Preč, démoni, preč!

Rozhovor s Davidom Gahanom, ktorý poskytol aktuálnemu vydaniu britského magazínu The Word.

Turné v roku 2009 bolo pre teba dosť rušné. Premietla sa táto skúsenosť do abumu s The Soulsaverss?
Vždy sa niečo postaví do cesty, prekážky, s ktorými sa musím popasovať. Objavili sa veľké otázky a doslova mi zahltili mozog. Ale nebolo to o odpovediach typu "neviem povedať". To bolo skôr, "Kašlite na to, toto jednoducho vychádza zo mňa". Jednoducho niekedy sa nápady rodia veľmi rýchlo.

V tom roku ti diagnostikovali nádor. Cítiš sa kvalifikovanejší, pokiaľ ide texty o dôvere k Bohu?
(Dlhá pauza) To je dobrá otázka! Ak už nič, tak mám tendenciu sa vecí zbavovať. Často som pokorený okolnosťami, ktoré ma vrátia na Zem a pripomenú mi, že som len zrnkom piesku v obrovskom systéme. A vďaka Bohu, že sa tak vždy udialo, pretože, aby som povedal pravdu, ešte stále sa dokážem nechať vecami strhnúť. Moja minulosť mi to dnes pekne dokazuje a domnievam sa, že som tým získal viac poznatkov, jednoducho som nazbieral životné skúsenosti. To vás jednoznačne priblíži k čomukoľvek, čo sa nazýva "zásah" (z hora). Mám schopnosť podeliť sa so všetkými tými sračkami, ktoré sa mi dostanú do hlavy. Je lepšie, keď to pretavím do hudby, než sa tým zožierať v mozgu. Niektoré z tých textov boli napísané v štýle, čo na srdci, to na jazyku, no mám pocit, že dokážem hovoriť o tom, na čo ste sa pýtali.

Tento album si ty sám označil ako terapeutický...
Hudba je jediná vec, ktorá ma dokáže ešte stále ukľudniť - akoby ani nebola z toho sveta. Dokáže vo vás vyvolať veci, o ktorých si myslíte, že ani neexistujú. A to sa stalo pri tomto albume. Ide o tie isté pocity, ktoré som pri hudbe zažíval ako dieťa a vtedy ma tiež zachránili, napr. ranné skladby Davida Bowieho. Neviem, čo by som robil, keby ich nebolo. Vždy som sa chcel venovať hudbe, ktorá by dokázala vyvolať určité reakcie a pohnúť ľuďmi.

Na albume The Soulsavers si sa kreatívne zapájal viac, než je tomu bežné pri práci v Depeche Mode, s ktorými si aktuálne v štúdiu a pripravujete nový album. Zmenil sa tým aj tvoj prístup k práci s tvojou pôvodnou kapelou?
Nastúpiť po prvýkrát po dlhšom čase do štúdia s Depeche Mode, to je trochu odlišná záležitosť. Máme k dispozícii spústu času a je tam prítomných mnoho ľudí, ktorí nám pomáhajú - programátori, inžinieri a kopec ďalších. Viete, venovať sa tomu stále, aj po 30-tich rokoch, znamená, že sa musíme posunúť do nových oblastí. Všetko sa to proste aktuálne varí.

Dnes, keď máš 50, ak by bola tá možnosť, čo by si bol poradil Davidovi Gahanovi z pred 20-tich rokov?
Každý má vlastnú cestu, viem to, pretože mám 3 deti. Toľkokrát ich chcete varovať, aby to, či ono nerobili, ale čo som sa naučil pri ich výchove je fakt, že oni nie sú ja, s každým z nich to bude iná skúsenosť.
No, ale asi by som tomu Davidovi dal jedinú radu: "Neber sa tak príliš vážne!" To by ma zrejme dokázalo ochrániť od mnohých problémov!