Piano Room s Depeche Mode (04/2023)

Piano Room s Depeche Mode (04/2023)

Počas premiéry relácie Piano Room s Depeche Mode, na rádiu BBC Radio 2, bol zároveň odvysielaný veľmi príjemný rozhovor s Davidom, ktorý jednotlivé skladby predstavil.

V BBC Piano Room by som rád privítal Depeche Mode, je tu so mnou Dave Gahan. Dobré ráno.
David: Dobré ráno aj Tebe.

Skvelé, že sa môžeme spolu opäť pozhovárať, pretože, naposledy sme sa spolu bavili ... pred 40 rokmi? To sme boli ešte bábätká :)
40 rokov je teda pekne dlho.

To áno, a pritom máš stále mladučkú tvár, ako to robíš?
Tak toto bude brať už ako kompliment :) Keď som bol mladý, tak mi to dosť vadilo, dnes to fakt beriem ako kompliment, vďaka Gary.

Nechce sa mi veriť, že to bolo po prvýkrát, čo ste hrali v Maida Vale štúdiu.
No úprimne, aj pre nás to bol šok. Keď sme sa s Martinom dopočuli o tomto nápade, totálne nás to dostalo. Prišlo mi to ako skvelý nápad, pretože sme nikdy predtým nič podobné neskúsili. Keď sme prišli do Londýna a pustili sa do toho, bol to absolútny odpal, myslím to, ako sa tie skladby zrazu transformovali, aký to bol jedinečný pocit ocitnúť sa v jednej miestnosti s toľkými skvelými hudobníkmi, naozaj z toho vzišla jedinečná vec. S odstupom času sme si obaja uvedomili, že to bola jedna z najlepších vecí, aké sme v živote zažili.

Tak si teda rovno niečo pustime. Ktorá skladba bude ako prvá?
"Walking In My Shoes", skladba z albumu "Songs Of Faith And Devotion". Dodnes ju hráme na koncertoch, patrí k veľmi obľúbeným ako u fanúšikov, tak aj v kapele. Podľa mňa v mnohých ohľadoch sumarizuje Depeche Mode.

Tak to boli Depeche Mode, "Walking In My Shoes", na Rádiu 2, Piano Room a s nami je Dave Gahan. Nádherná skladba, myslím, že má už 30 rokov. Aké máš spomienky na jej nahrávanie?
No, veľa ich nie je :) Nie je to veľmi príjemné, ale naozaj si nahrávanie tejto skladby nepamätám. Bolo to také obdobie, kedy sme si mimo kapely užívali veľmi veľa zábavy, čo nás dosť ovplyvnilo. Je to však jedna z tých skladieb, ktoré nikdy nezostarnú. Keď ju hráte naživo, tak sa neustále vyvíja. Ono je to tak, že keď máte dobré skladby, tak v závislosti na tom, čo sa práve deje vo Vašom živote, nadobúdajú vždy iný význam.A práve táto k nim jednoznačne patrí. Aj preto si je stále držíme v koncertnom sete.

A vieš čo? Pred pár týždňami hosťovali v Piano Room Bono s Edgem z U2 a Bono mal "Walking In My Shoes" zaradenú vo svojom playliste skladieb, ktoré mu zachránili život. Vedel si o tom?
Toto som nevedel, ale vedel som, že sa mu skladba páči. Vieš, s U2 sa nám za tie roky skrížili cesty veľakrát, využili sme spoločného producenta, Flooda. Pred pár rokmi sme nacvičovali program v New Yorku a práve sme hrali "Walking In My Shoes". Bono sa tam práve vtedy objavil, ja som zostal v nemom úžase a on si tú skladbu fakt užíval. Dali sme potom krátky pokec a on mi medzi rečou povedal, že "Walking In My Shoes" je jednou z tých skladieb, ktorú by si prial napísať.

Vráťme sa ale k Vášmu 15-temu štúdiovému albumu, "Memento Mori". Je pravda, že si potreboval sám seba presvedčiť k nahrávaniu?
Áno, je. Aby som bol úprimný, potreboval som v tomto smere viac postrčiť. Všetci sme, počas pandémie, čelili existenčným otázkam ako, čo to robím? Kto vlastne som? Prečo som tu? Čo mám vlastne za priateľov? Čo chcem robiť a podobne. A ja som si užíval ten luxus voľby a keď došlo k voľbe, práve som so SoulSavers absolvoval niekoľko koncertov, v Paríži, v Berlíne, v londýnskej Westminster Hall ... a bolo to práve okolo Vianoc, kedy som si sadol a premýšľal, čo vlastne chcem a nebol som si ničím istý. A potom prišlo zopár telefonátov z manažmentu, že Martin to chce dať opäť dohromady, niečo vytvoriť a moja prvá reakcia bola, "prečo?". A možno som sa aj na rovinu opýtal, prečo by sme mali vôbec niečo robiť? Veď sa máme tak dobre, prečo to zasa opúšťať? Takže som v tomto smere potreboval trochu presviedčať a do toho mi Martin poslal zopár skladieb, aby som mal počas pandémie čo robiť. Ja som mal takisto zopár nápadov a chcel som nahrať nejaké demá, tak sme si začali vymieňať nápady a medzi inými mi Martin poslal aj skladbu "Ghosts Again". A práva tá ma vtiahla do toho späť, niečo na štýl "Krstného otca", a je to skvelé. Samozrejme, nie je to u mňa nič nové. Deje sa to po každom turné, po každom uzavretí albumového obdobia, kedy sme na cestách rok, či rok a pol a spolu s nahrávaním to všetko zaberie aj tri roky. Je to ako štveranie sa na veľkú horu, kde sa ocitneme možno už toto leto. Máme pred sebou niekoľko zahrievacích koncertov v Spojených štátoch a potom to v lete vypukne. Už teraz máme vypredaných asi 40 štadiónových vystúpení a ku koncu roka sa opäť vrátime do Ameriky. Je toho veľa a je to veľký záväzok. Milujem to. Samozrejme, nie až tak, keď naplno pracujem, ale je skvelé, že to tak dokážem povedať aj po toľkých rokoch. 40 rokov ... venujem sa tomu väčšinu svojho života.

Poďme opäť k hudbe a toto je prvý singel z albumu "Memento Mori", ktorý hrávame aj v našom rádiu. Zahrali ste si ho aj s orchestrom BBC. Povedz nám niečo o tejto skladbe.
Skladbu napísal Martin s jeho kamarátom Richardom Butlerom, z The Psychedelic Furs. Poznáme sa už roky, naše cesty sa už takisto skrížili veľakrát. Už v minulosti Richard oslovil Martina s návrhom, či spolu niečo nenapíšu, ale Martin to odmietol s tým, že nechce písať s niekým iným. Samozrejme, so mnou už Martin zopár skladieb napísal, ale mimo kapely nie. Richard ho však opätovne oslovil na začiatku pandémie a Martin zareagoval tak, aby mu poslal nejaké nápady. Takže si začali vymieňať nejaké veci a medzi inými sa tam objavila aj "Ghosts Again". Ja som samozrejme vedel, že spolu píšu, ale mal som skôr pocit, že z toho vznikne nejaký vedľajší projekt. Lenže, niektoré z tých skladieb sa Martinovi naozaj zapáčili, takže sa Richarda spýtal, či by mu vadilo, keby ich použil pre Depeche Mode. A Richard s tým problém nemal. Takže, je to podivné, ale zároveň fantastické. V prípade Martina je to naozaj veľká vec. Skvelé to bolo aj pre mňa, pretože keď mi začal posielať demá, tak tie skladby pôsobili zrazu inak. Je v nich nový prvok, ktorý ma naozaj zaujal.

Tú skladbu naozaj milujeme.
Fígeľ je v tom, že na mňa zaúčinkovala v momente, ako som ju po prvýkrát počul. Je to dokonalá kombinácia melanchólie a radosti. V tej skladbe sú oba tieto prvky a keď ich máte pohromade, tak sa niečo zvláštne udeje.

No, a myslím, že sa niečo zvláštne udeje práve teraz, pretože si ju vypočujeme práve v spolupráci s koncertným orchestrom BBC.

To bola skladba "Ghosts Again", pilotný singel z albumu "Memento Mori". Aké to bolo, hrať s orchestrom?
Asi je potrebné uviesť, aké to je vnímať veci ako spevák, či interpret. Vieš, keď cítiš spojenie s hudbou, človek popustí uzdu. Takmer vo všetkom. U mňa to ale tak nie je, ja nechávam veciam voľný priebeh. V podstate sa na veci sústredím až neskôr, keď si nahrávku vypočujem. A v tom procese potom cítite niečo, čo Vám dáva pocit, že je to správne. A potom to už viac nepotrebujem počuť.

Teraz, keď to už teda vieme ... spýtali sme sa našich poslucháčov, či by sa Ťa nechceli niečo spýtať. Takže, máš chuť si nejaké otázky vypočuť?
Ale samozrejme.

Takže, AJ z Buckinghamshire sa pýta, čo Vás stále poháňa vpred. Ste takí úspešní, máte úžasné koncertné turné, produkujete nové albumy, novú hudbu, ale čo Vás v tomto smere poháňa?
Dobrá otázka. Aj keď sa zakaždým zdráham, vrhnúť sa do niečoho nového, stále je to ako nedokončená práca. Vieš, v štýle, "ešte som neskončil". Ešte je toho stále dosť. Stále sa musím učiť fungovať s Martinom, pracovať na našom vzťahu a na spoločnej tvorbe. Takisto práca na pódiu prináša neustále prekvapenia a výzvy. Myslím, že ak príde pocit, že to už viac nie je výzva, prípadne zo seba už nedokážem dať to najlepšie, tak príde čas to všetko ukončiť.

Joe z Andalúzie Ťa pokladá za svoj idol, odkedy si kúpila svoj vôbec prvý singel, čo bola skladba "New Life". Rada by vedela, či máš Ty svoj idol, či už hudobný alebo iný.
Na rovinu, nech už sa pýtaš v tomto smere na čokoľvek, vždy ním bol a bude Bowie. Bližšie som ho spoznal v posledných rokoch jeho života, hlavne preto, že naše dcéry navštevovali rovnakú školu v New Yorku. Takže tu a tam sme sa stretli, kývli na seba, ako otcovia, čo sprevádzajú dcéry do školy. Ale jeho hudba vo mne niečo zmenila a dala mi schopnosť uveriť, že si dokážem predstaviť, vytvoriť niečo "iné" a nájsť spôsob, ako sa v živote a hudbe orientovať. A toto mi jeho hudba poskytuje neustále.

Než sa dostaneme k poslednej skladbe, len pripomeniem, že Vám aktuálne vyšiel nový album, "Memento Mori". S Vašim svetovým turné sa v Británií zastavíte 17. júna 2023, kedy odohráte veľký koncert na štadióne Twickenham, na čo sa veľmi teším. No ale teda, čas na poslednú skladbu, dokonca coververziu. Povedz nám, prečo ste vybrali práve túto?
Nahrávku tejto skladby som kúpil chalanom počas nášho nácviku v New Yorku. Aktuálne počúvam veľa nahrávok od spevákov ako Scott Walker, či Tim Buckley. Nebohý Mark Lanegan mi svojho času poslal playlist skladieb, ktoré by rád počul v mojom podaní a skladba "Sundown" sa v ňom nachádzala takisto. Takže, za tým výberom je hneď niekoľko dôvodov a jedným z nich je aj fakt, že je mám veľmi rád. A takisto má tá skladba v sebe niečo, čo má k Depeche Mode veľmi blízko, myslím po textovej stránke, keďže má temný obsah. Nakoniec, pri jej počúvaní ste si nie úplne istý, kto je tá osoba, o ktorej sa tam spieva, ale určite sa v tom príbehu odohráva niečo ošementé.

Skvelé! Vďaka Dave, že si si na nás našiel čas.
V poho, Gary, bolo mi potešením.

Veľa šťastia s albumom "Memento Mori" a s turné, ktoré bude istotne obrovské. Teším sa na koncert v Twickenhame.
Jasné, díky

Všetko dobré ...

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa