Personal Jesus (1989)

Úžasná skladba ako celý Violator.

Hm, to už je tridsať rokov, čo som do tejto piesni… Dalo by sa povedať, že táto pieseň zmenila môj vzťah k DM, po nej sa stal ešte oveľa intenzívnejší, až natoľko, že musel prísť pád, ktorý som si sám privolal… A stalo sa tak práve pri počúvaní tejto piesne… Takže teraz tú pieseň počúvam s určitým rešpektom. Čo je zaujímavé, v minulosti ma text tejto piesne až tak neoslovil, skôr určitá melódia veršov:

“Take second best
Put me to the test
Things on your chest
You need to confess
I will deliver
You know I’m a forgiver”,

ale dnes, keď sa na tej text pozerám a čítam ho, tak ho vnímam ako o tridsať rokov skúsenejší... A musím povedať, že ma zaujal… Až tak, že som sa v ňom stratil a zároveň našiel…

PS: Kiež by som mal dnes takú pohodu v tele i duši, ako v auguste r. 1989

Personal Jesus iba dokazuje akým výnimočným skvostom je album Violator. Nevravím, že predošlé albumy zneli divne, to rozhodne nie, avšak Violator je ako blesk z jasného neba. Zrazu zvuk, ktorý zasiahol podľa mňa všetkých poslucháčov. Keď už možno si úplne neprišli na svoje pri Music for the masses alebo Black celebration, no tu určite áno.

Hm, s tým by som si nebol istý... Ja poznám viacero ľudí, ktorí milujú oba spomínané albumy /1986, 1987/, ale Violator ich teda neoslovil… Takže pre nich to nebol až taký zásah, skôr sklamanie, ale v globálnom ponímaní samozrejme musím s tebou súvisieť... Za úspechom albumu Violator boli asi dva výrazné faktory - v Európe vrcholila “depeche mánia”, generácia, ktorá začala dospievať v r. 1986, zložila skúšky dospelosti spolu s “čiernym albumom” a v Amerike kulminovala “čierna vlna”,  ktorá predchádzajúce roky postupne rástla, naberala na svojej intenzite, až dosiahla svoj vrchol s príchodom albumu Violator, aby zotrvačnosťou, ale ešte s patričnou razanciou zmietla fans s provokatívnym albumom “SOFAD “.

@tomy [#4]: Tajomstvo úspechu Violatoru spočíva podľa mňa v nasledovných faktoch:
1. Zvuk, s ktorým DM veľmi príjemne prekvapili. Celé 80. roky sa niesli v duchu synth zvukov (netvrdím, že monotónnych), zrazu ale parádne gitarové riffy, samozrejme v sprievode úžasných synth pasáží. Zvuk začal pôsobiť akoby viac vážnejšie a dospelejšie. Atmosféra skladieb na geniálnej úrovni.
2. 4 legendárne single, ktoré by mal poznať aj človek, ktorý nie je veľký fan DM - Enjoy the silence, Personal Jesus, Policy of truth, World in my eyes.
3. 2 ďalšie hity albumu - Halo a Waiting for the night. Celkovo 6 hitov na albume, toto DM nemali.
4. Úžasný záver albumu v podobe skladby Clean, asi jeden z naj v ich kariére. To Outro je geniálne.
5. Violator je pre mňa a pre mnohých najdokonalejší súzvuk melódií. Album počas ktorého mám zimomriavky od prvej do poslednej sekundy. Samozrejme milujem aj ďalšie skvosty ako SOFAD, Ultra, atď...no nájde sa tam pasáž, ktorá ma tak nechytí za srdce. Počas posluchu “ruže” tento pocit vôbec nemám.
6. Violator vnímam ako najlepšiu definíciu zvuku Depeche Mode. Ako raz povedal Martin: “Ak by som mal niekomu náhodou predstaviť hudbu DM, pustím mu ako prvý album Violator.” Nebola to presná citácia, no raz to takto podobne povedal.

DM-80 [#5]:
@tomy [#4]: Tajomstvo úspechu Violatoru spočíva podľa mňa v nasledovných faktoch:
1. Zvuk, s ktorým DM veľmi príjemne prekvapili. Celé 80. roky sa niesli v duchu synth zvukov (netvrdím, že monotónnych), zrazu ale parádne gitarové riffy, samozrejme v sprievode úžasných synth pasáží. Zvuk začal pôsobiť akoby viac vážnejšie a dospelejšie. Atmosféra skladieb na geniálnej úrovni.
2. 4 legendárne single, ktoré by mal poznať aj človek, ktorý nie je veľký fan DM - Enjoy the silence, Personal Jesus, Policy of truth, World in my eyes.
3. 2 ďalšie hity albumu - Halo a Waiting for the night. Celkovo 6 hitov na albume, ani jeden ich album nemá toľko hitoviek.
4. Úžasný záver albumu v podobe skladby Clean, asi jeden z naj v ich kariére. To outro je geniálne.
5. Violator je pre mňa a pre mnohých najdokonalejší súzvuk melódií. Album počas ktorého mám zimomriavky od prvej do poslednej sekundy. Samozrejme milujem aj ďalšie skvosty ako SOFAD, Ultra, atď...no nájde sa tam pasáž, ktorá ma tak nechytí za srdce. Počas posluchu “ruže” tento pocit vôbec nemám.
6. Violator vnímam ako najlepšiu definíciu zvuku Depeche Mode. Ako raz povedal Martin: “Ak by som mal niekomu náhodou predstaviť hudbu DM, pustím mu ako prvý album Violator.” Nebola to presná citácia, no raz to takto podobne povedal.

Toľko moje pocity k tomuto albumu.

Hm, ak ešte niečo môžem k tomu dopísať, tak len toľko: Vieš DM-80, ja nemôžem byť k tomuto albumu taký úprimný, pretože Violator bol mojou “frajerkou” a to od vydania až de facto do r. 1995. Bol som proste samotár a magor v jednom… Dosť dlho mi trvalo, aby som pustil k vode túto “tmavovlásku s ružou na tele”... Ale dnes sa zdá, že až tak celkom sa mi to nepodarilo…