Príbehy depešáckych duší

Príbehy depešáckych duší

Depešácky večer v jednom z vybraných slovenských kín, kde sa premietal dokument "Spirits In The Forest". Plná sála, evidentne aj tá druhá, no takmer komorná atmosféra, ani "popcorňákov" nebolo veľa ...

30 minút pred samotným premietaním vyzdvihujem naj kamaráta a v trochu skeptickej nálade smerujeme na miesto činu. Z posledného turné sme zažili len bratislavský koncert, aj k nemu sme mali veľa pripomienok. Srdce depešáka však nezmeníš, vždy bude chcieť čo najskôr vidieť, či počuť od kapely akúkoľvek novinku. Usádzame sa na zvukovo i obrazovo výhodnom mieste, okolo nás rovesníci v čiernom, tu a tam známa tvár, ale nechýbala ani omladina. Nutná reklama, ktorej sa už človek nevyhne nikde, pár minút utrpenia a potom už prišiel na rad očakávaný dokument.

Príjemne vleklý začiatok, absolútne pohodová atmosféra, ktorá sa tiahla celým filmom ... tak v tomto smere musím Corbijna pochváliť. Strih, kamera, jednotliví účinkujúci ... nič nebolo prehnané. Žiadne zbytočne dlhé a únavné preslovy, vždy v správnom momente začaté a v ešte správnejšom momente ukončené, s príjemným prestrihom na berlínsky koncert. Kapela vlastne v tomto filme hrá druhé husle, akoby samotný koncert nebol vôbec podstatný. Vlastne nutná vložka, keďže jednotlivé monológy sa týkali hudby Depeche Mode. Dokonca snáď najväčším kladom filmu je, že sa jednotlivé vstupy točili v domovskom prostredí toho ktorého fanúšika (veď to boli príbehy ich životov), čiže divák sledoval akýsi cestopis, v ktorom sa Berlín takmer neobjavil.

Moje obavy, že by ma práve tieto jednotlivé príbehy nudili, sa veľmi rýchlo rozplynuli. Miestami sa mi dokonca žiadalo dozvedieť sa aj viac, ale takto to je asi správne. Jednoducho sa nám Anton Corbijn predstavil v úlohe dokumentaristu a dokázal, že je naozaj majster kamery. Všetko toto bolo fájn, len ...

Len neviem, či snímať finálny koncert tak dlhého turné bol ten najlepší nápad. V niektorých skladbách, hlavne z prvej polovice koncertu, bolo na kapele badať až príšernú únavu. Niekedy ju bolo dokonca počuť a v takých chvíľach som bol rád za Eignera a jeho skvelú hru na bicie, ktorá akoby pumpovala kapele potrebný kyslík. Počas "Precious" to bolo cítiť asi najviac, rovnako počas "Where´s The Revolution", ale aj "Walking In My Shoes". No mimo toho, keď prišlo na najväčšie "šlágre", tam už šlapali páni naplno, keďže aj z publika prichádzalo ohromné množstvo energie (radosť robili očiam slovenské vlajky, ktorých sa v záberoch mihlo hneď niekoľko). Vynikajúce momenty zachytila kamera počas "Never Let Me Down Again", "Everything Counts", "Personal Jesus", "World In My Eyes" (nádhené bicie), priznávam, že ma veľmi bavila aj "Just Can´t Get Enough", kedy mnou otriasli menšie zimomriavky, no a samozrejme "Enjoy The Silence", teda až na moment Gordenovho nekonečného prznenia, čo potom zaklincovali zábery na tú nevkusnú projekciu k tomuto klenotu.

"Spirits In The Forest" je jednoducho vydarená pocta legende, ako výborne pred filmom skonštatoval môj kamarát, "oni sú The Rolling Stones našej generácie". A je to tak, či človek chce alebo nie, človek sa nájde nielen v piesňach tejto, nami milovanej, kapely, ale paradoxne aj v príbehoch tých fanúšikov. Každý z nás totiž v živote prežil alebo prežíva podobné trápenia, či osudy tých ľudí, ak nie úplne, tak možno sprostredkovane, cez osudy svojich známych. Hoc sú na veľkom plátne, sú to všetko obyčajní ľudia s obyčajnými príbehmi, tak ako sú obyčajní aj Depeche Mode ...

Môj top moment? "Heroes" a predslov fanúšika z Brazílie ... povedal to dokonale a Corbijn to dokonale spojil so zábermi z pódia ...

Ak máte možnosť to ešte niekde vidieť, 28.novembra to min. v jednej kinosále na Slovensku premietajú, tak sa na to choďte pozrieť, film ako celok nesklame. A kto to nestihne, nech si počká na DVD, už teraz sa to oplatí kúpiť.

PS: (ortodoxní fans prosím nečítať!) Neodpustím si to, pretože ma to "štve" ... niekedy mám pocit, že koncert Depeche Mode si človek najviac užije so zavretými očami, aby len znela hudba a všetko ostatné si človek predstavoval v mysli po svojom. Presne tak, ako som to zažíval zakaždým, keď som počúval "živáky" a kým som kapelu nezažil po prvýkrát na koncerte. Ako som povedal, na kapele vidno príšernú únavu spôsobenú možno aj vekom, ale hlavne rozsiahlosťou turné. Zábery z pódia oku veľmi nelahodia, teda aspoň môjmu, krajšie pôsobia zábery zo strany publika. Totiž, to pódium, z pohľadu kapely, pôsobí príliš obyčajne, dokonca akoby bolo malé. Ale to je subjektívny pohľad na vec, rovnako ako názor na to, ako pôsobí Dave Gahan. Hlasovo neskutočne, ale jeho celková prezentácia ... zdržím sa komentára. Vrátil som sa domov a pri písaní týchto riadkov mi na veľkej obrazovke TV beží "Devotional" a miliónty krát sa tých záberov a piesní neviem nabažiť. Toto sú Depeche Mode, ktorých budem v sebe nosiť navždy. Veď aj v kine som mal na sebe tričko s grafikou "SOFAD" ...

Názory Devotees (12)

Night

 1    22. november 2019 o 00:25

Vďaka Monghi za výstižnú a priamu recenziu. Súhlasím. Svoj postreh som napísala v inom “vlákne”.

Jarik

 2    22. november 2019 o 08:51

Ja som mal pocit ak keby tie skladby hrali v pomalejsom tempe , ale jedna z mala veci co ma tam ozaj potesilo ze som tam vyraznejsie zapcoul “nove” zvuky hlavne pocas NLMDA a Precious ktore mi na koncerte uplne usli

Paloq2

 3    22. november 2019 o 09:44

V skratke povedane, od kedy nepiju a nefetuju je to s nimi o nicom smile)

radoo

 4    22. november 2019 o 10:17

suhlasim,zavret oci,pocuvat a nechavat sa uniest.neveril som ze to niekedy napisem,ale chvilami sa na davida neda pozetat.navyse ho to stoji vela energie,ktoru radsej mohol preniest do spevu.

Edo

 5    22. november 2019 o 13:17

Súhlasím s Monghim. Film to bol príjemný **** neprevráti svet naruby ale pohladí...

tomy

 6    22. november 2019 o 14:09

S pocitom viny usadám si do kina. Najlepší priateľ letí so mnou do starého vesmíru. Starý kamarát s novou manželkou a s dcérou z prvého manželstva. Iskričky v jeho očiach, v duši diabolský pokoj. Všetci sme na jednej palube. Čo sedadlo, to iný príbeh, ale DNA máme podobnej štruktúry, tie naše osudy majú podobné textúry. Milujeme ich a rovnako nenávidíme, tak ako rovnako milujeme svoje životy a rovnako ich nenávidíme. Letíme spolu s nimi do sladkých výšin, padáme s nimi do hlbokej čiernej priepasti, prežívame s nimi lásky i všetky bolesti. Držíme sa ich ako madla vo vani, (neoprávnene) ich opúšťame a viníme za naše zlyhania. A pritom nevidíme a neuvedomujeme si to podstatné: Sú ako naši rodičia, súrodenci, životné partnerky či partneri, či chceme alebo nie, navždy ich budeme milovať. Rodinu si nevyberáte. Môžete sa na ňu hnevať, dlhé roky s ňou nekomunikovať, ale nakoniec si k nej cestu vždy nájdete, pretože Vám na nej záleží. Pretože Vám záleží na vlastnom živote. Aj keby niekto z rodiny spáchal ten najhorší zločin, nakoniec sa ho budete snažiť pochopiť a naďalej podporovať. Pretože to sa v rodine musí a u najlepšieho priateľa vyžaduje. Neodsudzovať, ale načúvať. Tak ako ich hudba a texty načúvajú našim dušiam. Pochopia aj tie najintímnejšie detaily, ktoré sa bojíte povedať, aby ste neboli vysmiati. Ale oni Vás nikdy nevysmejú. Ale ani sa neberú príliš vážne. Lebo tento život je len jeden. Je miestami smutný, je miestami krásny, ale je náš. Zažili sme spolu toho príliš veľa. Veľa skúsili a veľa sme skúsili i my. Vieme o sebe. Vedia o nás. Môžete s nimi prežiť celý život, poznať ich naspamäť, ale vždy sa objaví nejaký ten impulz. A Vy máte opäť aspoň malú husiu kožu. A oni to vycítia. Užijú si to s nami. Sú a ostávajú ako my a my chceme byť ako oni. Aspoň na dve hodiny. Depeche Mode sme my a my sme DEPECHE MODE. Inak to už v našich životoch nebude. A pripusťme si to: „My si to ani nechceme dopustiť.“ Opustíme ich, opustíme seba. Nato sa máme príliš radi (rady). A oni nás tiež neopustia. Pretože nás tiež majú radi. Spomeňme si na daždivý koncert v Bratislave v r. 2009 a čo Martin Gore zakričal počas kultovej piesne PERSONAL JESUS: „WE LOVE YOU“. WE LOVE YOU TOO, DEPECHE MODE! Your fans.

Night

 7    22. november 2019 o 14:15

Nádherné Tomy. Áno je to tak. Ten včerajšok bol i u mňa zmes pocitov a emócií. Cez smiech ku slzám a do toho tichý spev. Nádherné. Bol to trošku opäť DM úlet z našich dní a neskutočne som si to užila.

ViolateYou

 8    22. november 2019 o 19:46

Za mna spokojnost, pacila sa mi forma filmu aj myslienka. Kazdy z tych pribehov bol niecim zaujimavy, boli to vsetko obycajne pribehy, ja si myslim ze vela ludi sa v tom naslo a kto toto v kine precitil nemoze byt nespokojny, kazdy mame v sebe ten svoj pribeh, tu neslo o samotny koncert dokonca by mi ani nevadilo keby tam zaznelo menej DM, samotne pribehy ma zaujimali viac a miestami som mal zimomriavky a bol som dojaty, konkretne hlavne pri tom chlapovi z Kolumbie. Trochu ma mrzi ze to mongolske dievca malo oproti ostatnym znacne menej priestoru (alebo sa mi to iba zdalo) inak to bolo ozaj dobre zostrihane a tematicky jednotlive skladby zapasovali do tych pribehov.. na Daveovi som videl ze je miestami dojaty a skutocne to precitil (myslim, ze napriklad pri Precious ma to uplne dostalo), no zaroven sa to potom v inych castiach bilo s tymi grimasami, no je to proste on a patri to k jeho prejavu od nejakej doby…
Do buducna verim ze bude este jeden dokument o DM, kde sa od uplnych pociatkov az do konca kariery rozoberie vsetko skrz na skrz okorenene mozno novymi informaciami a spovedami vsetkych zainteresovanych z kapely a jej blizkosti ako aj komentarmi inych hudobnikov (rovesnikov a mladsie kapely kt. ovplyvnili) to je este moj taky maly sen co sa tyka dokumentu o DM do buducna.

PS: neda mi to ale este musim spomenut aj jedno negativum smerom k niektorym povedzme fanusikom. Kino vazne nie je krcma a vy 4ria ci kolkati primitivi ktori ste boli o 20.00 v Eurovei si mozte gratulovat, ze ste pokazili zazitok mnohym ludom, minimalne 5tich som si vsimol ako koli vasim debilnym hlasnym poznamkam a nemiestnemu spravaniu odisli.(a ty prasa co si bol sice najtichsie z nich tak grgaj doma pri telenovele) Podotykam vek min. 30-35+, a reakcie na komenty inej zeny a moje typu zijeme iba raz si nechajte, to neznamena spravat sa ako kokot a kazit zazitok ostatnym. Ak sem naahodou obcas zavitate a zrovna toto citate vy trapkovia primitivni tak dufam vas aspon zasvrbi v riti z toho. Ale takym ako vy starym capom kt. maju rozum 15rocnych sebeckych frackov by nepomohla ani dobre mierena pod oko.
Este ze ten film bol tak dobry a tieto vase primitivnosti neprebili ten pozitivny zazitok, teda mne, zial niektorym ano a ani sa necudujem, to by clovek nezazil ani na njakej tupej marvelovke toto.

Jarik

 9    23. november 2019 o 13:08

a ako tie pribehy skonicli??

piko56

 10    23. november 2019 o 20:19

Presne tak.DEVOTIONAL Forever…....

Georgo

 11    25. november 2019 o 01:55

Dobre napísaný článok. Film hodnotím výborný, lebo zimomriavky boli, bavili sme sa partia a s potleskom na koniec????
To, že by bola nejaká únava v kapele, by som netvrdil. Teším sa na ďalší koncert…moc mocmocmoc

wilder01

 12    3. december 2019 o 09:09

ViolateYou [#8]:

PS: neda mi to ale este musim spomenut aj jedno negativum smerom k niektorym povedzme fanusikom. Kino vazne nie je krcma a vy 4ria ci kolkati primitivi ktori ste boli o 20.00 v Eurovei si mozte gratulovat, ze ste pokazili zazitok mnohym ludom, minimalne 5tich som si vsimol ako koli vasim debilnym hlasnym poznamkam a nemiestnemu spravaniu odisli.(a ty prasa co si bol sice najtichsie z nich tak grgaj doma pri telenovele) Podotykam vek min. 30-35+, a reakcie na komenty inej zeny a moje typu zijeme iba raz si nechajte, to neznamena spravat sa ako kokot a kazit zazitok ostatnym. Ak sem naahodou obcas zavitate a zrovna toto citate vy trapkovia primitivni tak dufam vas aspon zasvrbi v riti z toho. Ale takym ako vy starym capom kt. maju rozum 15rocnych sebeckych frackov by nepomohla ani dobre mierena pod oko.
Este ze ten film bol tak dobry a tieto vase primitivnosti neprebili ten pozitivny zazitok, teda mne, zial niektorym ano a ani sa necudujem, to by clovek nezazil ani na njakej tupej marvelovke toto.

Velmi podobna skusenost z Maxu v Trnave, kde takisto vekovo a mentalne zhodne 3 ci 4 kusy dementov cely cas zrali, rozpravali sa a idiotsky komentovali. A nechybali ani popevky typu"ryža jačmeň”.

 

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa