Panický strach je preč

Panický strach je preč

Ďalší z pred-albumových promo rozhovorov s kapelou, ktorý uzrel svetlo sveta tesne pred vystúpením v Bilbao. Martin Gore pre španielsky portál El Diario Vasco.

V minulosti ste popri turné, nech boli akokoľvek intenzívne a ambíciózne, zažili aj nedobré skúsenosti. Ako tomu čelíte tentoraz?
Po tom, čo sme boli v štúdiu dlhší čas, spolu s ďalšími piatimi, či šiestimi ľuďmi, doslova izolovaní od okolitého sveta, sa vlastne tešíme, ako budú ľudia reagovať na tomto turné na nový materiál, čím sa vlastne samotné skladby dostanú na úplne inú úroveň. Je pravda, že sme v minulosti zažili na turné aj nepríjemné veci, turné k albumu "Songs of Faith And Devotion" (1993) takmer kapelu zničilo, ale posledné turné sa viac než vydarili. Kedysi som zvykol byť veľmi nervózny, ale dnes, neviem, či je to vekom alebo tým, čo práve prežívame, dnes už ten panický strach pred začiatkom turné, či nástupom na pódium, nepociťujem.

Čím sa tie skladby posunú na inú úroveň? Máte už premyslenú celkovú scénu a repertoár turné?
Vizuálnej stránky albumu sa opäť chopil Anton Corbijn, rovnako má pod palcom aj pódiovú scénu, na čom nám skutočne záleží. Aj v repertoári dôjde k zmene, no samozrejme v setliste nebudú chýbať staré úspešné hity, do ktorých ani nechceme veľmi zahahovať, pretože vieme, aký majú na ľudí účinok.

Pred vydaním nového albumu ste na trh priniesli kolekciu video singlov. Splnila nakoniec svoj účel?
Ale áno, takto sme vlastne dali dohromady všetky naše videoklipy. Pri sledovaní tých videí som si spomenul na skvelé zážitky a takto má divák možnosť sledovať našu progresiu. Samozrejme, nie všetky klipy máme v obľube, ale s Antonom Corbijnom sme nakoniec pochopili, že videoklipy môžu mať aj umeleckú hodnotu. Hudobné video jednoducho ku kapele patrí, no o prvých videách sa to povedať nedá. Viete, vtedy sme jednoducho pred kamerou urobili všetko, o čo nás režiséri požiadali a aj preto dnes pôsobia tie klipy veľmi komicky. Ale dnes sa mi pri ich sledovaní vybavia v pamäti skvelé momenty. Dúfam, že fanúšikovia skupiny to vnímajú rovnako.

Pôjde aj nový album v surovej a organickej línii jeho predchodcu, "Delta Machine" (2013), vrátane epických balád?
Viete, všetky naše albumy obsahujú elektronické prvky, no dnes sme už absolútne otvorení gitarovým a iným zvukom, ktoré sa nám páčia a o ktorých si myslíme, že sa do skladieb hodia. James Ford, producent, ktorého nám odporučil Daniel Miller, priniesol som sebou do štúdia skutočne silný zvuk. Nakoniec, my sme si ho vybrali aj na základe zvuku, ktorý sa mu podaril vždy zachytiť pri práci s inými umelcami, ktorých produkoval.

"Spirit" sa javí ako spirituálny názov súvisiaci so skladbami o túžbe, viere a oddanosti, čiže témami, ktoré doslova patria k Depeche Mode.
Skôr by som povedal, že ani jedna skladba z albumu do spomenutých kategórii nezapadá. Viac to vnímam ako štartovací bod, prípadne ďalšiu možnosť, ako sa dostať bližšie k nášmu vesmíru. A tým, že vlastne ani jedna skladba sa nezaoberá duchovnom, prípadne významom viery ako takej, tak som si nie veľmi istý, prečo sme zvolili práve tento názov.

Napriek tomu majú akési humanitárne smerovanie. Dokonca aj na tomto turné sa spájate s organizíciou Charity Water.
Áno, šéf tejto organizcie, Scott Harrison, si dal za cieľ dodať pitnú vodu každému na planéte. Ide o fantastickú solidárnu myšlienku, ktorú sme chceli podporiť už na predošlom turné a takto sme vyzbierali 1,5 milióna dolárov. Nie sme žiadnou mesiášskou kapelou, ale ak hudba dokáže zmeniť myslenie ľudí, chceme sa na tom podieľať. Ak by sa nám to podarilo zmeniť len o maličký kúsok, svet by bol omnoho lepším miestom pre život.

S týmto turné zavítate po prvýkrát do pobrexitovej Británie. Ako vnímate, ako globálna kapela, toto britské rozhodnutie?
Netuším, aký to bude mať konečný efekt, ale mne sa to javí ako príšerná chyba, ktorá mi na niekoľko týždňov spôsobila depresie. Myslím, že je to veľmi zlé rozhodnutie, ktoré ovplyvní každého, obzvlášť Britániu. Takáto zložitá vec by jednoducho nemala byť postavená na rozhodnutí väčšiny v referende. Nateraz sa zdá, že tu existuje značná časť staromódnych Angličanov, ktorí sú presvedčení o tom, že vďaka tejto izolácii sa vrátia zlaté časy Impéria, ale v skutočnosti to tak nevyzerá ...

Aj napriek rôznym krízam a problémom so závislosťou fungujete už viac ako tri a pol dekády. Ako sa na to všetko pozeráte spätne?
V časoch albumu "Ultra", krátko po odchode Alana Wildera, a problémovom období Davida Gahana, som mal pocit, že bude asi potrebné obrátiť list, začať úplne novú kapitolu, ale nejako sme sa cez to preniesli, sme stále tu, spolu s tými všetkými ľuďmi po celom svete, ktorí nás chcú stále vidieť na pódiu. Je neuveriteľné, že fungujeme už tak dlho a stále pokračujeme v tom, čo máme radi. V tých časoch by som si na takéto čosi nikdy nestavil, no vždy sme našli dôvod, prečo pokračovať. Možno jeden z tých dôvodov je aj ten, že Depeche Mode sa nedajú prirovnať k ničomu a nikomu inému.

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa