Prvé interview s Depeche Mode

Po toľkých rozhovoroch, ktoré sme na týchto stránkych uverejnili, mi nedalo nesadnúť za počítač a cez službu Google vyhľadať úplne prvý rozhovor, ktorý kedy skupina poskytla. Ajhľa, za pár sekúnd som rozhovor z januára 1981 objavil...

[b]Depeche Mode sa zbavujú bremien Basildonu[/b] Zabudnite na svoje nejasné predstavy, že futuristi sú vlastne len unudení mamičkyni maznáčikovia, vŕtajúci sa v drahých mašinkách alebo zúfalo túlajúci sa po obchodoch s avant-gardným tovarom a velebiaci Kafkove myšlienky: súčasná obroda, či záplava skupín založených na elektronike je na inej úrovni - rastúci počet mladučko vyzerajúcich mužov (či žien) sa vrhol na syntezátori a bicie automaty len pre vlastné pobavenie, väčšie, ako keď by na lacných gitarách vytvárali súčasné ošumelé zvuky. Ako už sám veľký Garry Numan povedal: [i]"Jediným prstom dokážete vytvoriť fantastické zvuky!"[/i] Aká múdra myšlienka. Napokon výdavky spojené s jedným, či dvoma syntezátormi, plus rytmickým boxom, sú priaznivejšie, ako keď máte zaplatiť štyroch, či piatich mizerných hudobníkov, ktorých môžete vlastne nahradiť spoľahlivým hardwérom. Viete, je to celkom dobrý štart do muzikantského života! Niektorí z nových hudobníkov majú sklon k tradičným zvukom, iní zasa radi experimentujú. Niektorí majú radi elektronický pop, iní zasa electro-disco. Mladučkí, úderní a svieži Depeche Mode majú radi práve tú tretiu kategóriu. Rodáci z Basildonu, Vince Clarke (synth.), Martin Gore (synth), Andy Fletcher (bass synth) a David Gahan (vokály a elektronické perkusie), začínali síce s gitarami, ale pozvoľna ich vymenili za čoraz modernejčie elektronické hračky. Pred šiestimi mesiacmi to riskli v Croc's Glamour Club Rayleigh, aby sa z nich stali rezidenti Elektronických sobotných nocí, za ktorými bleskovo nasledovali ohromujúce koncerty v Bridgehouse. A tam, kdesi v prítmí, v nie práve romantickom prostredí, sa začal ich príbeh; Daniel Miller (The Normal) pozval Modes na pohárik a veľmi rýchlo prišiel na chuť ich osobitému melodickému electro-popu. Preto sa rozhodol čo najskôr vydať ich singel pod hlavičkou Mute Records, výsledkom čoho je ich prvá nahrávka "Dreaming Of Me/Ice Machine", ktorá vyjde 20.febrára. Mám dojem, že na útok na naše citlivé uši, ich milým, jednoduchým, precízne rytmickým, a amatérskym synthi-popom nastal ten pravý čas, a ak Boh dá, odštartujú ním frontálnu kampaň voči samoľúbim detičkám z Orchestral Manoeuvres, ktorí prídu s dobrým zvukom len vtedy, keď ho niekde začujú. Ale ešte pred tým všetkým prispejú na dlhoočakávanú kompiláciu "futuristických" skupín, "Some Bizzare Album", vychádzajúcu na konci tohoto mesiaca, a uskutočnia niekoľko vystúpení v rámci turné "Bizzare Evenings". Jednoducho, chlapci sa činia. Keďže Depeche Mode sú úplní nováčikovia, je tento rozhovor vlastne ich prvým, a možno aj preto skončil tak trochu v slepej uličke. Slová, ktoré v ňom padli z nich šli veľmi ťažko, teda, to len na margo ich, ešte stále, embrionálneho statusu. Bez akéjkoľvek túžby po blahosklonnosti - vyplávala z úst týchto "detí" na povrch pravda. Ale je to skvelé: Štyria mladíci produkujú jednoduchú, komerčnú hudbu, ktorou v podstate nič nepredstierajú. Osvieži ako pohárik Andrews. Nervózne usadení za stolom, zdvorilo a trochu zahanbene odpovedajú na moje podpichovačné otázky. Trúfol som si, trochu žartovne, prirovnať ich tvorbu k OMD, s tým rozdielom, že produkcia DM je melodickejšia. David, moderne ohodený, a najlepšie upravený Moďák, mi však akúkoľvek spomenutú spojitosť popiera: "Dosiahli sme melodický, a pritom elektronický zvuk. Nemôžeme byť s nimi kategorizovaní, prípadne s nimi porovnávaní". Jednoducho museli zareagovať na fakt, že OMD začali ako nechutne moderná banda z Liverpoolu, a spolu s ďalšími velikánmi, akými sú napríklad Echoes&The Bunnymen, dosiahli hitový potenciál omnoho neskôr. DM majú dojem, že dosiahli komerčnú úroveň a môžu byť maximálne šťastní, že sa chytili v rebríčkoch a zajtra sa objavia v Top Of The Pops. [i]"Spávne!"[/i] zašvitorili spoločne. Práve kvôli tej nehanebnej obhajobe hitových singlov, vyvrátili akúkoľvek spojitosť s rodiacou sa futuristickou scénou. David: [i]"Nakoniec, mne sa táto scéna vôbec nepáči. Všetky tie kapely sa do toho "združenia" príliš zaangažovali, a už sa z toho nikdy nedostanú. Jediní, ktorí majú akú-takú šancu sa z toho vymaniť, majú Soft Cell. Nemám rád vulgárnosť, a takí Naked Lunch to sú schopní robiť celé roky... Skladáme popovú hudbu, elektro pop, takže sme sa na tom albume ani nemali objaviť (Some Bizzare). Ak si ľudia vypočujú náš singel, zmenia názor!"[/i] A napokon, priemerný zákazník, si dúfajme myslí to, čo vy. Teraz je to správne miesto a správny čas na novú krv v rebríčkoch, a vyhliadky na to sú sľubnejšie, ako pred mesiacom, možno aj preto, že pioneri scény, ako Spandau Balet, vyšliapali novým skupinám cestu k úspechu. Súčasné úspešné elektronické skupiny dnes nemusia (vďaka Numanovi) pri používaní syntezátorov ovplývať prílišnou inteligenciou, ani sa s nimi trápiť. Sami depešáci sa tým netrápia, sú povznesení - veď tu, v North of Watford, budú od budúceho mesiaca dostupné sample k bežnému použitiu. Skúste sa pozrieť na jeden z ich štyroch koncertov v známych kluboch v Leeds, Prestone, Liverpoole a Manchesteri. A nemajte obavy, že keď nebudete mať správny účes a šokujúce oblečenie, budete sa na koncerte DM cítiť ako mačka medzi holubmi; priťahujú síce šialené týpky, ale nechcú mať okolo seba uzavretú skupinu fanúšikov a radi privítajú všetkých mierumilovných ľudí. Moďáci sa v podstate zhodnú na fakte, že je lepšie, keď majú dosah na Mute Records, kde sa môžu o svoje veci starať sami, ako keď by sa mali upísať nejakej veľkej nahrávacej spoločnosti. Vince: [i]"S Mute máme lepšie šance. Daniel sa o nás fakt stará, a nám jeho prístup vyhovuje. Vypočuli sme si ponuky aj iných spoločností, zhodnotili, ako sa starajú o svojich zverencov. Ale rozhodli sme sa zostať u Daniela. Má veľký úspech so Silicon Teens, a myslím, že máme rovnaké hudobné cítenie. Daniel má inak dobrý nos na veci, ako napr. na spomenutých SIlicon Teens. Ĺudia ho podceňujú".[/i] 'Filming and screening/I picture the scene/Filming and dreaming/Dreaming of me' (Dreaming of me). - koketovanie s romantizmom a videnie samého seba na veľkom plátne. To sa môže stať depešákom omnoho skôr, ako si sami myslia; po nástupe Numana dozrel čas na spestrenie scény a na nástup do Top 30, spolu so skupinami ako Ultravox, či Visage. Môžno je to pre Depeche Mode ešte priskoro, ale už dnes sa objavujú kritické hlasy kvôli faktu, že pred živými bicími uprednostnili bicie elektronické. David nesúhlasí: [i]"Nemyslím si, že to bude náhoda. Záznamy, ktoré používame teraz znejú ako živé bicie. Viem, že OMD upustili od používania bicieho automatu na pódiu, ale to, že najali živého bubeníka, bola ich najväčšia chyba. Odvtedy neznejú dobre. My bubeníka nepotrebujeme - je to len ďalšia osoba, ktorú musíte zaplatiť."[/i] Akoby na mňa prehovoril biznismen. Koncerty Depeche Mode by tak, v porovnaní ich divnými pódiovými praktikami: vokalista a traja hudobníci hrajúci na syntezátoroch, mohli byť zaujímavejšie. Na koncertoch je skupina "statická", ale veria, že dokázu zabaviť a vyburcovať publikum k tancu. Popové nálady sa neustále menia, ale Depeche Mode si nemyslia, že by sa v budúcnosti vrhli na funk. Vince vyhlasuje, že tým zmenám nálad vôbec nerozumejú! Odhliadnúc od skvelého "Stevo" turné (Some Bizzard), si Depeche Mode razia vlastnú cestu k úspechu, trebárs aj vystúpením v Rainbow (14/02/1981) na akcií Steve Strange and Rusty Egan's People's Palace St. Valentine's Ball, spolu s ich obľúbeným tanečným súborom Shock a doposiaľ neznámym združením Metro. V časoch, kedy sa všetko permanentne mení, všetko je vzrušujúce a zábavné, majú Depeche Mode jasnú predstavu ako ďalej; a úspech v rebríčkoch im môže otvoriť nové možnosti. Pre skupinu nie je hanbou, ak stratí svoje čaro pri spustenom nahrávaní, a zmĺkne ak niekto pozmení scenár... Možno raz vystrčia nohy z Basildonu a poodkryjú svoje tajomstvá. Dovtedy však zostanú Depeche Mode zahalení rúškom tajomstva... Vydanie: Sounds, 01/1981 Autor: Betty Page

Názory Devotees (4)

tommy

 1    28. júl 2004 o 10:04

škoda, že to rúško tajomstva nezostalo navždy zahalené...Britské hud. média vkladali do modes asi veľa optimizmu.

monghi

 2    28. júl 2004 o 15:06

jo… a optimizmus zanikol odchodom Clarka z DM smile

gulo

 3    7. august 2004 o 06:00

neotvarali OMD potom pre DM v Rose Bowl?:)

tommy

 4    12. august 2004 o 12:23

píšem,že 2x áno.

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa