Vďaka za úžasný sumár toho, čo ste zažili. Opísal si to tak, že si to viem predstaviť.
Teší ma, že ste mali príjemný zážitok i že ste sa po Event - e dostali do blízkosti Alana.
Také to “otočenie o 180 stupňov” a zamyslenie sa nad svojim konaním občas všetci veľmi potrebujeme, aby sa nám otvorili oči….
Teším sa s vami
PS: hádam budú nejaké foto.
Zenzucht
2
18. apríl 2010 o 23:19
Souhlasím s výše uvedeným. Celé vystoupení bylo naprosto podmanivou záležitostí, člověk by si nejraději přinesl lehátko, zavřel oči a nechal se unášet.. To by ale doslova přišel o další rozměr celého vystoupení. Žádné DM+Alan, ale Depeche Mode a Recoil. Obojí má své koleje, které je zbytečné měnit, neboť jsou dokonalé samy o sobě...
P.S.: Rád jsem se setkal se zástupci dm.sk a zjistil, že na mnohé věci máme stejný názor
dvestotri
3
19. apríl 2010 o 07:48
Uzasny clanok.
Dik Monghi.
Znova som sa myslou vratil o par dni spat. Ale tu NLMDA by som nebral tak tragicky. Myslim, ze to bolo take male podakovanie a darcek fanusikom. Mne osobne tiez nesedela. Mozno ju mali zahrat ako poslednu, ako bonus.
tommy
4
19. apríl 2010 o 08:31
Tak toto bol doslova special event - Recoil je umenie , ktoré nemôže nechať nikoho chladným a kto i len trošičku cíti a má rád umenie ako také, tak musel byť v sobotu poriadne namlsaný. Väčšinu show som si zakrýval ústa rukou, aby nebolo vidno, že mám padnutú sánku. Ako už bolo napísané, najlepšie by bolo, keby sa takáto show prezentovala v modernom kine, kde si každý užije svoj “soundtrack života “. Na Recoil show by sa malo povinne chodiť do kina, tak ako my sme povinne chodili na rôzne vojenské klasiky. Recoil nastavuje ľudom zrkadlo, ale neodsudzuje. Cieľom umenia je človeka prebudiť a urobiť ho vnímavejším a citlivejším a Alan to svojím podaním hudby i prezentácie vie dokonale. Umenie musí bolieť a Alan o tom vie svoje. Bolo to proste neuveriteľný večer, ktorého význam si uvedomím asi až neskôr.
A čo sa dialo potom v zákulisí - uf bože požehnaj Alanovi, Monghimu, Gabrielovi, Filipovi a všetkým tým úžasným ľudom, ktorí mi zniesli modré z neba a ja som sa mohol dotknúť hviezdy z mäsa a kostí a mať zážitok a spomienku na celý život. Ťažko sa mi hľadajú slová...Bol som a stále som poriadne dojatý. It was unbelievable.
MAIKI101
5
19. apríl 2010 o 09:12
... ale ozaj super podany claanok ........ paraada
tommy
6
19. apríl 2010 o 11:23
a nepopíjal Alan počas show skôr českobudejovické pivečko
Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Názory Devotees (6)
Night
1 18. apríl 2010 o 22:48
Vďaka za úžasný sumár toho, čo ste zažili. Opísal si to tak, že si to viem predstaviť.
Teší ma, že ste mali príjemný zážitok i že ste sa po Event - e dostali do blízkosti Alana.
Také to “otočenie o 180 stupňov” a zamyslenie sa nad svojim konaním občas všetci veľmi potrebujeme, aby sa nám otvorili oči….
Teším sa s vami
PS: hádam budú nejaké foto.
Zenzucht
2 18. apríl 2010 o 23:19
Souhlasím s výše uvedeným. Celé vystoupení bylo naprosto podmanivou záležitostí, člověk by si nejraději přinesl lehátko, zavřel oči a nechal se unášet.. To by ale doslova přišel o další rozměr celého vystoupení. Žádné DM+Alan, ale Depeche Mode a Recoil. Obojí má své koleje, které je zbytečné měnit, neboť jsou dokonalé samy o sobě...
P.S.: Rád jsem se setkal se zástupci dm.sk a zjistil, že na mnohé věci máme stejný názor
dvestotri
3 19. apríl 2010 o 07:48
Uzasny clanok.
Dik Monghi.
Znova som sa myslou vratil o par dni spat. Ale tu NLMDA by som nebral tak tragicky. Myslim, ze to bolo take male podakovanie a darcek fanusikom. Mne osobne tiez nesedela. Mozno ju mali zahrat ako poslednu, ako bonus.
tommy
4 19. apríl 2010 o 08:31
Tak toto bol doslova special event - Recoil je umenie , ktoré nemôže nechať nikoho chladným a kto i len trošičku cíti a má rád umenie ako také, tak musel byť v sobotu poriadne namlsaný. Väčšinu show som si zakrýval ústa rukou, aby nebolo vidno, že mám padnutú sánku. Ako už bolo napísané, najlepšie by bolo, keby sa takáto show prezentovala v modernom kine, kde si každý užije svoj “soundtrack života “. Na Recoil show by sa malo povinne chodiť do kina, tak ako my sme povinne chodili na rôzne vojenské klasiky. Recoil nastavuje ľudom zrkadlo, ale neodsudzuje. Cieľom umenia je človeka prebudiť a urobiť ho vnímavejším a citlivejším a Alan to svojím podaním hudby i prezentácie vie dokonale. Umenie musí bolieť a Alan o tom vie svoje. Bolo to proste neuveriteľný večer, ktorého význam si uvedomím asi až neskôr.
A čo sa dialo potom v zákulisí - uf bože požehnaj Alanovi, Monghimu, Gabrielovi, Filipovi a všetkým tým úžasným ľudom, ktorí mi zniesli modré z neba a ja som sa mohol dotknúť hviezdy z mäsa a kostí a mať zážitok a spomienku na celý život. Ťažko sa mi hľadajú slová...Bol som a stále som poriadne dojatý.
It was unbelievable.
MAIKI101
5 19. apríl 2010 o 09:12
... ale ozaj super podany claanok ........ paraada
tommy
6 19. apríl 2010 o 11:23
a nepopíjal Alan počas show skôr českobudejovické pivečko