Porozprávaj mi o tom

Porozprávaj mi o tom

Po čase opäť jeden z vydarenejších rozhovorov s Davidom Gahanom, ktorý poskytol reportérovi britského magazínu Loud & Quiet.

David Zammitt sa s Davidom Gahanom stretol v priestoroch Bulgari hotela v Knightsbridge. Pôvodne pripravené otázky šli okamžite bokom, debata sa niesla v uvoľnenej nálade, David mal veľkú chuť rozprávať a tak Zammitt vo výsledku celý rozhovor zhrnul do jednotlivých častí.

"The Barrowlands je staré smradľavé miesto"
A takých, ako toto miesto, veľa nie je. Nedávno sme tam vystupovali v rámci BBC 6 Music Festivalu, na po prvýkrát sme tam hrali v začiatkoch 1980tych rokov - niekto mi povedal, že to bolo v roku 1984. Spomínam si, že ma tam vtedy trochu napínalo. Pódium sa hýbalo, pretože podlaha nebola stabilná. Takže, keď už toho bolo veľa ...
Inak, ten posledný koncert bol zábavný. Trval asi hodinu, čo je len polovica z nášho bežného, dvojhodinového koncertu. Bobby Gillespie (Primal Screams) mi poslal niekoľko sms-iek, v ktorých často písal: "bolo to perfektné". No, hodina pre koncert je skutočne perfektný čas. V Glasgowe sme si to však naozaj užili. Keď ste v Anglicku, Śkótsku alebo v Írsku, a máte šťastie na dobré počasie, máme možnosť vidieť, že sú to skutočne nádherné krajiny. A milujem ľudí, ktorí tam žijú. Ľudia v hoteli, na ulici - všade. Sú to dobrí ľudia!

""Prečo je Vaša hudba taká depresívna?" To je skutočne neuspokojivá otázka."
Nedávno som videl divadelnú hru "Buried Child" Sama Sheparda. Všetky jeho diela mám skutočne veľmi rád. Sú to veci postavené na skutočnej Amerike, nie na americkom sne. "Buried Child" je o nechcenom dieťati, ktoré skončilo v hrobe na záhrade, no následne prenasledovalo rodinu, myslím duševne. Záchranu videli všetci len v alkohole. Niekto by povedal, že mizerný príbeh, ale takéto príbehy pre mňa reprezentujú skutočný život.
Viete, na túto otázku som už musel odpovedať nespočetne veľakrát, pretože ľudia sa stále pýtaju, "Prečo je vaša hudba taká pochmúrna?" V prvom rade je to skutočne "chromá" otázka, ale moja odpoveď je vždy rovnaká. "Mne pochmúrna nepríde." Skutočne som našu hudbu nikdy tak nevnímal. Samozrejme, niektoré témy sú trochu temné, dokonca aj po hudobnej stránke to tak môže vyznievať, ale vždy som cítil, že ak boli texty aj skutočne temné a zaviedli vás do skutočne temných miest, tak sa vždy objavila melódia, či zvuk, ktorý Vás z toho miesta vyviedol. Presne ako v dobrom filme, či knihe - tam je vždy nejaký príbeh.
Vždy mám tendenciu sa v tom trochu vŕtať. No príde mi to v poriadku, pretože som zistil, že je to jediné miesto, kde môžete nájsť skutočné svetlo. Vždy musíte ísť hlbšie, pretože na povrchu sú len samé "kecy" a zdá sa, že tam len strácame čas.

"Recenzie stále sledujeme."
Samozrejme, že áno. Niekto mi raz o recenziách povedal, že ak verím tým dobrým, mám veriť aj tým zlým. V oboch je vždy kus pravdy, treba počúvať všetky názory.
V jednej recenzii na koncert v Barrowlands rozoberal autor sentiment, ktorý pocítil v konkrétnej chvíli, čo sa mi veľmi páčilo. Bolo to čosi nevyvrátiteľné. Ak by napísal o tej noci niečo iné - napr. že sa mu nepáčili moje nohavice alebo podobne - bolo by to smiešne, pretože ten večer bol výnimočný. Ale verte mi, všetky recenzie takéto nie sú!
Raz mi ráno, keď sme mali pred ďalším koncertom voľno, niekto podal noviny a ja som vedel, že predošlý večer nám vobec nevyšiel, že sa to trochu posralo. Síce to v recenzii spomenuté nebolo, ale bol to pohľad niekoho iného. Prečítal som si to a aj tak zo mňa vyšlo, "Poser sa!" Nuž, nie vždy je to o drahokamoch. Za tie roky sa človek naučí, že raz za čas naozaj zažije ten výnimočný pocit, kedy sa obzriete na všetkých okolo seba a doslova sa vznášate vo vzduchu, ale väčšinu času proste hráte a myslíte na niečo úplne iné. Teda, nie väčšinu času. Ale tu a tam sa stane, že sa dopracujete ku koncu koncertu a všetko, na čo myslíte, je to, kde je šatňa.

"Pamätám si, ako som o stenu šmaril šesť, či sedem fliaš vína, pretože som ich nemohol vypiť."
Bolo to v období, kedy sme sa rozhodli, že s albumom "Ultra" (1997) nevyrazíme na turné, pretože som na tom zdravotne nebol najlepšie. Síce som sa každého snažil presvedčiť o opaku, v dobrom úmysle samozrejme, lenže po tých šiestich mesiacoch nahrávania, kedy som sa po nahrávaní v NY vrátil späť do LA, kde sa odohrali všetky tie veci a skončil som vo väzaní ... nakoniec to bolo skutočne dobré rozhodnutie. Myslím, že sme krátko po tom albume vydali kolekciu najväčších hitov. To bolo v roku 1998. Následne sme odohrali niekoľko koncertov. Pre mňa osobne to bolo naše najlepšie, a zároveň najhoršie turné, aké sme kedy podnikli, pretože si nemyslím, že som bol na tých koncertoch duchom prítomný. Bolo to vtedy pre mňa všetko nové. Už dlhšiu dobu som nekonzumoval alkohol, nebral drogy, bol som ako taká otvorená rana; klbko nervov, ktoré sa snaží predstierať, že to zvláda. Na tom turné som sa nudil a v šatniach som zažil zopár "momentov". Pamätám si, ako som šmaril šesť, či sedem fliaš vína o stenu, pretože som nemohol piť. Takto som sa s tým vyrovnával. Nemohol som tie fľaše vypiť? Tak som ich rozbil. Všetci ostatní boli vo svojich šatniach a možno ich to aj pekne vystrašilo. Pomyslenie na to, že mám byť triezvy ma vôbec nerobilo šťastným, rovnako ako aj fakt, že ak chcem prežiť, musím byť triezvy do konca života. A odvtedy prešlo už takmer 20 rokov, čo je samo o sebe neuveriteľné, hoci sa to bez incidentov samozrejme neobišlo. Ale to sú tie skutočné otvárače mysle, ďaleko účinnejšie, než drogy alebo alkohol.

"Fyzicky som nedokázal spievať dlhšie, než 5 minút"
Spomínam si, ako som sa po ztknutí v LA vrátil domov. Zazvonil mi telefón - a ja som dovtedy nikdy telefón nedvíhal - a bol to Martin, parádne nahnevaný mi vyčítal, že sme v polovici nahrávania a ja nie som schopný opustiť LA na dva roky. Ak by som sa dostal opäť do problémov, skončil by som rovno vo väzení. Takže kapela pokračovala v práci a nahrávali vždy vtedy, kedy som bol schopný LA opustiť, čo ale znamenalo, že som sa musel kontrolovať. Nakoniec som bol z LA prečo takmer pol roka a návratu domov som sa naozaj desil, pretože som si uvedomoval, čo som urobil. Počas nahrávania som mal pri sebe dobrých priateľov, do štúdia som vždy chodil s niekým, kto ma neustále sledoval, no zachránilo mi to život. V tom období som ale nemohol spievať. Myslím, fyzicky, nezvládal som spievať dlhšie, než 5 minút. To neveštilo nič dobré. Boli chvíle, počas prvej polovice nahrávania albumu, kedy som si myslel, že som v pohode, ale to som bol asi v rauši. Keď som stál za mikrofónom, mal som pocit, že som Frank Sinatra, ale pri spätnom počúvaní bola moja reakcia, "Ježiši!" Tak mi zohnali tú skvelú hlasovú terapeutku, Evelyn. Napriek tomu, že som bol vtedy pekný darebák, skúsila to so mnou. Dokonca som s ňou chodil každú nedeľu do tej príšernej diery v Inglewood, kde spievala z kostolnom zbore. Povedala mi, "pôjdeš so mnou a budeš spievať s celou skupinou, budeš súčasťou tímu!" Bola ku mne skutočne milá a venovala mi všetok svoj čas. V podstate mi vrátila hlas. A album tak mohol byť dokončený.

"Moja manželka mi vraví: "Prečo sa pozeráš na fotografiu tvojho nádoru?""
Počas nahrávania albumu "Sounds Of The Universe" (2009) som sa necítil najlepšie. Častokrát som bol takmer bez energie. V štúdiu som mohol disponovať dostatkom energie, ale prišiel som v noci domov a manželke som povedal, že som unavený. O deviatej večer sa to vždy zlomilo, ale chalanom som o tom nehovoril. Po tom, čo mi diagnostikovali nádor to zrazu všetko dávalo zmysel. Manželke som vtedy zvykol vravieť, "neviem, či budem schopný zvládnuť tie koncerty." A čo sme prišli do Atén, tak ma prepadla neznesiteľná bolesť brušnej dutiny. Teda, pocitovo to bolo brucho, ale skutočnosť bola iná. V ten večer za mnou do šatne prišiel doktor, len 5 minút predtým, ako sme mali vystúpiť. Trochu som zvracal - nikomu som to nepovedal. Mal som v moči trochu krvi - nikomu som to nepovedal. Myslel som si, že takéto veci bývajú bežné. Previezli ma však do nemocnice a počas ultrazvuku sa na mňa doktor pozrel a potom sa pozrel späť na obrazovku. Vravím, "viem, že nie som tehotný!" On na to, "Niečo tam vidím, ale potrebujem niekoho na konzultáciu." Spýtal som sa, "A čo tam vidíte?" Odpoveď: "Nejaký tieň". Toto som už v nejakom filme počul. Takže tam prišiel niekto z onkológie, vzali ma na magnetickú rezonanciu a povedali, že mi urobia chirurgický zákrok tu a tu. Povedali mi, že mám v močovom mechúre akýsi vak, a v ňom ďalší a že rakovina ešte neprepukla. No nevyzeralo to vôbec dobre. Manželka mi vravela: "prečo sa stále pozeráš na fotku toho nádoru?" Ale to vyzeralo ako morská ježovka so všetkými tými čudnými chápadlami! Vyzeralo to úžasne. Lenže, keď Vám také niečo nediagnostikujú a dostane sa to do ďalších orgánov, skončili ste. Vážne!

"Vážne sme stratení, hoci predstierame, že nie!"
"Spirit" je viac, než len sociálny pohľad na samotnú humanitu a fakt, že sme stratení. Síce predstierame, že nie sme, ale sme vážne v prdeli! Táto nahrávka je v niektorých momentoch apokalyptická, v iných zasa post-apokalyptická; "Cover Me" je taká post-apokalyptická, "Fail" súčasná, "Poison Heart" zasa ... veď viete, "Si diabol, my to vieme, ale máš moc!" A potom sú tu skladby ako "Going Backwards" alebo "Scum", ktoré sú vyjadrením zdesenia zo stavu ľudstva, z nás samotných. Kde je to duchovno? Kde je ten duch skutočnej starostlivosti? A ľudia Vám povedia, "no Vám sa v tých honosných domoch žije." Lenže, ako povedal Martin, len preto, že sa nám podarilo uspieť, sa ešte nemusíme prestať zaujímať o to, čo vidíme a cítime. A tak musíte urobiť to najlepšie, čo môžete. Jednoducho môžeme naše pocity vyjadriť prostredníctvom hudby, či umenia. V konečnom dôsledku sme tu preto, aby sme Vás zabavili, ale možno Vám zabavíme za účelom reflexie. Toto nie je album, ktorý by Vám mal stúpať po krku. To nie je žiaden Billy Bragg.

zdroj: dmtvarchives.com

Názory Devotees (45)

Mute

 1    23. apríl 2017 o 14:11

Chlapci z DM prekonali tolko momentov, z ktorych kazdy jeden mohol znamenat konie kapely. Je neuveritelne, ze tu este su, funguju a funguju dobre. Prekvapuje ma, ako je Dave pri niektorych rozhovoroch otvoreny.

molon

 2    23. apríl 2017 o 18:18

...hrozná fotka, tá hore!!! ...až ma trasie keď to vidím!!!

Monghi

 3    23. apríl 2017 o 19:30

@molon: v akom zmysle hrozna? smile

molon

 4    23. apríl 2017 o 20:12

...bukwice ja vyšité!!! ...ale nič s tým nespravím Soft Cell, Erasure, Bronski Beat…

Monghi

 5    23. apríl 2017 o 20:38

@molon: no, musim sa priznat .. vzdy, ked prelozim nejaky rozhovor, tak sa snazim k tomu pridavat fotografie, ktore by sa hodili k nazvu smile a ked som videl ten nazov “porozpravaj mi o tom”, doslova ma triaslo dat do banneru prave tuto fotku z roku 1998 (aspon si myslim, ze je z toho roku) smile

Roman

 6    23. apríl 2017 o 22:59

Hlavne Davidov pohlad. Jasny… A ked si k tomu predstavim jeho postoje na podiu za posledne obdobie, ako vytrca zadkom a vytaca rukou tak mam pocit ci on to cele hetero len nepredstiera a v skutocnosti trpi.

monocells

 7    24. apríl 2017 o 01:09

tú fotku nemali robiť.... :-O grin

Monghi

 8    24. apríl 2017 o 05:46

je zaujimave, ze z celeho rozhovoru zaujala prave ta fotka, ktora s tym nema nic spolocne :D

molon

 9    24. apríl 2017 o 08:25

Monghi - tá fotka je ako “nadpis” toho článku a totálne to zaklincuje ten skutočný názov toho článku (rozhovoru)...keby že ich nepoznám tak by som mal pocit, že som na bukwicovej stránke….ale rozhovor je fpohode, len kuwa tá priteplená fotka s tým nadpisom…

molon

 10    24. apríl 2017 o 08:31

...sorry ale musel som:

Monghi

 11    24. apríl 2017 o 08:39

@molon: raz je to oficialna fotka, tak to neriesim smile

Monghi

 12    24. apríl 2017 o 11:14

tak tomuto hovorím PROMO!!! The train is coming, the train is coming ... smile 

https://www.facebook.com/tigro101/posts/1449218908462014

z Berlina inak ...

Lojzo

 13    24. apríl 2017 o 11:46

Tak tomuto (pre porovnanie) tiez hovorim PROMO!!! Kraftwerk a vizual a napad ako sa patri smile

https://www.youtube.com/watch?v=nwwY4MwqefA

z Oslo inak…

Monghi

 14    24. apríl 2017 o 12:16

smile jo, Kraftwerk vydaju 26.maja blue-ray ‘3D The Catalogue’ ...

... btw ... Radio FM, prave teraz ... “The Worst Crime” ... prijemne smile

radoo

 15    24. apríl 2017 o 12:50

poznam cloveka,ktory prastil s tvrdymi drogami aj s cigaretami a presiel na alkohol.raz za cas sa cez vikend zresetuje a takto funguje uz roky.mozno aj david vtedy mohol obcas…...............no a martin v case ultry logal poriadne,a aky super album z toho vysiel.

Ogrik

 16    24. apríl 2017 o 14:53

Blahoslaveni chudobni duchom…

molon

 17    25. apríl 2017 o 09:01

radoo - veď to je verejným tajomstvom - odkedy martin neslope ide to s hudbou dm dole vodou…len sa mi zdá že pri tomto novom albume si asik logol, lebo ten je o.k….

bel canto

 18    25. apríl 2017 o 10:11

DM v ceskom kine.
Pre tych, ktorych to este bavi smile
http://video.idnes.cz/?c=A170424_122626_hudba_vha&idVideo=V170424_134930_0_Sha

Tomasito

 19    25. apríl 2017 o 12:56

velmi dobry clanok s velmi dobrymi fotkami - pasuju k sebe.

@Molon - ak to co si napisal myslis aj vazne - tak som dost zdeseny. Mal som pocit, ze tu chodia ludia urciteho intelektu, ktori sa snazia nad hudbou ci umenim troska zamysliet, ale asi som sa mylil a to je zase moja chyba.
Neberiem ti tvoj nazor - len som chcel prejavit moje zdesenie.

Ta fotka je velmi zaujimava - mozno nam chceli tym nieco povedat - a mozno to - ze su obaja latentni homosexuali. Ale to si nemyslim - to by potom bolo ako pisu v clanku “Vždy musíte ísť hlbšie, pretože na povrchu sú len samé “kecy” a zdá sa, že tam len strácame čas.” uplny nezmysel.

Pekny den

Ogrik

 20    25. apríl 2017 o 22:11

Ja som si tiez myslel, ze tu nechodia ludia, ktori musia riesit, ci je niekto gay alebo nie, hoc aj zo srandy.

bel canto

 21    26. apríl 2017 o 08:17

Ogrik ked to niekto riesi, co je na tom zle ? Nazor na cokolvek je nepripustny ? Skusim k veci - live rozdiel medzi skladbami Spirit a starymi peckami je este vacsi ako pri starsich albumoch. Co do energie, zotrvacnosti, farebnosti. Spirit live postrada gule.

molon

 22    26. apríl 2017 o 08:34

Tomasino, nezaťažujma ty intelekt a hlavne s buzerantami!!!

molon

 23    26. apríl 2017 o 08:35

p.s. ak si bukwica tak si to nechaj pre seba!!! a mňa si do huby (písmenok) neber!!!

Ogrik

 24    26. apríl 2017 o 08:52

bel canto: nazor samozrejme pripustny je, ale takisto je pripustny kriticky komentar k tomu nazoru smile

molon: tvoja vizitka…

Night

 25    26. apríl 2017 o 20:13

Monghi, ďakujem za skvelý článok. Fotka v úvode je fajn, úplne pasuje k téme článku. Je na nej Dave Gahan a Martin Gore, dvaja členovia skupiny Depeche Mode v priateľskom rozhovore. ..... Ach jááááj, čo by som dala za to, pred 30 rokmi takú mať smile a môcť si ju dať do svojej pomaly sa zväčšujúcej zbierky.  Ja osobne si prajem, aby DM chlapci boli čo najdlhšie plní sily a aby sme sa spoločne mohli tešiť z piesní a koncertov.

PS: Úprimne sa priznám, že ma dosť prekvapuje, čo niektorí dokážete “vidieť” a aké  “teórie” dokážete vytvoriť. Úprimne sa priznávam, že mi to teda DOSŤ vadí. Ako žene… i ako človeku všeobecne. Nie ste niektorí trošku dosť paranoidní, netaktní, neslušní???  Ja pevne verím, že si koncert všetci užijeme na maximum a taktiež dúfam, že sa DM chlapci budú v našom hlavnom meste cítiť fajn a užijú si spolu s nami.

Gabriel

 26    26. apríl 2017 o 20:38

Ak uz su pre vas fotografie tak dolezite, tak nech vam zabehne z tejto najnovsej

bel canto

 27    26. apríl 2017 o 20:41

Night sorac ale prve co ma napadlo ked som videl tu fotku, ze to posobi dost teplo.
Predpokladam ze je to zasa ich humor, nadsazka a pod.
Asi si vsetci pamatame, ze v posteli tocili dokola len zeny, ci ?

Ogrik

 28    26. apríl 2017 o 21:51

Raz darmo, pre podaktorych to bude furt tema smile

Lojzo

 29    27. apríl 2017 o 07:46

@Night velmi pekne si to napisala, palec hore odo mna za ten text v PS:
wink

Lojzo

 30    27. apríl 2017 o 07:48

@Gabriel prosim uz nedavaj taketo fotky smile mne prave tieto jeho “tanecky” najviac prekazaju ked pozeram zive zaznamy z ich vystupeni, uz je predsa len postarsi pan mohol by to trochu zmenit… vyznievaju dost afektovane a naucene az strojovo…

Ogrik

 31    27. apríl 2017 o 09:29

Co v detstve na ortopedii zanedbas…v dospelosti na podiu vyuzijes smile

Lacrim@e

 32    27. apríl 2017 o 09:46

Ta fotka na lavičce nahoře je montáž z jiné fotky, pokud to tu někde nezaznělo.

bel canto

 33    27. apríl 2017 o 09:53

Tito Slovaci zneju viac Depeche ako samotne DM2 :
https://www.youtube.com/watch?v=U86_peO_ChE

Ogrik

 34    27. apríl 2017 o 09:57

Tak to ani nahodou.

bob3

 35    27. apríl 2017 o 12:41

No konecne to tady nekdo napsal ze je to fotomontaz..

Night

 36    27. apríl 2017 o 16:36

Ste milí chlapci smile ...ďakujem Lojzo, Tomy…..a tá biela vrana?...to nieee wink ...radšej čierna, keď už tak. smile

Monghi

 37    27. apríl 2017 o 17:04

@Lacrim@e: a tajomstvo je vonku, hoci ja autorom nie som :D staci sa predsa pozriet na ‘Davidovu’ pravu ruku a musi byt jasne, ze velkostne nepasuje, ani polohou smile

Gabriel

 38    27. apríl 2017 o 18:09

Samozrejme, fotka je zbastlena v graf. programe z originalu

L@crimae

 39    27. apríl 2017 o 21:05

@Monghi: Přišlo mi, že tak jak jsi to prezentoval, že sám věříš, že to je originál. Ovšem, jak vidím, podcenil jsem tě grin A taky jsem měl dojem, že jí všichni v diskuzi za originál považují, když se rozčilují nad obsahem. Na první pohled mě spíš zarazil obličej Martina, mám z téhle série fotek ofiko kalendář a byl jsem si jistý, že tam tahle fotka určitě není (jsem mimo domov, abych se podíval). Gabriel mě předběhl, tu originální fotku sem vložil dřív. Nejsem zrovna, co se týká webu, znalý - nepřišel jsem v rychlosti, jak na to. grin

Monghi

 40    27. apríl 2017 o 22:58

@L@crimae: ale ano, kym sa tu nespustila ta urputna debata ohladne fotky, tak som vobec nepostrehol, ze ide o ‘falzifikat’ smile nasledne sa mi do debaty uz nechcelo vstupovat ... hold, to je dnesny svet, v ktorom stale plati stara mudrost: ‘doveruj, ale preveruj!’ smile

Gabriel

 41    27. apríl 2017 o 23:05

Nemusite z tej fotky robit halooo. Je v pohode a k clanku sa hodi.

jozefst

 42    28. apríl 2017 o 10:09

S tou fotkou ste ma dostali. Pekná práca.

Tomasito

 43    28. apríl 2017 o 10:55

nechcem to znova otvarat, ale som rad, ze moje slova padli na urodnu podu…
@night - plny suhlas

fiorusko

 44    29. apríl 2017 o 11:13

Myslim ,ze ak by ste sa bavili o hudbe bolo by to viac fajn nez tieto hovadinky

fiorusko

 45    29. apríl 2017 o 11:15

i

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa