Pripravení na rekord v Hollywood Bowl
V súvislosti s nadchádzajúcimi štyrmi koncertami v slávnej losangelskej Hollywood Bowl poskytol Andy Fletcher rozhovor pre portál Fire News Feed.
Po ukončení dlhého Delta Machine Turné, ktorým podporili svoj trinásty štúdiový album, "Delta Machine", sa Depeche Mode rozhodli pre menšiu prestávku.
Trio, v zložení Dave Gahan (vokalista), Martin Gore (vokály, gitara, klávesy) a klávesák Andrew "Fletch" Fletcher, však príliš dlho v nečinnosti nezostalo a už vo februári v tomto roku predstavili úplne nový, politicky veľmi aktuálny singel "Where´s The Revolution". 17.marca skupina takisto vydala štrnásty štúdiový album, "Spirit".
"Musíte si uvedomiť, že Martin napísal tieto skladby už pred dvoma rokmi," povedal Fletcher počas promo dňa v Los Angeles, v apríli tohto roka, krátko predtým, ako vo Švédsku odštartovalo Global Spirit turné. "Takto jednoducho v tej dobe premýšľal. Veci sa zhoršovali nielen Brexitom, ale aj Trumpovým zvolením za prezidenta, takže Martin už vtedy cítil, že veci s vyvíjajú zlým smerom."
Je samozrejmé, že kapela, ktorá sa v tejto oblasti teší popularite od polovice 1980tych rokov, dokonca v roku 1988 vypredala Rose Bowl s kapacitou 65 000 miest, nebude koncertami pre oblasť LA šetriť. Najskôr ohlásili dva večery v Hollywood Bowl (12-14.10). Vstupenky sa však vypredali tak rýchlo, že Depeche Mode pridali tretí koncert a o pár dní neskôr dokonca štvrtý. Stali sa tak vlastne prvou kapelou, ktoré odohrá také množstvo po sebe idúcich koncertov v tomto ikonickom priestore, s kapacitou 18 000 miest.
"Vždy sme si udržiavali v Los Angeles výnimočnú pozíciu," pokračuje Fletcher. "Dokonca aj v období, kedy sme sa postupne z malých klubov prepracovali do Rose Bowl, bolo pre nás úžasné, keď sme po prvýkrát vystupovali v Hollywood Bowl. Preto je skvelé, že tam budeme môcť vystúpiť hneď štyrikrát po sebe. Rovnako je vždy zábavné hrať v priestoroch, ktoré dýchajú históriou. Veď v Hollywood Bowl hrali The Beatles. K tomu netreba už vôbec nič dodať."
Do úlohy predskokanov pre koncerty v Severnej Amerike a Kanade si Depeche Mode vybrali Warpaint. Fletch sa pochválil, že ich "prvú dámu", Stellu Mozgawa, stretol pred pár rokmi v Londýne, v jednom z miestnych pubov.
"Sadli sme si spolu, aj s jej priateľmi, a dali si niečo pod zub," zaspomínal. "Vtedy s kapelou v podstate iba začínali, fungovali myslím tak tri roky. Vypočuli sme si teda ich produkciu a páčilo na nám to."
Podľa Fletchových slov sa súčasné Global Spirit turné vypredalo omnoho rýchlejšie, než ich predošlé dve turné.
"Nie sme kapela s veľkým profilom a od posledného turné sme prakticky nič neurobili. No a zrazu je toto turné populárnejšie, než tie posledné dve," povie. "To tak trochu dáva pocit, že asi niečo robíme fakt správne, nie? Musí to tak byť."
Keďže si kapela uvedomuje, že hlavne najoddanejší fanúšikovia si kúpili lístky na dva, tri a možno aj všetky štyri vystúpenia v Hollywood Bowl, Fletch prezradil, že si fanúšikovia môžu byť istí menšími obmenami v setlistoch.
"Jednoznačne na to myslíme," dodal. "Každú noc urobíme nejakú tú zmenu, niečo výnimočné pre fanúšikov."
Vráťme sa však do augusta tohto roka, kedy sa stovky fanúšikov Depeche Mode zišlo v Rose Bowl, v Pasadene, aby si spoločne pozreli dokument "Depeche Mode 101", ktorým kapela zaznamenala finálnu časť turné na podporu albumu "Music For The Masses". Kapela vtedy, 18.júna 1988, vypredala koncert v Rose Bowl.
"To obdobie bolo pre Depeche Mode skutočne výnimočné," pokračuje Fletcher. "Dokonca to bolo výnimočné obdobie pre celú scénu alternatívnej hudby, pretože práve vtedy sa začali na scéne rodiť všetky tie úžasné kapely. Keď sme vtedy ohlásili ten koncert, objavilo sa kopec skeptikov, ktorí neverili, že by sme predali toľko vstupeniek. Pre všetkých to bol veľký risk, dokonca aj pre rádio KROQ, keďže robili pre koncert promo kampaň. Nakoniec sa z toho stal významný moment, ktorým sa odštartovalo veľké hudobné obdobie v Amerike."
V prípade nového albumu Depeche Mode čiastočne vystúpili zo svojej komfortnej zóny a tlapli si s talentovaných producentom, Jamesom Fordom, ktorý v minulosti pracoval s takými umelcami ako Arctic Monkeys, Peaches, či Florence And The Machine. Celý proces nahrávania bol, podľa Fletchera, neuveriteľne rýchly pre "notoricky pomalú kapelu v štúdiu".
"Album sme dokončili počas troch sedení, v porovnaní so štandardnými štyrmi, či piatimi," povedal. "Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme aktuálne v tak dobrej nálade. Získali sme totiž v podstate dva mesiace voľna, pričom za normálnych okolností by sme otročili až do samého konca. James je multitalentovaný multiinštrumentalista, skvelý producent, ktorý vie, ako získať ten najsprávnejší zvuk. V tomto sme si verili, pretože kapely, ktoré produkoval v minulosti - Arctic Monkeys a Florence And The Machine, majú nahrávky s veľmi dobrým zvukom, a na druhej strane, James má vlastne synth popové duo, Simian Mobil Disco, takže nám bolo jasné, že je jedným z nás."
Fletcher dodal, že kapela je vďačná fanúšikom, ktorí si nové skladby osvojili, vrátane singlov "Where´s The Revolution" a "Going Backwards", a to aj napriek ich jasnému politickému podtónu.
"Prekvapilo ma to, pretože tematicky podobný album bol náš tretí, "Construction Time Again"," povedal. "Martinovi sa ale reakcie nepáčili, obzvlášť zo strany novinárov, ktorí sa sústredili hlavne na politickú stránku albumu. Je skvelý skladateľ, rovnako ako David. Martin vždy píše skladby, ktoré nútia človeka premýšľať. Samozrejme, že väčšina z tých nových skladieb je o politike, ale skôr sa s tou témou pohráva, podobne ako kedysi na singly "Personal Jesus". Vtedy na dosiahnutie nosnej myšlienky pripodobnil sex k Ježišovi."
"Martin si zaslúži uznanie, pretože sme vydali album práve teraz, v tom najsprávnejšom čase. Toto všetko povzbudí ďalšie kapely, aby sa spoločne o niečo pokúsili, lenže, ako viete, niečo také nevznikne za rok, či dva, ale ten moment tu je. Je neuveriteľné, ako práve dnes kráčajú politici s dobou a to je nakoniec skutočne dobré, pretože väčšinou sa ľudia politikou nezaoberajú. Možno to s tým svetom nakoniec nebude až také zlé, ako si veľa ľudí myslí, kto vie?"
Názory Devotees (16)
radoo
1 5. október 2017 o 11:18
vsade sa chvali,ako to odflakli iba za 3 sedenia.
Hammersmith Odeon
2 5. október 2017 o 12:59
@radoo [#1]: ...a nezabudne dodat, ze aj napriek tomu su aktualnym albumom uspesnejsi, ako dvoma predchadzajucimi, co znamena, ze nieco musia robit naozaj dobre ... Brrr
Ogrik
3 5. október 2017 o 15:48
Lenze pani, album neznie odflaknuto.
Analogrunner
4 5. október 2017 o 21:35
Znie uplne odflaknuto.
Ogrik
5 6. október 2017 o 12:02
Ja mam nazor, ty mas nazor. Pre mna najsviezejsi album od Ultra. Na kazdom inom albume odvtedy, vratane milovaneho PTA, sa najdu skladby, ktore narusaju celistvost albumu. Tu nie. To je moj nazor.
A som vdacny, ze v tomto bode kariery, s takou aj obcas citelnou unavou, su schopni vytvorit taketo dielo a neprodukuju nicnehovoriaci akoze alternativny popik.
Hammersmith Odeon
6 6. október 2017 o 22:44
@Analogrunner [#4]: Suhlas. Je vsak paradoxne, ze su napriek tomu teraz uznavanejsi ako kedykolvek predtým (co im dava pocit akejsi neomylnosti-vid ich vyjadrenia). To nenapises, to je zivot
Analogrunner
7 6. október 2017 o 22:57
100x opakovana informacia sa stala akousi dogmou.
odmyslim si ten hype co okolo seba siria a v r 2006 mali taktiez ohromne turne.
a teda bud ako umelec viem a rozumiem tomu preco sa veci deju okolo mna alebo hram blbeho ze neviem preco. za tie roky mi to pride ako keby hrali falosnu skromnost…
aby mali omluvu pre svoju lenivost.
bob3
8 7. október 2017 o 11:36
Myslím že tato skromná tvrzení jsou účelová, zbavují tlaku, drží se tím neustále při zemi, být úspěšný není jednoduché..
Ogrik
9 7. október 2017 o 12:38
Hammersmith, ktore vyjadrenia?
DM-80
10 7. október 2017 o 17:31
Súhlasím s Ogrikom, celistvý veľmi dobre počúvateľný album. Najlepšia práca od čias CD Ultra.
Ešte k tým 4 vystúpeniam v LA…bolo by skvelé keby vytiahli aj ďalšie veci zo Spiritu, najmä takú Scum alebo You move, ale pokojne aj iné, pre mňa je to ešte raz dodávam skvelé CD.
In Your Memory
11 8. október 2017 o 08:06
Tiez suhlasim s nazorom, ze Spirit je po dlhej dobe jeden celistvy a skvelo pocuvatelny album…
Som velmi zvedavy, co DM ponuknu na styroch vystupeniach v LA. Jenoznacne by mali vytiahnut este nieco zo Spiritu (stale dufam aj v skladbu Poorman), ale aj nieco raritne zo starsich veci.
fiorusko
12 8. október 2017 o 12:34
Construction time again 1983 Pipeline ” ...zo srdca nasej zeme do ust cloveka ...”
fiorusko
13 8. október 2017 o 12:44
M.lee Gore je vyborny skladatel ,ktoreho si od detstva obdivujem. Ale momentalne je mimo ,lebo prestal byt neutralny ako kedysi bol a troska jeho pobyt v USA mu poskodzuje zdrave zmyslanie. Mozno s tym suvisi jeho vek ,alebo jeho abstinencia, ale urcite nieje v obraze ako kedysi bol. - Ale dufam, ze sa z toho nejak s Bozou pomocou dostane . Je to velmi talentovany clovek a myslim si ze casom prehodi vyhybku. -Pekny den vsetkym. Fiori
kikinkadm
14 9. október 2017 o 17:29
mozno trosku off topic ale na osviezenie https://youtu.be/0ioAwT0sePY. tomu hovorim popularita ked aj folkloristidaju enjoy the silence
Ogrik
15 9. október 2017 o 18:29
fiorusko, to, ze sa ti nepacia jeho politicke nazory, neznamena, ze nie je v obraze…
kobino38
16 10. október 2017 o 18:26
Ja som predovšetkým zvedavý na osvieženie tracklistu. Ja osobne tipujem tieto tracky ako zmeny:
Policy of Truth
Black Celebration
Question of Time
Precious
Behind the Wheel
Just Can’t Get Enough
možno aj Photographic
zo Spiritu tipujem len Worst Crime a možno Poorman.
Čo sa týka Goreho, určite Strangelove, Shake the Disease a iné akustické oplodňováky, ale tipujem aj akustický Fail alebo niekoľkokrát spomínanú Mercy in You.
Uvidíme, necháme sa prekvapiť, ale nič extra, čo mi vyrazí dych, nečakám.