Private lives - The Depeche Mode Story - III.

Po Davidovi a Martinovi sa so svojim životom rozhodol "pochváliť" aj Andy Fletcher. Hoci si zaspomíname aj na začiatky Depeche Mode, skončíme v témach, o ktorých Andy, keď môže, rozpráva najradšej. Neviete o čo ide? Tak čítajte...

Andy Fletcher - Chlapec z Brigády

Môžete si o Depeche Mode myslieť čokoľvek, pravda bude vždy iná - a viac než zaujímavá. Po Davidových príbehoch z búrlivej mladosti a Martinových perverzných paradoxoch, tu máme Andyho...

Zakladateľ Depeche Mode, jeho pokojná prítomnosť na pódiu skrýva ešte pokojnejšiu povahu: jasný protiklad Gahana a Goreho. No práve táto jedinečná kombinácia týchto charakterov je základom sily a svornosti Depeche Mode...

"Moji rodičia patrili medzi prvých prisťahovalcov, ktorý prišli v 1960-tych rokov do úplne nového mesta Basildon. Basildon je súčasťou juhovýchodných mestských častí, ktoré sa ťahajú až do Southendu. Bolo príšerne naprojektované. Žije tu 200 000 ľudí a je tu len jedno jediné kino. Mladí ľudia tam v podstate nemajú čo robiť, hoci najsilnejšiu populačnú vrstvu tam tvoria ľudia do 25 rokov. A takisto má obrovskú nezamestnanosť.
Moji rodičia sem prišli z Nottinghamu, kde som sa narodil. Otec tam pracoval v továrni výrobu cigariet, no bol prepustený.

Do kostola som začal chodiť po jednej nepríjemnej udalosti, keď som mal 8 rokov. Otec mi potom navrhol pripojiť sa ku Chlapčenskej brigáde, ale aspoň som mohol hrať futbal. V Brigáde som zostal do 18-tich.
Mali sme veľmi aktívny sociálny život, ktorý sa točil okolo cirkvi sedem dní v týždni. Rodičia veriaci neboli, no ja áno. V sobotu sme mali vždy BB coffee bar, kde som kázal chuligánom.

Kresťanstvu dlho neholdujem, ale mám ho v krvi. Stále mávam zlý pocit, keď nejdem do kostola. Neboli to len modlitby a náboženstvo, čo sú v dnešnej dobe veľmi nepopulárne témy. Mali sme aj kresťanské hudobné festivaly. Pre pár rokmi na jednom takom hrali aj U2. Mali v radoch kresťanov obrovské množstvo fanúšikov.

Ja s Vincem sme boli v skupine kazateľov, snažili sme sa neveriacich primeť k viere. V našej hierarchií mal Vince číslo 3, aj keď je z neho teraz totálny ateista. Samozrejme, že tu boli aj nejaké nedostatky. Najnepríjemnejšia vec bola prehliadka v Basildone, kedy sme si museli obliecť kompletnú uniformu našej Brigády. Celé to obdobie formovalo moje morálne presvedčenie a názory.

Začal som chodiť na strednú školu Nicholas a bol v tej istej triede ako Martin Gore a Alison Moyet. Z politiky som mal Á-čko a chcel ísť na univerzitu. V 16-tich som mal s Vincem skupinu s názvom No Romance In China a chceli sme byť ako The Cure. Boli sme blázni do ich albumu "Three Imaginary Boys". Vince sa dokonca snažil spievať ako Robert Smith.

V tom čase sme zvykli chodiť do klubu s názvom Van Gogh, kde hral Martin na gitaru v duu s názvom Norman And The Worms. Pravidelne tam hrala aj skupina Alison Moyet, The Vandals. Bola to skvelá scéna.

Dali sme sa dokopy s Martinom a Vincem a začali skúšať v mládežníckom klube Woodlands. Jedna z ranných skladieb, "Photographic", bola skomponovaná práve tam.
Martin si kúpil syntezátor a v spomenutom klube sme odohrali koncert pred publikom, ktoré tvorili 9-ročné deti. Ale milovali synťáky, no zvrhlo sa to. Vbehli nám na pódium a stláčali klávesy, zatiaľ čo sme hrali.

Depeche Mode sa skompletizovali keď sme povolali Davida. Poznal prostredie v Southendu, vďaka čomu sme hrali koncerty pred 300 ľuďmi. Mali sme imidž novoromantikov, post Blitz-ové deti so smiešnymi tričkami.

V tom čase som ešte chodil do práce. Robil som poisťovacieho agenta pre Sun Life a do práce som pravidelne dochádzal. Bolo to dobre platené miesto, ale len na to, aby som ako tak vyžil. Moji kolegovia nebrali našu skupinu vážne až do chvíle, kedy sa v rebríčkoch neobjavila "Dreaming Of Me" a za ňou "New Life". Boli sme hrať v Leeds, v Top Of The Pops, a na druhý deň som už bol zasa v práci. Bolo to ťažké.

Po tom, čosi moji kolegovia zo mňa uťahovali, začali sa o to všetko zaujímať, hlavne po tom čo uvideli naše oficiálne fotografie a plagáty, ktoré som v kancelárií kopíroval. Definitíne ich presvedčila fotografia Davida na obale magazínu Sounds.

Zneli sme surovo, ale mali sme dobré skladby. Počul som taliansky bootleg jedného nášho veľmi starého koncertu a fakt to neznelo zle. Martin od svojich 14-tich píše veľmi dobré skladby. Nepoznal som ho dobre do chvíle, kým som ho nepresvedčil, aby prišiel do našej Brigády. Myslel som si, že sa mi ho podarí prehovoriť, aby sa k nám pridal. On ku nám chodil kvôli spevu a atmosfére.

Skladba "Blasphemous Rumours" vychádza práve z týchto našich skúseností. Mali sme modlitebný zoznam chorých ľudí a vždy ste sa mali modliť za toho, kto bol na prvom mieste, až do chvíle, kým nezomrel. Keď mi tú skladbu Martin zahral po prvý krát, na chvíľu som sa cítil urazený. Viem si predstaviť, prečo by ju ľudia nemohli mať radi. Ten text sa pohybuje na pokraji urážlivosti.

Poučiť sa z histórie

Môj osobný život, mimo toho hudobného, je obyčajný a veľmi jednoduchý. Žijem s mojou priateľkou a jej matkou na predmestí Basildonu. Keď si niekam povyrazím, tak si idem zahrať biliard, futbal, alebo idem niekam s priateľkou, ktorá robí DJ-ku. A keď môžem, tak si rád pozriem zápas klubu Chelsea.

Teraz veľa čítam, hlavne knihy o medzivojnovom období v Nemecku a nástupe Tretej ríše, o živote Hitlera, jeho nástupe a sile. Biografia od Alberta Speera je úžasná. Vždy som sa veľmi zaujímal o politickú históriu. Z obdobia nástupu fašizmu sa môžeme mnohé priučiť. Napríklad, štúdiom Nacizmu zistíte, že pomerné zastúpenie je extrémne nebezpečné. Hitler sa dostal k moci vďaka voľbe menšiny.

Moje vlastné politické presvedčenie je veľmi zmätené. Nie som absolútny socialista. Som veľký patriot, veľmi pro-britsky orientovaný. Viem, že niektorým ľuďom sa to nemusí pozdávať, ale nemôžem si pomôcť. Nie som presvedčený o tom, že by sme sa mali vzdať vlastných nukleárnych zbraní. Ak by sme sa ich vzdali, Británia by stratila svoje postavenie. Svojim srdcom som aj trochu vojak.

Strana Labouristov je teraz veľmi slabá, stále postráda vodcu. Ak by som niekedy volil, asi by to boli práve Labouristi, aj keď niektoré moje názory sú pravicovo orientované. Aliancia je mi ukradnutá.

Som tvrdým zástancom prosperity a zrušenia súkromných škôl, takže naozaj vidíte, že je veľmi ťažké ma charakterizovať. Ak by ste sa ma pred dvoma rokmi opýtali, či by som chcel mať deti, určite by som vám odpovedal, že nie, ale čím som starší, tým je táto "prirodzená potreba" silnejšia. V manželstvo však neverím, je to nezmyselná inštitúcia. Ale aj napriek tomu sa raz pravdepodobne ožením, z tradície. Som tak trochu aj tradicionalista.

Môj rodinný život bol vždy šťastný a stabilný. Dobre som vychádzal s rodičmi a s mojimi dvoma sestrami a bratom, všetci sú odo mňa mladší. Mama si o mňa stále robí veľké starosti, keď sme s Depeche Mode na turné. Nie preto, že by si o mne myslela, že robím neprístojné veci, to vie, že ja taký nie som, ale len preto, že po koncerte nemôžem prísť hneď domov.

Nabudúce: Alan Wilder

zdroj: No1 Magazine, 18/05/1985
autor: John Stoddart