Pohľad do reality (2019) - I.

Pohľad do reality (2019) - I.

Magazín Classic Pop, v špeciálnej edícii venovanej Depeche Mode, uverejnil aj rozhovor s filmárskou / partnerskou dvojicou, D.A. Pennebaker a Chris Hegedus, ktorá sa postarala o zrod jedinečného koncertného filmu Depeche Mode - 101.

Ako ste sa vlastne dostali k práci s Depeche Mode?
Chris: Zavolal nám Bruce Kirkland (v USA zastupoval DM) a spýtal sa nás, či nemáme záujem točiť film. Myslím, že všetci z nášho týmu sa spýtal "Depeche kto?" Mne sa práve narodilo dieťa, ale DA letel do Portlandu, v Oragone, (máj 1988), kde si pozrel ich koncert a následne sa rozhodol do toho ísť ... my ostatní sme sa snažili premýšľať nad samotným obsahom.

DA: Prišli mi ako zaujímavá kapela. Keď som dorazil na samotný koncert, tak som si uvedomil, že väčšina ľudí v hľadisku nepôsobila tak, že by chodila aj na iné koncerty. Zdalo sa, akoby mali Depeche Mode svoje vlastné publikum.

Myslíte, že si vtedy kapela vôbec uvedomovala, akých oddaných mali fanúšikov?
DA: To som si nie istý. Depeche Mode boli úplne odlišní, a to aj napriek faktu, že nemali bubeníka a veľa vecí púšťali z pások. Myslím, že tá inakosť sa postupne pretavila, myslím u fanúšikov, do akejsi náboženskej viery.

Chris: Veľa času strávili v Berlíne, kde sa postupne zoznamovali s tamojšou umeleckou scénou, vďaka čomu obohatili svoju javiskovú prezentáciu o nové prvky. Radi experimetovali a myslím, že táto ich chuť a berlínska scéna vytvorili tú správnu kombináciu.

Takže Váš prvý dojem z nich?
DA: Mňa ich hudba zaujala veľmi rýchlo, čo ma samotného prekvapilo. Mal som tendenciu počúvať viac jazz, takže pre mňa boli niečím úplne novým!

Chris: Mne prišli veľmi zaujímaví. Každý z nich sa venoval svojej pozícii, Andy bol akoby ich manažér, no na druhej strane zostávali verní svojim starým kamarátom, z ktorých mnohí pracovali na ich turné. Po osobnostnej stránke však bol každý z nich iný.

Ako štrukturované bolo plánovanie a kam všade ste mali prístup?
Chris: Zo začiatku to bolo zložité. Chceli sme s nimi absolvovať cestu z hotela na miesto koncertu, čo nám však neumožnili; cestovali totiž busom so svojim štábom. Na začiatku bolo cítiť menšiu nedôveru, no nakoniec sa rozhodli nás do svojho sveta vpustiť. Ľudia majú o koncertných turné doslova romantické predstavy, lenže ten život na cestách je značne obmedzený, takže sme sa rozhodli to obohať príbehmi fanúšikov.

DA: Cítili sa v našej spoločnosti uvoľnene. Bolo to niečo iné, ako sme poznali u iných kapiel.

Ako ďaleko ste už boli s projektom, keď ste sa rozhodli filmovať fanúšikov, ktorí získali šancu cestovať autobusom a nasledovať tak kapelu na ich turné?
Chris: S kapelou sme mali absolvované dva koncerty, takže to bolo vlastne ešte v počiatku filmovania.

Privítali ste ten nápad okamžite?
Chris: Ale áno, okamžite sa nám to zapáčilo. Film tak dostal ďalšiu úroveň ... dostali sme tak možnosť sledovať osudy ďalších postáv, ktoré sa pohybovali po rovnakej trajektórii.

DA: My sme sa s kapelou veľmi rýchlo zžili, boli sme takmer ako rodina a k tej rodine patria aj fanúšikovia. My sme vlastne prišli s tým, že fanúšikovia by mohli cestovať po tej istej trase, ako kapela, smerom na západ.

Aj ste sa sami účastnili výberu fanúšikov?
Chris: Bolo to presne tak, ako máte možnosť vidieť vo filme. Vo vysielaní rádia WDRE sa uverejnila výzva, aby sa fanúšikovia zhromaždili v jednom tanečnom klube a my sme si už len vyberali. Samotný výber mala inak pod palcom Bruceova priateľka a zopár ďalších ľudí. Akonáhle vlastnili vodičský preukaz, čiže mali správny vek, mohli sa zúčastniť. Myslím, že sme mali šťastie, pretože sa dala dohromady charakterovo veľmi zaujímava skupinka ľudí.

Keď už teda bol odsúhlasený nápad s fanúšikmi, tak muselo vzniknúť množstvo extra materiálu. Jeffa Kreinesa a Joela DeMatta ste nechali putovať s fanúšikmi v autobuse ... čo ste očakávali, že získate?
Chris: Ja som sa zaujímala o tvorbu filmu, o kapelu a manažment, ale myslím, že oni videli a zažili ďaleko viac, ako tie prezentované PR veci. My sme však túto skupinu ľudí vnímali inak, ako bežné publikum kapely.

V porovnaní s tým, čo máme dnes možnosť vidieť v reality TV, to bolo všetko veľmi krotké. Bolo tam niečo, pri čom ste mali pocit, že sa to musí vystrihnúť?
DA: Všetko, čo sa mohlo použiť, sa použilo!

Chris: Nemali sme veľký rozpočet, točili sme priamo na filmový pás, čo bol dosť limitujúci faktor. Okrem toho páru sa tí ľudia navzájom vlastne nepoznali, ale sami ste videli, že v buse tu a tam niečo skúšali, no tá samotná cesta nebola veľmi dlhá. Myslím, že po krajine cestovali asi tak 10 dní.

Ako vnímate ten prívlastok filmu, že ide o akési "zrodenie reality TV"?
Chris: Ak to pomohlo k zrodu tých ranných reality programov na MTV, tak je to fájn. Zaznámenávanie života priamo uprostred tých fanúšikov bolo pre mňa zaujímavé. Depeche Mode sa tu a tam tiež poflakovali, ale takisto si strážili svoje súkromie, takže k fanúšikom sme mali "intímnejší" prístup.

Ako ste vnímali kapelu na konci tej veľmi dlhej cesty?
Chris: Myslím, že pre americké publikum mali v zásobe stále ohromné množstvo energie a publikum im ju dodávalo takisto, čo ich pravdepodobne doslova tlačilo na pódium.

na pokračovanie ...

zdroj: Classic Pop DM Special Edition

Názory Devotees (2)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa