Pohľad do reality (2019) - II.

Magazín Classic Pop, v špeciálnej edícii venovanej Depeche Mode, uverejnil aj rozhovor s filmárskou / partnerskou dvojicou, D.A. Pennebaker a Chris Hegedus, ktorá sa postarala o zrod jedinečného koncertného filmu Depeche Mode - 101.

Ako ste pristupovali k filmovaniu samotných koncertov?
DA: Páčila sa mi skutočnosť, že kapela nemala nejaké veľké vybavenie a cestovala doslova "naľahko", s niekoľkými syntezátormi. Nemali sme žiaden plán, čo a ako by sme mali natočil a ako to použiť. Točili sme jednoducho každý koncert tak, ako sa nám chcelo, ale viac sme sa sústredili na Davida. On publikum doslova učil, čo má robiť, ako má reagovať a na ďalšom koncerte to už publikum robilo samo. Nám sa veľmi páčilo, ako kapela prakticky manipulovala publikom a fungovalo to aj opačne.

Boli ste nadšení, že ste mohli nakoniec filmovať aj finálny večer, 101. koncert turné, v Rose Bowl?
DA: A ako veľmi, keďže Warner Brothers odporúčali kapele, aby to nerobila, lenže oni im povedali, "Serieme na Vás, urobíme to aj tak." To ma dostalo. A potom sa tam nazbieralo to obrie publikum, dovtedy na tom mieste najväčšie. Mali sme pocit víťazov a sledovať kapelu, ako sa s tým vysporiada a postupne si publikum získava, to bolo doslova vzrušujúce. Akoby sme snímali akýsi podzemný svet.

Chris: Bolo to zaujímavé, nakoľko pre nich samotných to bol risk na viacerých úrovniach. Aj pre nás to bol risk, pretože sme nemali žiaden veľký tím (pridal sa k nám len Jim Desmond a pre finálny večer a ešte jeden koncert Nick Doob).

Ako hodnotíte samotné filmovanie?
DA: Ono, prakticky sme prešvihli 90% všetkého, čo sa udialo, ale keď príde na editáciu, tak urobíte veci tak, aby jednoducho fungovali.

Chris: Pre ná sú takéto projekty riskantné, pretože my nikdy neplánujeme filmovať spôsobom, ako to robia ostatní. Plány sme mali pre Rose Bowl a Pittsburg (pre prípad, že by v Rose Bowl pršalo a Pitsburg bola záloha, keďže sa hralo v hale), ale väčšinu ostatných koncertov sme točili len my dvaja.

Samozrejme, veď aj finálny večer sa "preslávil" dažďom v úvode ...
Chris: Po "Behind The Wheel" prišla prehánka a mala som obavy, aby sa Dave na pódiu nepošmykol. Dave totiž na tom veľkom pódiu pobehoval zo strany na stranu, lenže po chvíli sa zázračne vyjasnilo a tak sa nám podaril zachytiť nádherný filmársky moment, takže sme vlastne boli šťastní, že sme tam všetci v ten večer boli.

Film zachytáva vlastne nevyhnutný sled udalostí, ktoré nasledovali po úspechu tej noci. Zdiaľali ste niektoré pocity s kapelou?
Chris: Úplne sme cítili, ako to celé vnímal Dave. Boli sme prakticky vedľa neho, cítili ten tlak, ktorý sa týkal toho konkrétneho koncetu, ako aj fakt, že ide o úplne posledný koncert turné. Cítili sme ten monumentálny pocit, že ich kariéra v USA prešla niečím zásadným, čím sa vlastne posunuli na úplne inú úroveň. Práve pre takého veci je dokumentaristika zaujímavá: máte šancu sprostredkovať a zdieľať pocity ľudí, ktorí prežívajú najsilnejšie momenty svojich životov. Pre túto kapelu to boli práve tieto chvíle.

Po akom čase od skončenia filmovania ste začali s editáciou?
Chris: Veľmi skoro, ale samozrejme, že tam bol nevyhnutný odstup súvisiaci s celým filmovým procesom. Všetko po tom však bolo omnoho komplikovanejšie. To hlavne preto, že iba dve z našich kamier disponovali časovým kódovaním! Pri porovnaní s dnešnými možnosťami to boli praveké kúsky.

V soundtracku ste mali možnosť použiť skladbu "Raidrops Keep Falling On My Head", lenže nakoniec Vás zabrzdil rozpočet. Objavili sa ďalšie podobné prekážky"?
DA: V dnešných časoch Vám pre také použitie stačí prehlásiť "fair use", nakoľko tie skladby zneli v šatni kapely. Takisto v autobuse bol moment, kedy znela skladba od Diany Ross, lenže ona si chcela za tých 20 sekúnd nechať zaplatiť 20 000 dolárov!

Ako veľmi bol zložitý proces odsúhlasenia strihu zo strany kapely a jej manažmentu?
Chris: Oni chceli mať vo filme viac skladieb a preto strih skončil s takmer dvojhodinovou minutážou. Nemala som z toho dobrý pocit, pretože si dodnes myslím, že film by mal väčšiu silu, ak by bol kratší, takto si totiž získal úplne iné (kino) publikum. Ale im o také niečo vôbec nešlo. Mali s filmom úplne iné plány.

DA: Kapela takéto naše pripomienky v podstate ignorovala. Nikdy sme sa v ich návrhoch nezhodli.

Dostali ste po "101" aj ďalšie ponuky na hudobné projekty?
Chris: K najvýznamnejším patrí určite film "Keine Zeit" (1996) s Mariusom Muller-Westernhagenom (nemecká rocková hviezda).

Ako sa na "Depeche Mode 101" pozeráte dnes?
DA: Z filmov, ktoré sme doteraz natočili patrí tento k mojim obľúbeným. Ani neviem prečo konkrétne, ale jednoducho to tak cítim a vždy si ho s radosťou pozriem. Samotný záver je skutočne vydarený, lepší sa mi natočiť nepodarilo, ani som lepší v žiadnom hudobnom filme nevidel. Vždy keď počujem Davidovu prezentáciu poslednej skladby, okamžite sa mi v hlave objavujú spomienky.

Chris: Tento film jednoducho milujeme a veľmi radi o ňom rozprávame.

101: The Remix!
DVD edícia filmu sa na trhu objavila v roku 2003, no produkčná spoločnosť Pennebaker Hegedus Films prezradila magazínu Classic Pop, že by sa mohla objaviť nová verzia Depeche Mode 101. "Aktuálne sme v jednaní ako s kapelou, tak aj vydavateľstvom, o možnosti rekonštrukcie záznamu do formátu 4K," povedala Chris Hegedus. "Takisto som objavila záznamy niekoľkých skladieb, ktoré sa do filmu nedostali a tie by som zaradila na nové Blu-ray. Verím, že by to mohlo byť pred fanúšikov zaujímavé."
Zatiaľ nie je pre nové vydanie stanovený žiaden termín, no vedú sa dohady o tom, ktoré skladby by mohli byť zaradené a mali by svoj význam. Záznamy skladieb "Sacred", "Something To Do", "The Thing You Said", "Shake The Disease", "Nothing", "People Are People", "A Question Of Time" a "A Question Of Lust" sa totiž považovali za stratené. Spomenutá DVD edícia obsahuje záznamy všetkých ostatných skladieb z koncertu, ktoré sa vo filme v plnej dĺžke neobjavili. Rovnako tak obsahuje komentáre kapely a filmových tvorcov. Fanúšikovia Christopher Hardwick, Oliver Chesler a Jay Serken sa takisto podelili o svoje myšlienky a spomienky a bonusom bolo aj promo video k live verzii skladby "Everything Counts", v plnej dĺžke, ktorá sa v čase vydania pôvodnej VHS verzie vyšplhala na 22.miesto britskej singlovej hitparády.

zdroj: Classic Pop DM Special Edition