Podivná hodinka v Madride

Podivná hodinka v Madride

Príliš subjektívny report z vystúpenia projektu Recoil, no prečo si aspoň takto nepriblížiť to, čo mnohých z vás čaká budúci mesiac v Prahe.

pozn.: Článok prekladaný spôsobom španielčina -> angličtina (google) -> slovenčina, takže za prípadné nepresnosti sa vopred ospravedlňujem. Recoil je projekt Alana Wildera, bývalého člena Depeche Mode. Hoci tento projekt je už viac než 10 rokov "dospelý", pre mnohých čitateľov môže ísť o novinku. No my, ktorí projekt Recoil sledujeme, sme príliš dlho čakali, než sme sa stali svedkami živého prevedenia.. a že išlo o jedinečný zážitok. Alan Wilder začal s týmto projektom už v roku 1986, kedy vydal album "1+2", nasledovaný albumami "Hydrology", "Bloodline", "Unsound Methods"... , ide o materiál ťažko stráviteľný pre tých, ktorí sú zvyknutí na Wilderove práce v popových Depeche Mode. Samotný album "Hydrology" definuje Wilder ako "protilátku k Depeche Mode a v mnohých smeroch to bol spôsob, ako sa zbaviť frustrácie z práce s popovým formátom." Nasledoval album "Unsond Methods", ktorý mi predavač z obchodu Insomnia opísal ako zvuk, ktorý sa mi bude páčiť, neskôr to bol album "Liquid", album prístupnejší nezasväteným, hoci som si pri tomto albume povedal, "má v sebe čosi viac, než dokáže človek spozorovať." Zatiaľ posledným albumom projektu je album "Subhuman", zameraný na blues a s prízvukom na fakt, že vo svojej podstate sme všetci v určitom smere nehumánni. Obrázok Recoil, to je blues, Recoil, to je elektronika, Recoil, to je smútok. Trip-hopový Recoil je zasa temnejší, riskantnejší a štvavejší než čokoľvek, čo ste predtým počuli, Recoil je jednoducho počiatkom i koncom temnej noci duše. Ako by som teda mohol prešvihnúť druhé vystúpenie tohto úžasného projektu? Wilder sám sa vyhýba presnej definícii svojho vystúpenia a preferuje skôr pojem "audiovizuálna prezentácia", popravde, tento pojem je viacmenej vhodný. Wilder totiž naživo mixuje svoje nahrávky za sprievodu fantastických projekcii, ktoré pripravili niekoľkí filmári, o ďalšie projekcie sa postaral výtvarník HR Giger a popri hudbe sa na plátne objavia aj zhmotnené nočné mory akéhosi švajčiarskeho maliara v 3D formáte. Celý tento senzorický zážitok zhrnul môj spoločník do jednej vety: "Všetko, čo Alan Wilder robí, je vlastne rozprávanie príbehov." Obrázok Myslím, že je to pravda, ale to rozprávanie si vás podmaní a vy si prakticky projekt Recoil bez tých obrazov neviete ani predstaviť a nedokážete tomu odolať. Nedá sa byť v tomto prípade nestranný, milujem tento projekt a jeho live prezentácia naplnila všetky moje očakávania. A dúfam, že budem mať v budúcnosti opäť šancu vidieť novú scénu Recoil. Niekde som sa dopátral k definícii Pink Floyd a skúsil som ju aplikovať na Depeche Mode: Depeche Mode sú traja gentlemani, ktorí jednoducho nedovolili Alanovi Wilderovi uvoľniť celý ich potenciál kreativity." Obrázok Epilóg Popravde, svojej oddanosti k Recoil som sa nevedel zbaviť ani v momente, keď pódium ovládli pionieri industriálnej scény, Nitzer Ebb. Môj spoločník ich okomentoval opäť výstižne: "Industriálni Nitzer Ebb robia to isté, ako keď to skúsiš s analógovými nástrojmi." Musím priznať, že túto kapelu až tak nepoznám a veľa času som ich diskografii pred samotným koncertom nevenoval, no napriek tomu to bola tá najpôsobivejšia prezentácia energie, akú som kedy videl. Dvaja bicmeni a vokalista s energiou zrovnateľnou s atómovou elektrárňou. Nitzer Ebb sú najpôsobivejšia industriálna grupa, akú som kedy videl.

Názory Devotees (6)

Monghi

 1    16. marec 2010 o 21:03

podla mna je to spravne, pretoze DM vzdy tak trochu brzdili sami seba… pamatame si tie vyroky “toto asi nie, to by ludia neprijali” a podobne… Gorac sa vzdy bal ist do risku… a zostalo im to tak trochu dodnes smile Hoci SOTU je uz prve svetielko na konci tunela dokazujuce, ze experimentatorstvo u nich este celkom nevyhaslo. Len by sa nemali orientovat na retro, ale na dalsom albume by sa mali odpalit rozhodne dalej… este je stale co objavovat. Gore s Gahanom na to stale maju, len sa musia k tomu donutit, nehrat tolko ten poondiaty stolovy futbal a hlavne sa vykaslat na najomnych studiovych hudobnikov wink

Zenzucht

 2    17. marec 2010 o 16:49

Ano, nebýt Alana, zpomalila by se zemská rotace…

Ado

 3    18. marec 2010 o 15:24

to substance242: vacsi risk ako bol SOFAD DM neurobili - gospelove vokaly,cele vyznenie albumu,surove zvuky,imidz kapely,to bol ich vrchol,hoci sprevadzany zaciatkom konca…ked som pocul prvykrat intro na Exotic tour 1994 a po nom hned Rush,skoro som sa po..al a za tym vsetkym bol Mr. Wilder, mam jemny tusak,ze sa preda len k nim prida zrejme na poslednom albume DM

Tibet

 4    18. marec 2010 o 21:22

Alan mi je po jeho odchode hudobne bližšie ako DM (prosím nekameňujte ma, osobný názor), takže si tu jeho “podivnú hodinku” v Prahe pozriem. NE som znova nevidel, štve ma to.

Ado

 5    19. marec 2010 o 16:08

to Substance242: napriklad http://www.youtube.com/watch?v=jzqI55eOHNE
s prehladom najdivokejsi Mode
alebo Alanove nove aranzmany skladieb I Want You Now alebo A Question Of Time na tomto turne
scitane, podciarknute: tesi ma akakolvek Alanova produkcia a snad sa opat prejavi aj na tvorbe DM

ribl

 6    20. marec 2010 o 23:09

Môj osobný názor je taký, že Alan sa k nim už nepridá, je to svojský človek, robí si svoju music a je škoda že odišiel, možno by sa DM vyvíjali iným smerom, väčšína skladieb mi momentálne pripadá typicky Goreovská, Alan mal neskutočný cit na prácu so zvukom a melódiou, som muzikant, takže to hádam viem posúdiť aspoň trošku…Martin je špičkový skladateľ, ale Alan mal know-how….vedel sa s tými skladbami pohrať, mali hlbku, taká Blasphemous Rumours, to je vec, ktorá sa nedá proste zopakovať, aj keby človek akokoľvek chcel…Recoil je pre mňa jedna neuveriteľná záležitosť, zmes všetkého možného ale rozumne spracovaná...teraz nehovorme o prvých albumoch Recoil 1plus2 a Hydrology….najradšej mám Unsound Methods…

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa