svojmu hlasu, pretože sa inak ďalej nepohneme," dodáva Gore. "Mal by si sa vrátiť do LA, dať sa dokopy a najať si hlasového trénera. Zároveň sme ho ubezpečili, že vokály máme čas nahrať aj na konci roka. Cítil som s ním, ale aj vy by ste boli naňho naštvatý po tom, čo vás tak dlho a veľmi klamal."
Fletchove spomienky na tie dni sú ešte ostrejšie: "Povedali sme mu na rovinu, že vo svojom živote už stratil všetko a teraz stráca aj Depeche Mode. A keď sa vrátil do LA začal zasa vo veľkom flámovať..."

Gahan mal pri sebe po celý čas nejaký povzbudzovák, ktorý však nepoužil, keďže chalanov z kapely potreboval. Po návrate do LA sa však opäť ubytoval v nešťastnom hotely Sunset Marquis a tajne si zadovážil dávku heroínu s názvom Red Rum. Myslel si, že je to pomenované po nejakom pretekárovi, ale to bolo len do momentu, kým nezistil, že odzadu to znamená "zabijak". "Jasne si pamätám, ako som tomu chlapíkovi prízvukoval, Nedávaj mi toho veľa a hlavne do toho nemiešaj príliš veľa kokaínu, pretože som mal pocit, že niečo nie je v poriadku. Potom si už len pamätám, ako som sa prebudil v nemocnici a niekto z personálu práve povedal, Zdá sa, že sme ho stratili. Tuším som si sadol a povedal, Tak to ku*va nie! Moje srdce vraj nebilo celé dve minúty a museli urobiť rovnaký zákrok, aký ste mohli vidieť v Pulp Fiction (pichnutie adrenalínovej injekcie priamo do srdca)".

Vráťme sa späť do Londýna. Gore si práve v rádiu vypočul šokujúcu správu: "Pre mňa samotného to bolo absolútne dno kariéry našej skupiny. Pomyslel som si, My drieme ako kone, aby mala naša hudba ten správny zvuk, a on je evidentne už totálne... chorý, už nikdy nebude schopný dať sa dokopy. Myslel som, že Depeche Mode sú navždy stratení."
Gahan následne urobil to najlepšie, čo mohol, zveril sa úplne do rúk ich nového manažéra v LA, Jonathana Kesslera, ktorý zaň zaplatil pokutu za prechovávanie drog, no Gahan aj tak musel stráviť dve noci vo väzení. Keď však vyšiel z väzenia, okamžite si do žíl vpálil ďalšiu dávku. No nasledujúce dni dal drogám pokoj a uvedomil si, "Čo som to do pekla urobil? Veď ja som zomrel!" To ho vystrašilo však natoľko, že si vpálil do žíl ďalšiu dávku. Keď ho však Kessler zavolal na stretnutie s právnikom skupiny, prišiel. "Išlo vlastne o totálnu intervenciu chlapíka menom Bob Timmons, ktorý mal bohaté skúsenosti s narkomanmi z umeleckej scény, do môjho života. Všetci okolo mňa sa zhodli v jedinom, Okamžite musíš ísť na liečenie! Tak som sa vrátil domov, šľahol si moju poslednú dávku, usporiadal moju poslednú párty a prihlásil sa na liečenie. No vôbec neviem prečo. Možno preto, že sa tých vecí, o ktorých som rozprával, už nahromadilo príliš veľa. Bol som veľmi šťastný narkoman - teda som - pretože som mal okolo seba dosť ľudí, ktorým na mne záležalo a nechceli aby som upadol do zabudnutia. S drogami a alkoholom som si teda užil svoje a skončil som s tým."

Ochotne akceptoval podrobenie sa náhodným drogovým testom, takže sa určitý čas musel vystríhať nielen tvrdým drogám. Krátko na to sa zapísal aj u hlasového terapeuta. Nakoniec oznámil Goremu a Fletchovi že je pripravený, ako keď futbalista pre kopnutím penalty dá svojmu tímu znamenie, aby ho sledovali, a tí poslali producenta Tima Simenona do LA, aby s ním nahral vokály.

"So svojím hlasom sa vrátil do formy," povedal Gore, keď vyšiel album "Ultra". "Dokonca aj atmosféra v štúdiu bola omnoho lepšia. Predtým bol schopný len prísť a nahrať vokály a o ostatné veci, ako beží nahrávanie albumu a podobne, sa už ani nemohol starať menej, pretože si to nakoniec aj tak žiadalo dosť dlhý zoznam priorít, čoho nebol schopný. Teraz však zastával omnoho aktívnejšiu rolu. Je to úplne iná osobnosť. Ak by s drogami začal znova, okamžite by sme to poznali."

Ako vždy, aj tentoraz niektoré z Goreho textov mali až pozoruhodne blízko ku Gahanovmu svetu, ktorý dodal, že "ho vrátili späť k šiestim nešťastným mesiacom", kedy mal blízko ku koncu, hlavne v skladbe "Barrel Of A Gun". Gore nikdy s nikým nediskutoval o skutočnom význame jednotlivých skladieb, ale pripustil, že album "Ultra" so sebou prináša "osudovú tému o nás samotných, kedy sme mali ešte menej šancí, ako sme si sami mysleli. Všetci sme boli na tom biedne, či už po stránke genetickej, spoločenskej alebo inej. "Barrel Of A Gun"..."
Gahan s úľavou zistil, že jeho spoluhráči sami priznali krehkosť ich kolektívnej obrody a že turné k albumu zavrhli. Konečne si uvedomil, čo si o ňom ostatní mysleli: "Spôsobil som Martovi a Fletchovi veľa smútku a bolesti a som si istý, že si myslia, že to ešte neskončilo."
No Fletcher dal tomuto samozvanému divochovi šancu: "S Davidom sa viem teraz veľmi dobre porozprávať. Napríklad sme boli točiť video v Maroku a v lietadle bol na tom dosť zle, pretože očakával správy súvisiace s jeho rozvodom a ja som mu kľudne mohol povedať, Jasné, aj ja sa cítim blbo, ale spomeň si, že sme vždy s strese keď dokončujeme album. Myslím, že mu môžem pomôcť, viete ako to myslím. Chcem, aby bol Davidov príbeh úspešný."

V apríli 1997 dosiahol album "Ultra" prvé miesto v UK a v Spojených štátoch miesto piate. No Gore pripustil, že jeho obavy ohľadne Depeche Mode za posledné roky príliš narástli - dnes to už také jednoduché nie je: "Od albumu "Black Celebration" vo mne žije pocit, že naša súdržnosť je taká slabá, že sa môže rozpadnúť kedykoľvek. Dostali sme sa až k tomuto albumu a zdá sa, že sa veci vyvíjajú lepšie. Čo však bude o ďalších šesť mesiacov... to naozaj neviem."

Oko kritiky:


Songs Of Faith And Devotion (1993)

Aj napriek tomu, že boli označení za "krstných otcov techna", dali Depeche Mode spolu dokopy svoj najviac rockom ovplyvnený album. Aj keď neboli skupinou, ktorá "jammovala" spolu v štúdiu, ide o účinnú a horlivú zhromaždenú koláž reálnych, organických zvukov, doplnenú bicími a syntezátormi. Flood má veľmi dobre vyvinutý cit pre elektro-rockový album v rozsahu od domy burácajúceho hnevu v podobe "I Feel You", až po prekrásnu "One Caress".


Ultra (1997)

Ešte skôr, ako sa začalo s uvažovaním nahrávania albumu "Ultra", opustil skupinu Alan Wilder a jeho absencia je ľahko detekovateľná v albumovej riedkosti a zredukovaných zvukoch. Depeche Mode sa rozhodli, že nebudú kráčať v jeho šľapajach, namiesto toho zamestnali ako producenta Tima Simenona z Bomb The Base, ktorý má síce dobrý cit pre hudbu, ale s jeho technickými schopnosťami je to už slabšie. Album "Ultra" je síce drsný, no zároveň pravdepodobne najpomalší album Depeche Mode, obsahujúci single "Barrel Of A Gun", "It´s No Good", "Useless" a baladu "Home".

autor: Tom Manning
zdroj: Q Special Edition 2005

Názory Devotees (16)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa