Post Violation - 1990

Ďalší záznam z denníka Daryla Bamontea, ktorý krátko po záverečnom koncerte turné "World Violation" v Birminghame zhrnul posledných deväť týždňoch túlačiek Európou.

Takže, 27. november sa birminghamskej NEC Aréne niesol v znamení finále "World Violation" turné a skončila ním aj jeho tretia časť. A čo tvorilo vrcholy tohoto deväťtýždňového výletu? Futbal? Oslavy? Výtržnosť? Koncerty? No jasné, koncerty...

Je veľmi jednoduché, teda keď ste súčasťou jednej veľkej koncertnej párty, vykonávať niektoré činnosti už defacto podvedome, keďže ide o rutinu. Lenže, pre 16 000 fanúšikov natlačených do haly Bercy v Paríži rozhodne nebolo "World Violation" turné žiadnou rutinnou záležitosťou. Dokonca ani keď navštívili všetky tri koncerty, prirodzene beznádejne vypredané. A aby to bolo všetko ešte viac zaujímavejšie, v rovnakom čase vyhlásili pracovníci dopravných služieb štrajk. Taký Andy Franks sa musel dopraviť do Bercy na motorke! (ako spolujazdec samozrejme)

A keď už spomínam Francúzsko, koncert v Lyone zaznamenal najväčšiu návštevnosť v rámci halových európskych koncertov vôbec. 23 000 ľudí! Tvrdíte, že na Webley Stadium, či do Cardiff Arms Parku príde ľudí viac? Tak sa niekedy pozrite do najvyšších radov.

Z Francúzska sme si to namierili na západ a odtiaľ zasa na juh, aby sme skončili v Barcelóne. Prišlo 20 000 fanúšikov, zavládol tam proste chaos. O jedenástej popoludní sa promotér rozhodol pustiť do predaja ďalších 200 vstupeniek a Mark Aurelio (asistent nášho účtovníka) si zmysel, že ich bude lepšie predať trochu opodiaľ od hlavnej tlačenice pred bránami. Jasné, že miestni priekupníci a kšeftári sa "postavili na zadní" a nahnevaným fanúšikom narozprávali, že vstupenky sú falošné. Nasledovala bitka, pokladňa zmenila adresu a z nejakého dôvodu bol Mark jediný, ktorého zatkli. Jediný? Fanúšikovia v Madride čakali v rade od siedmej rána a nakoniec sa rozhodli, že sa do haly dostanú cez okná (ktoré predtým samozrejme rozbili). Jeden z neoceniteľných zdrojov nakoniec celý koncert označilo za "psychiatrickú záležitosť". Ďaľšou zastávkou bolo Taliansko, kde sme cítili viac "latinskej prudkosti" a všade videli tie povestné "policajné eskorty".

Najviac koncertov v rámci európskej časti turné sme odohrali v Nemecku. Koncerty vo Frankfurte sa obzvlášť podarili, hlavne ten, na ktorom sa objavila tenisová "bohyňa" Steffi Graf, ktorá mimo rytmu tancovala na okraji pódia.

Frankfurt takisto zhliadol veľmi zriedkavé vystúpenie "DM 11"-ky, nášho futbalového tímu, ktorý nastúpil proti družstvu tamojších promotérov (mimochodom, mnohí bývalí profesionálni hráči). Do polčasu nás stihli rozstrielať na stav 6:1, no potom za náš tím nastúpil Willie Whitelaw, náš merchandiser, a výsledok zápasu pomohol zvrátiť na stav 10:9 (pre nich myslím).

Najväčšiu párty na turné sme zažili samozrejme v Hamburgu, kde sa kapela cítili pri sile a utratila "kopec prachov", a to len preto, že jeden člen ich tímu bol o rok starší - išlo o moje 27. narodeniny a po tom, čo nás vyhostili z baru a následne z reštaurácie, pretože sme vraj boli príliš hluční, sme skončili v klube "Subeto", kde sa konalo narodinové prekvapenie, o ktorom som nič nevedel (aj keď mi o ňom, myslím že Franksy, povedal noc predtým v Rotterdame). Zlatým klincom večera bolo vystúpenie legendárneho rappery "Dazzy B" a Ginger Barwich, ktorá sa hrala s mojim ... (trenfne nazvaným Gina).

Takže, asi tak. Dalo by sa toho napísať strašne veľa. Napr. o tom, ako Fletcha zložil k zemi ochrankár v zákulisí v Hannoveri, pretože robil niečo s vedrom. Ale to je už iný príbeh ...

Čiže, keďže sme sami seba našli v "po násilnom" stave v tranzite (nie Franksy, nebol to Ford), nezostáva nám nič iné, len sa tešiť na viac "Violator-ov" a veľa veľa "Svetovo násilných" turné.

Zvláštne, ale pravdivé ...

Zdroj: Bong 12