Otázky a odpovede: David Gahan

Magazín Rolling Stone priniesol na svojich stránkach rozhovor s Davidom Gahanom, v ktorom si zaspomínal na svoje detstvo, svoje hudobné začiatky, japonských fanúšikov, či pocity, ktoré prežíval na pokraji smrti v temnom roku 1996.

"V učení som veľmi pomalý," hovorí frontman Depeche Mode, ktorý po prvýkrát za 25 rokov histórie skupiny prispel na jej nový album, "Playing The Angel", vlastnými skladbami. "Bol som trochu nesvoj, keď som chalanom predvádzal svoje skladby, odhaloval som totiž svoje vnútro," dodáva. "Musel som potom normálne na záchod."

Gahan drogovo abstinuje od roku 1996, kedy sa po predávkovaní ocitol na pokraji smrti - rok predtým sa zasa pokúsil o samovraždu podrezaním si žíl. "Bolo to všetko len o tom, že som stále v čomsi lietal," hovorí Gahan, ktorý je ženatý už tretíkrát a naposledy sa stal otcom dcéry. "Všetko, čo som miloval pre mňa stratilo význam, a to bolo pre mňa to najhoršie."

Po menšom sklamaní z albumu "Exciter" (2001) sa Depeche Mode opäť dostali do správnej synthy-rockovej formy s novým albumom "Playing The Angel". Nasledujúce dvojmesačné turné po amerických arénach, ktoré odštartujú 2.novembra, predstaví aj najznámejšie skladby od čias albumu "Speak&Spell" z roku 1981. "V porovnaní s tým, čo robíme teraz, tie skladby nevyznejú práve najlepšie," hovorí Gahan. "Prirovnal by som to k situácií, kedy by sa dali The Beatles dohromady a na jednom pódiu zahrali "Love Me Do" a následne by zahrali Lennonove sólové záležitosti."

Ktorý album si si kúpil ako prvý?
Ten skutočne prvý bol asi "Diamond Dogs" alebo "Ziggy Stardust" od Davida Bowieho. Predtým - bože, teraz zisťujem, aký som starý - to boli single od Slade a T.Rex a zopár kapiel, ktoré som zazrel v Top Of The Pops. Pamätám si, keď som tam po prvýkrát zazrel Stounov, mama mi neskôr vravievala, že som vtedy pobehoval po izbe a napodobňoval mimiku Micka Jaggera, ale to som bol veľmi malý. Tuším som za to zožal aj aplauz a to sa mi veľmi páčilo. V tomto smere sa teda ozaj nič nezmenilo.

Aký druh hudby si počúval v časoch, keď si vyrastal?
Môj otčim, ktorý zomrel keď som mal 9, hral na saxofóne v jednej veľkej kapele. Zvykol som sedávať vo svojej izbe a počúvať jeho hru, ktorá šla odvedľa, zo spálne. Takisto som počúval všetku tú podivnú jazzovú hudbu od Johna Coltranea a Miles Davis, a trochu ma to vážne oslovilo. No moja mama rada počúvala Johnnyho Mathisa a podobné otrasné záležitosti. Mám staršiu sestru a s ňou to bolo ešte horšie, z jej izby sa často ozýval Barry White a The Stylistics. Takže keď sa na scéne objavil punk, bola to moja záchrana.

Čo ťa k nemu pritiahlo?
Pamätám si, ako bola moja mama pobúrená, keď sa v telke objavili The Sex Pistols. A myslím, že to ma dostalo: konečne som objavil niečo, s čím som sa mohol stotožniť, s čím som si z mojej mamy mohol robiť srandu.

Kedy si začal cítiť v sebe istotu, že by si dokázal spievať?
Myslím, že to je niečo, čo sa stál vyvíja, to myslím vážne:) Zvuk môjho hlasu sa mi vážne nepáči. Ale zistil som, že ak spievam naozaj od srdca a pritom čo najúprimejšie, vzdám sa trepania konín, potom sa dostanem do polohy, kedy spievam naozaj rád.

Po tom, čo Vince Clarke opustil Depeche Mode, si založi Yazoo. Mali ste niekedy chvíľku, kedy ste si robili z jeho nahrávok srandu?
Aby som bol úprimný, skôr sme mu závideli. Prvá skladba, s ktorou prišli bola "Only You". Predtým sa nám ju však pokúšal ponúknuť. Ja som zareagoval, "tak to snáď nie." A stala sa potom veľkým hitom.

Ako sa na album dostala folková záležitosť "John The Revelator"?
Prišiel s ňou Martin a v prvom momente sme si pomysleli, "Nie je to to isté ako verzia od Son Houses?“ Son House totiž citovali Zvestovateľa, no my sme to urobili presne opačne: Povedali sme si, že ich myšlienku neprevezmeme. Keď sa poriadne započúvate do našich skladieb, tak sú poväčšinou postavené na starých bluesových kompozíciach, gospele a potodných "duchovných" záležitostiach. Či už je to "Personal Jesus" alebo "Condemnation" - vždy to v tých skladbách nájdete.

Takže ste skupina s tajnými koreňmi?
Ja neviem, ale môžem povedať, že Martinova hra je založená na bluese. A hlavne keď do seba kopne niekoľko drinkov.

Počúvaš veľa elektronickej hudby?
Je zvláštne, skoro zábavné, že hudba, ktorú počúvam, nemá s elektronikou veľa spoločného. Keď si vezmete Nicka Cavea, White Stripes, PJ Harvey, Muddy Waters či Neila Younga, veľa syntezátorov tam počuť nebudete.

Ako sa ti páči "Personal Jesus" naspievaný Johnnym Cashom?
Trochu nás to zmiatlo. Martin to okomentoval trochu znudene, v štýle: "Áno, myslím, že je to celkom dobré". Ja som k tomu dodal, "Martin, znie to ako keby Elvis naspieval niektorú z tvojich skladieb!"

V roku 1996 po predávkovaní speedballom si mal krátku zástavu srdca. Pamätáš si niečo z tohto zážitku?
Čo som pociťoval najviac, bol ten nepríjemný pocit, že čokoľvek som urobil, urobil som to zle. A čo som naozaj videl, bola len černota. Bol som napoly mŕtvy. A to bol ten moment, ktorý ma donútil zmeniť svoj život.

Tvoj najzvláštnejší zážitok s fanúšikmi?
Asi z Japonska, kde sú strašne zvláštni fanúšikovia, všade vás prenasledujú. Máte pocit, že ste ich favoritom, a potom máte pocit, že sa môžete parádne odviazať, majú plné foto albumy svojich "víťaztiev". A potom s hrôzou zistíte, že sa takto chovali ku každej kapele, ktorá ich krajinu navštívila za posledných 10 rokov.

Čiže išlo len o lacný trik alebo niečo podobné?
Toto sa stalo každej skupine na akú si len spomeniete. A vy si len poviete, "Fíha, no asi nie som nijak výnimočný."

Názory Devotees (5)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa