People Are People

Legendárna skladba Depeche Mode, nahratá počas siedmych dní v legendárnych Hansa Tonstudios, no ktorá sa samotnému autorovi po štyroch rokoch znepáčila a dodnes sa na tejto skutočnosti nič nezmenilo

"Akustika skladba, zvuk jednotlivých úderov, rovnako všetkých ďalších záležitostí, to všetko je vlastne zvuk jednotlivých priestorov Hansa štúdii, ako aj priestorov akolo nich: bassové bicie sa nahrávali tri poschodia pod našim štúdiom, bicie slučky o poschodie vyššie, tomy ešte o poschodie vyššie a podobne. Vlastne sme triasli celou budovou." Gareth Jones, SGR Remaster 2006

"Nakoniec bola z toho veľká zvuková nahrávka, myslím asi najväčšia, akú sme dovtedy vyrobili (celá obrovská krabica s popiskami), a už vtedy bolo zjavné, že z toho bude niečo výnimočné." Alan Wilder, SGR Remaster 2006

"V podstate sme stlačili iba "play", pustili to a okamžite si začali všetci pospevovať. A už predtým, ako sme to náležite nahrali, sa javilo, že to všetko znie úplne skvele." Daniel Miller, SGR Remaster 2006

"Mali sme pocit, že je to skvelá skladba. Dnes už z nej nie sme nadšení. Je to pravdepodobne ... je to aj náš najväčší hit, ktorý jednoducho na koncertoch nehráme." Andy Fletcher, SGR Remaster 2006

"Pri takýchto singloch, akým bol aj "People Are People", sme robili mix viac pre rádiá, než pre hi-fi. Danny (Miller) kúpil takú malú mašinku, ktorú sme postupne nazvali "Ear Opener" - tá mala za úlohu reprodukovať presnú kompresiu a opätovné vyrovnávanie, aké máte práve v rádiu. Takže sme mali vlastne permanentné kríženie toho, čo sme počuli v kontrolnej miestnosti, s tým, čo vychádzalo z toho malého zariadenia, čo bolo akoby malé tranzistorové rádio. Už predtým sme zistili, že naše mixy na stredných vlnách nezneli tak skvele. Naučili sme sa však jednu vec: s atmosférou a ozvenou musíte ísť ešte o úroveň vyššie, aby ste cez rádio dosiahli rovnaký zvuk, ako ten, čo počujete cez hi-fi systém. A práve pre toto boli Hansa štúdiá výhodné, pretože ste ten viacmenej počítačový zvuk mohli prehnať cez zosilňovače, dokonca cez obrie PA zariadenia, v tých veľkých halách, cez mikrofóny to buď dvihnúť do výšin, či poslať do pekla a zároveň získať tie najfantastickejšie a najsilnejšie zvuky. Asi takto sme nahrali "People Are People". Podľa mňa by ste ju kľudne mohli volať "Kontrolovaná špina"." Alan Wilder, Electronic Soundmaker & Computer Music 04/1984

"Obyčajne sme sa, pred samotným nahrávaním, venovali 2 - 3 dni iba samplingu. Potom sa už samplovalo počas prác. Ak niekto dostal dobrý nápad, nahrávanie sme prerušili a niečo nasamplovali. Niekedy sme dokonca použili nejaké staršie obľúbené sample, napr. jeden, ktorý sme po prvýkrát použili v "People Are People. Ide o zvuk Hank Marvin, akustickej, gitary, na ktorú sme brnkli s 50-pfennigovou mincou. Dodnes sme ten sampel použili tri, či štyri krát." Martin Gore, Electronics and Music Magazine, 1986

"Bassový bubon v úvode bol vlasne klasický akustický bassový bubon samplovaný cez Synclavier, ku ktorému sme následne pridali vzorkovaný zvuk úderu na nákovu, ale len jemne, aby sme ten pôvodný zvuk odlíšili. To je krása Synclaviera - môžete editovať zvuky spoločne a získať následne niečo, čo my nazývame kombinované zvuky. Ten hlavný syntezátorový zvuk je vlastne zvukom Synclaviera, myslím, ten bassový riff. Samotný bassový zvuk je však sekvenčnou kombináciou so zvukom akustickej gitary, na ktorú sme brnkali mincou, čo vo výsledku znie veľmi zaujímavo. Niekde som letel z Anglicka a vzal som si so sebou na palubu walkman. Pôvodne som si chcel nahrať až vzletovú fázu lietadla, ale nakoniec som sa rozhodol nahrať aj bezpečnostné pokyny letušky na začiatku celého letu. Lenže v momente, ako zaznelo "Check the instruction cards under your seat / Prečítajte si inštrukcie na letáku pod sedadlom", zrazu sa otvorili dvere, do vnútra sa natlačil vzduch, čo spôsobil skutočný hluk a všetci sa začali smiať. Odhliadnúc od toho, z konca jej preslovu a toho smiechu som vyrobil slučku v tvare, "…tion cards ha ha ha ha …tion cards ha ha ha ha," čo vyznelo smiešne, no spojil som to so zbormi, čím vznikla pekná textúra pre "People Are People"." Martin Gore, International Musician And Recording World, 11/1984

"V samotnej "People Are People" je veľmi málo živého hrania, keďže v podstate všetko je samplované cez Synclavier. Keď už sme mali jednotlivé zvuky v Synclavieri, tak sme ich trochu upravili so zvukom gitary, keďže samplujete vlastne jednu notu, takže pri každej jednej note môžete meniť jej dĺžku a dynamiku, vrátane gitarovej sekvencie, takže tomu celému dáte iný výraz, no stále zostávate v základnom časovaní. Môžete nastavovať všetky rytmy, aby ste zvýraznili aj artikuláciu, ale je to všetko hlavne o časovaní. V jednotlivých veršoch počuť harfový zvuk Synclaviera, v refrénoch zasa ARP sekvencer prehráva veľmi rýchle zvuky a dokonca sme použili aj zopár zvukov z Emulatora, ktorými sme tu a tam skladbu "ozdobili". Pre zbory sme použili kombináciu rôznych zvukov zborov z rôznych syntezátorov, ktoré sme navzájom časovo rozsynchronizovali. Príkladne, vzali sme jeden zvuk zo Synclaviera, jeden z PPG a ďalší z Emulatora. A tri hrdelné lupnutia na konci každého zboru sme skombinovali. Ale najskôr sme samplovali Martina ako vydaváva hrdlom zvuk "Unk Unk Unk", k čomu sme pridali zvuk zvonu a tympany, kvôli hĺbke. Následne sme to nastavili o tóninu nižšie a zrazu vôbec nebolo poznať, že by niekto z hrdla vydal zvuk "unk". Martin sa inak pri tom cítil trochu ako idiot." Alan Wilder, International Musician And Recording World, 11/1984

"Martin nahral demo "People Are People" - to bolo inak po prvýkrát, čo kapela absolvoval pred-produkčné nahrávanie - a malo v sebe jeden ambientný zvuk, ktorý nahral walkmanom v lietadle; kúsok smiechu a hluku. Urobil z toho slučku a použil ju v tom deme. No my sme sa rozhodli ten zvuk prerobiť, čo bolo vlastne nakoniec nemožné, keďže šlo o "found sound", plný textúr a rytmov, tak sme nakoniec použili práve ten zvuk z dema. Dnes by sa nad tým už nik nepozastavil, veď "found" zvuky sa používajú neustále, ale vtedy to bolo pre nás niečo prelomové. Demá boli veľmi "lo-fi", nahrávané myslím štvrostopovo alebo tak nejak, no v Emulátore sa kúsok toho zvuku tak či tak zachoval a následne sa stal veľkou súčasťou zborov. Veľmi dobre si na to pamätám, pretože tam vtedy nastal menší zmätok, keď sme dumali nad tým, ako to celé prepracovať. Následne sme si však uvedomili, že to vôbec robiť nemusíme, že to jednoducho použijeme.

Takisto bolo pre nás veľmi dôležité, aby sa skladba hrala v rádiách, k čomu sme použili malú krabičku s názvom Ear Opener, čo by sa dalo prirovnať k malému tranzistoru. Malo to obmedzenú šírku pásma a slúžilo to hlavne na emuláciu rádiových kompresii, akú napr. využívali v BBB Radio 1. No a keďže sa aj nahrávacia spoločnosť snažila dostať skladbu do rádii, strávili sme veľa času mixovaním a počúvaním skladby cez dvoj - trojpalcové reproduktory. Keď počúvam "People Are People" dnes, tak mám pocit, že sme to počúvali až príliš dlho, pretože hoci to na malých systémoch znie absolútne skvele, na väčších systémoch okamžite počujem všetky chyby. Viete, čo myslím ... "Bože, mal som tam použiť viacej bassov" alebo "Bolo by to skvelé, keby high-end bol viac plynulejší" a podobne. To sa bežne stáva. Ak by som bol vtedy skúsenejší, tak by som venoval viac pozornosti tomu Ear Openeru a takisto veľkým monitorom, pretože tie zvukové hranice sú veľmi hrubé. Ale aj napriek tomu má v sebe skladba neuveriteľnú energiu a pri počúvaní z rádia alebo z televízie z toho ide parádna atmosféra. Akoby to rádio šlo explodovať, takže som na túto prácu neuveriteľne hrdý a nakoľko sa z nej stal ohromný európsky hit, aj spokojný. Táto skladba bola vlastne odrazovým mostíkom medzi albumami "Construction Time Again" a "Some Great Reward". Predznamenala prechod kapely k viac industriálnejšiemu zvuku." Gareth Jones, Sound on Sound, 2007

"Je to jeden z našich najväčších hitov, ale kým sme sa rozhodli hrať túto skladbu na turné k albumu "Music For The Masses", predchádzala tomu dlhá diskusia. Ja s Martinom sme boli proti. Martin tú skladbu dnes už nemôže vystáť. Príde mu až príliš komerčná, málo rafinovaná. Ja myslím, že na setliste budúceho turné sa už neobjaví." Andy Fletcher, Best, 04/1989

"Bola to naša prvá skladba, ktorá sa tešila skutočnej popularite v rozhlase. Na tvorbu jednotlivých rytmov sme použili všetky tie možné slučky, keďže technológia už vtedy bola na slušnej úrovni, ale stále sa to nedá porovnať s dneškom. Nepatrí však k Martinovým obľúbeným, myslím, že sme ju od 1980tych rokov ani nehrali. Je v podstate jednoduchá, veľmi popová, komerčná ... reprezentuje presne to, čo sa dnes Martinovi nepáči. Ale samotná skladba nás vtedy posunula do nového vesmíru. Skladba sa vyšvihla na 1.miesto v hitparádach mnohých európskych krajín, čo nám umožnilo posunúť sa trochu iným smerom a tvoriť hudbu presne podľa našich predstáv." Dave Gahan, Entertainment Weekly, 2017

"Bože, to už bolo tak dávno ... tuším v roku 1984 alebo tak nejak. Skutočne neviem, čo sa mi vtedy preháňalo hlavou. Celý proces vzniku tejto skladby je pre mňa záhadou. Napriek tomu bolo skvelé, že sme ju nahrali, pretože nás posunula na vyššiu úroveň. Bol to náš prvý veľký hit v Amerike, ale aj v Nemecku. Myslím, že náš vôbec No.1 hit. Dnes už pre mňa nemá žiadnu hodnotu, ale odhliadnúc od toho, bez tej skladby by sme tu už dnes, ako kapela, byť nemuseli." Martin Gore, Rolling Stone Germany, 04/2009