Personal Jesus (1989)

Personal Jesus (1989)

29.augusta 1989, v deň posledných komunistických osláva SNP, sa rozhlasovým éterom začala šíriť úderná skladba Depeche Mode, ktorá predznamenala ďalšiu prelomovú éru v kariére kapely. "Personal Jesus".

Martin Gore: "Je to skladba o tom, ako niekto môže fungovať v pozícii Ježiša pre niekoho iného, komu tak dá nádej, prípadne sa oň postará. Je o Elvisovi, ktorý bol jej mužom, jej mentorom a ako sa takéto niečo bežne stáva v láske, v priateľstve; ako každého srdce reprezentuje, svojim spôsobom, Boha. A tak pre iných tak trochu nahrádzame Boha, no nik nie je dokonalý, čo zasa nie je veľmi vyvážený pohľad na vec, nie?" (Spin Magazine)

Johnny Cash: "Je to veľmi príjemná evanjelická skladba, možno najevanjelickejšia gospelová skladba, akú som kedy nahral, hoci som si nie istý, či autor premýšľal práve týmto spôsobom, ale tak to je. Je to o momente, kedy nájdete svoju spokojnosť, kedy si viete poradiť, kedy nájdete rameno, ku ktorému sa môžete skloniť, kedy môžete položiť ruku na Vášho osobného Ježiša". (2002)

Alan Wilder: "Samotná skladba znamenala pre kapelu významný krok vpred, no stále si udržiava prvky pôvodného experimentovania Depeche Mode. Napríklad ten hlavný "dupot", to je vlastne sampler poskakujúcich dvoch, či troch ľudí na špeciálnych podložkách, k čomu Martin pridal gitarový riff Johna Lee Hookera a to všetko obohatené syntezátorovými partami v štýle Kraftwerk." ('86 - 98' editorial)

Charlie Marchino: "Nahrával som práve v Logic Studios, kde Depeche Mode nahrávali album "Violator", a v jeden deň som s nimi hral ping pong. Oni hrali medzi sebou ping pongový turnaj prakticky každý deň. No neskôr nahrávali skladbu "Personal Jesus" a ja som bol užasnutý, ako dokázali vytvoriť biciu slučku v štýle vojenského pochodu, ktorá zaznie hneď v úvode skladby. Zaujímalo ma, aké nástroje používajú, efekty a podobne. Tak som ich chvíľu sledoval a doslova mi padla sánka. Postavili sa na kovové schodište, začali na ňom všetci poskakovať a nahrávali vznikajúce dunenie. No a to následne mixovali. Neuveriteľné."

Martin Gore: "Táto skladba je vlastne našim prvým experimentom s dvojicou Flood a Francois Kevorkian. Neboli sme si istí, či tento vzťah bude vôbec fungovať. Skladba nám však urobila radosť a uvedomili sme si, že má v sebe singlový potenciál, no ani nám nenapadlo, že by mohla mať až tak veľký dosah. Brali sme to ako vec, ktorá sa nám páči, a ktorú programoví riaditelia rádii budú nenávidieť. Zároveň sme si vraveli, že budeme radi, ak sa vyšplhá na 25.miesto v hitparádach - takto bežne uvažujeme o skladbách v štúdiu. Hlavne sme sa obávali o Ameriku, pretože v momente, ako tam spomeniete Ježiša v názve, tak si koledujete o problém, no nakoniec to skončilo tak, že Warner Bros označili singel ako 'Biggest selling 12" of all time'." (Bong 27, 1998)

Vince Clarke: "Pre mňa osobne reprezentuje "Personal Jesus" akýsi rockový zvuk. Nejde však o taký ten typický americký rock. Je omnoho viac priamočiarejší a omnoho vynaliezavejší. Ak by ste mi pred 20 rokmi povedali, že by mohli, či dokonca nahrajú album ako "Violator", tak by som Vám pravdepodobne neveril. Postupom času sa z nich stala kapela s obrovským vplyvom." (2001)

Názory Devotees (8)

DM1973

 1    8. september 2019 o 21:15

Úžasná skladba ako celý Violator.

tomy

 2    8. september 2019 o 21:42

Hm, to už je tridsať rokov, čo som do tejto piesni… Dalo by sa povedať, že táto pieseň zmenila môj vzťah k DM, po nej sa stal ešte oveľa intenzívnejší, až natoľko, že musel prísť pád, ktorý som si sám privolal… A stalo sa tak práve pri počúvaní tejto piesne… Takže teraz tú pieseň počúvam s určitým rešpektom. Čo je zaujímavé, v minulosti ma text tejto piesne až tak neoslovil, skôr určitá melódia veršov:

“Take second best
Put me to the test
Things on your chest
You need to confess
I will deliver
You know I’m a forgiver”,

ale dnes, keď sa na tej text pozerám a čítam ho, tak ho vnímam ako o tridsať rokov skúsenejší... A musím povedať, že ma zaujal… Až tak, že som sa v ňom stratil a zároveň našiel…

PS: Kiež by som mal dnes takú pohodu v tele i duši, ako v auguste r. 1989

DM-80

 3    9. september 2019 o 12:14

Personal Jesus iba dokazuje akým výnimočným skvostom je album Violator. Nevravím, že predošlé albumy zneli divne, to rozhodne nie, avšak Violator je ako blesk z jasného neba. Zrazu zvuk, ktorý zasiahol podľa mňa všetkých poslucháčov. Keď už možno si úplne neprišli na svoje pri Music for the masses alebo Black celebration, no tu určite áno.

tomy

 4    9. september 2019 o 18:19

Hm, s tým by som si nebol istý... Ja poznám viacero ľudí, ktorí milujú oba spomínané albumy /1986, 1987/, ale Violator ich teda neoslovil… Takže pre nich to nebol až taký zásah, skôr sklamanie, ale v globálnom ponímaní samozrejme musím s tebou súvisieť... Za úspechom albumu Violator boli asi dva výrazné faktory - v Európe vrcholila “depeche mánia”, generácia, ktorá začala dospievať v r. 1986, zložila skúšky dospelosti spolu s “čiernym albumom” a v Amerike kulminovala “čierna vlna”,  ktorá predchádzajúce roky postupne rástla, naberala na svojej intenzite, až dosiahla svoj vrchol s príchodom albumu Violator, aby zotrvačnosťou, ale ešte s patričnou razanciou zmietla fans s provokatívnym albumom “SOFAD “.

DM-80

 5    9. september 2019 o 20:02

@tomy [#4]: Tajomstvo úspechu Violatoru spočíva podľa mňa v nasledovných faktoch:
1. Zvuk, s ktorým DM veľmi príjemne prekvapili. Celé 80. roky sa niesli v duchu synth zvukov (netvrdím, že monotónnych), zrazu ale parádne gitarové riffy, samozrejme v sprievode úžasných synth pasáží. Zvuk začal pôsobiť akoby viac vážnejšie a dospelejšie. Atmosféra skladieb na geniálnej úrovni.
2. 4 legendárne single, ktoré by mal poznať aj človek, ktorý nie je veľký fan DM - Enjoy the silence, Personal Jesus, Policy of truth, World in my eyes.
3. 2 ďalšie hity albumu - Halo a Waiting for the night. Celkovo 6 hitov na albume, toto DM nemali.
4. Úžasný záver albumu v podobe skladby Clean, asi jeden z naj v ich kariére. To Outro je geniálne.
5. Violator je pre mňa a pre mnohých najdokonalejší súzvuk melódií. Album počas ktorého mám zimomriavky od prvej do poslednej sekundy. Samozrejme milujem aj ďalšie skvosty ako SOFAD, Ultra, atď...no nájde sa tam pasáž, ktorá ma tak nechytí za srdce. Počas posluchu “ruže” tento pocit vôbec nemám.
6. Violator vnímam ako najlepšiu definíciu zvuku Depeche Mode. Ako raz povedal Martin: “Ak by som mal niekomu náhodou predstaviť hudbu DM, pustím mu ako prvý album Violator.” Nebola to presná citácia, no raz to takto podobne povedal.

DM-80

 6    9. september 2019 o 20:10

DM-80 [#5]:
@tomy [#4]: Tajomstvo úspechu Violatoru spočíva podľa mňa v nasledovných faktoch:
1. Zvuk, s ktorým DM veľmi príjemne prekvapili. Celé 80. roky sa niesli v duchu synth zvukov (netvrdím, že monotónnych), zrazu ale parádne gitarové riffy, samozrejme v sprievode úžasných synth pasáží. Zvuk začal pôsobiť akoby viac vážnejšie a dospelejšie. Atmosféra skladieb na geniálnej úrovni.
2. 4 legendárne single, ktoré by mal poznať aj človek, ktorý nie je veľký fan DM - Enjoy the silence, Personal Jesus, Policy of truth, World in my eyes.
3. 2 ďalšie hity albumu - Halo a Waiting for the night. Celkovo 6 hitov na albume, ani jeden ich album nemá toľko hitoviek.
4. Úžasný záver albumu v podobe skladby Clean, asi jeden z naj v ich kariére. To outro je geniálne.
5. Violator je pre mňa a pre mnohých najdokonalejší súzvuk melódií. Album počas ktorého mám zimomriavky od prvej do poslednej sekundy. Samozrejme milujem aj ďalšie skvosty ako SOFAD, Ultra, atď...no nájde sa tam pasáž, ktorá ma tak nechytí za srdce. Počas posluchu “ruže” tento pocit vôbec nemám.
6. Violator vnímam ako najlepšiu definíciu zvuku Depeche Mode. Ako raz povedal Martin: “Ak by som mal niekomu náhodou predstaviť hudbu DM, pustím mu ako prvý album Violator.” Nebola to presná citácia, no raz to takto podobne povedal.

DM-80

 7    9. september 2019 o 20:15

Toľko moje pocity k tomuto albumu.

tomy

 8    12. september 2019 o 11:07

Hm, ak ešte niečo môžem k tomu dopísať, tak len toľko: Vieš DM-80, ja nemôžem byť k tomuto albumu taký úprimný, pretože Violator bol mojou “frajerkou” a to od vydania až de facto do r. 1995. Bol som proste samotár a magor v jednom… Dosť dlho mi trvalo, aby som pustil k vode túto “tmavovlásku s ružou na tele”... smile Ale dnes sa zdá, že až tak celkom sa mi to nepodarilo… smile

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa