Odpočítavanie začalo (1983)

Odpočítavanie začalo (1983)

Krátko pred začiatkom turné k albumu "Construction Time Again" sa s chalanmi z Depeche Mode porozprával reportér magazínu Record Mirror.

Nakoniec Depeche Mode vyhrali. Po dva a pol roku produkovania elektronických popových skladieb, ktoré v sluchátkach znejú tak dobre, že máte pocit, akoby ste boli priamo na tanečnom parkete, si aj najväčší pochybovači musia uvedomiť, že toto je jedna z tých kapiel, ktoré sa nestratia v smogovom opare módnych trendov.
Singel "Everything Counts" nie je iba kázeň k tým, čo konvertovali: pre pesimistov je najväčším prekvapením, že ich fanúšikovia pri nich stáli aj keď Vince Clarke kapelu opustil a založil Yazoo, ale aj keď album "A Broken Frame" získaval u kritiky nie veľmi povzbudivé hodnotenia.

Sú to práve nasledovníci "Rýchlej módy", ktorí by mali byť vďační Martinovi, Davidovi, Alanovi a Andymu, že sú stále spolu a vytvorili album "Construction Time Again". Aký výstižný názov! Depeche Mode sa vzchopili spolu s mnohými novými fanúšikmi, oslovení silou a zmyselnosťou, s ktorou nám táto kapela dokáže otvoriť oči (a srdcia), aby sme videli moderný svet plný nenásytnosti, nenávisti a neospravedlniteľnej stupidity.

S Depeche Mode som sa porozprával v podvečer ich ďalšieho britského turné a našiel som ich šťastných a oddýchnutých. Sú naozaj v skvelej forme, a to nehovorím iba o ich opálených pletiach. Čítajte...

Prečo ste si na mixáž albumu zvolili práve Berlín?
Dave: Pracovali sme v The Garden Studios v Schoreditch a do Berlína sme sa chceli presunúť kvôli zmene atmosféry. Ak na jednom mieste pracujete príliš dlho, začnete sa nudiť, a na druhej strane, využivame pri nahrávaní príliš veľa kanálov a mix na 24 trackovom zariadení jednoducho nebol možný.

Andy: Náš inžinier poznal štúdia Hansa veľmi dobre, tak sme sa tam zašli pozrieť. Vyskúšali sme tam zmixovať singel, boli sme s výsledkom spokojní, tak sme sa tam vrátili a zmixovali celý album.

Zažili ste v Berlíne niečo zaujímavé alebo vzrušujúce?
Alan: Po celý čas sme pracovali, takže sme si tu a tam iba odskočili na nejaký drink. Prepáčte! Najviac sme sa zabavili pri natáčaní videa. S režisérom sme mohli skutočne spolupracovať, takže to bolo zábavné, aj keď sme to zvládli za jediný deň.

Zašli ste aj k Berlínskemu múru?
Alan: Nahrávali sme v jeho tesnej blízkosti. Stačili sa vám pozrieť z okna štúdia a mali ste naň priamy výhľad. Ak ste pre zmenu vyšli na balkón, mali ste výhľad až zaň.

Dave: V tom čase tam bolo veľmi slnečno, žiadna pochmúrna atmosféra tam nevládla. Ale ten pohľad na Východný Berlín bol žalostný.

Aj ste sa stretli s nejakými tamojšími kapelami?
Dave: Pár krát za nami zaskočil Wolfgang, starý gitarista z DAF, takisto Chris z Liaison a Pete z UK Dub. A zopár ďalších ľudí.

Alan: Myslím, že ak sa tam objaví nejaká britská kapela, tak je tam z toho udalosť.

Brian (Griffin??): Zašli sme sa raz večer pozrieť na koncert Bowieho. Vidieť ho na inom mieste, to malo fakt šťavu.

Ovplyvnila atmosféra Berlínu album ako taký?
Andy: Podľa mňa bol Shoreditch, kde sme nahrávali album, pochmúrnejší, než Berlín. Cítil som tam väčšie napätie, než v Berlíne.

Dave: V Berlíne sme mali skutočný relax. V The Garden sme nahrávali celé dva mesiace, takže sme logicky dosiahli bod, kedy sme sa tešili, nech by sme šli kamkoľvek inde.

Martin: Jedným z najväčších dôvodov, prečo sme tam šli, bol ich počítačový pult: disponoval 56 kanálmi. Je to jediné miesto, ktoré disponuje pracovným prostredím, aké sme potrebovali, v The Garden by sme stále trčali v tej starej špinavej miestnosti. Atmosféra v Berlíne bol naozaj skvelá.

Nový album je od svojich predchodcov úplne odlišný...
Brian: Album ako celok pôsobí veľmi pozitívne. Zvuková stránka je výsledkom našich pracovných skúseností so štúdiovými inžiniermi.

Alan: Skôr ide o vyvrcholenie rôznych vecí - nie je to nič plánované. Takisto šlo o veľmi vzrušujúci proces, keďže sme pracovali s novým inžinierom, Garethom, ktorý prejavil obrovský entuziazmus. Ten nám pri poslednom albume chýbal. Ak s Vami nik v štúdiu entuziazmus nezdieľa, je nemožné nahrať dobrý album. Predošlý album nám prišiel ako dobrý, no tento je omnoho lepší

Dave: Celý album, "A Broken Frame", skomponoval Martin a vlastne mal po prvýkrát možnosť skomponovať množstvo skladieb vo veľmi krátkom čase. Takisto sme vtedy museli pracovať po veľkým tlakom, kdežto pri tomto albume to bolo omnoho uvoľnenejšie.

"Contruction Time Again" zastrešuje veľký rozsah tém. Bol to zámer?
Martin: Ani nie. Všetky skladby boli napísané v priebehu šiestich mesiacov a vy máte tendenciu písať o veciach, o ktorých práve premýšľate. Pri predošlom albume som o takýchto veciach nepremýšľal.

A prečo o nich premýšľaš teraz?
Martin: To vážne neviem. Možno som dnes o čosi skúsenejší. Skutočne neviem prečo.

V minulom roku si vás médiá pekne podali. Ako sa to pozeráte dnes?
Alan: Vtedy sme to v podstate očakávali, aj preto, že sme to videli u iných kapiel.

Andy: Zdá sa, že to bolo prirodzené. Ak by tento album recenzovali tí istí ľudia, dopadol by zrejme rovnako. Tentoraz sme mali šťastie, predtým nie.

Máte pocit, že vaša stabilná zostava má dobrý vplyv pre kapelu?
Dave: Myslím, že sme zomknutejší. Sme spojenci, vychádzame spolu skvele a to, čo momentálne robíme, si užívame. A pokiaľ si to budeme užívať, tak sa tomu budeme naďalej venovať. Ak sa tá radosť vytratí, tak už spolu nezostaneme. Viete, sem tam sa povadím s Fletchom, ale nemá to nič spoločné s hudbou, ktorú tvoríme, či so skladbami. S tým, čomu sa teraz venujeme sme veľmi spokojní.

Ako vnímate svoj dnešný obraz na verejnosti?
Dave: Myslím, že dnes sme jednoducho známi ako Depeche Mode.

Alan: Pokiaľ ide o obliekanie alebo niečo podobné, nemáme žiaden silný imidž.

Dave: Myslím, že imidž ide ruka v ruke s kvalitou zvuku. Radi si obliekame pekné veci, ale nevybudovali sme si štýl, ktorý by sedel všetkým v kapele. Kupujeme si to, čo sa nám páči.

Alan: Niektorí ľudia sú dnes prekvapení, keď nás vidia. Pre Depeche Mode je však dôležitejšia hudba, než nejaký imidž.

Musíte byť hrdí na to, že vás konečne berú serióznejšie...
Dave: Radi by sme si to mysleli. Ľudia si nekúpia náš album len preto, že sú to Depeche Mode, ale preto, že sa im tie piesne naozaj páčia. Ak by to tak bolo vždy, bolo by to fajn.

Takže, aké sú vaše dlhodobé plány
Martin: Nič také nemáme. Vo väčších časových horizontoch naozaj nepremýšľame.

Dave: Do Vianoc sme na turné a potom nás, pred odchodom do Ameriky, čaká pár dní voľna. Domov sa vrátime cez Nemecko a zopár ďalších miest.

Andy: Myslím, že po návrate z turné začneme seriózne pracovať na nových veciach.

Po všetkých tých koncertoch cítite ešte stále to isté pri živom hraní?
Alan: No, v miestach ako Dingwalls sa hrať nedá.

Dave: Ak publikum skutočne berie to, čo robíme, tak ma to vie parádne nakopnúť. Potom to viem všetko naozaj precítiť. Ale ak nemám od publika žiadnu odozvu, cítim sa mizerne. Som si istý, že takto to cítia všetci.

Alan: Nezabúdajte, že turné prakticky iba začína, mali by ste sa nás na to spýtať neskôr. Odpovede budú úplne odlišné!

Názory Devotees (8)

suspy

 1    3. apríl 2014 o 16:11

Zaujimve citanie a niekedy aj srandovne, hlavne ked my uz vieme co sa za tymto uz vsetko udialo.
“Ak s vami nik v studiu entuziazmus nezdiela, je nemozne nahrat dobry album” - Takze za poslednych 15 rokov s nimi nik nezdielal entuziazmus. Sorry, ale pre mna ani Delta Machine nie je lepsi ako albumy do 97-meho.
“Pre DM je dolezitejsia hudba ako nejaky imidz” - Cha! Poznam vela typkov co po 93-tom prestali pocuvat DM kvoli Gahanovym dlhym vlasom. Imidz hral velmi velku rolu hlavne od obdobia SGR, ale to este netusili.

grapher

 2    4. apríl 2014 o 09:56

Veľmi dobre si pamätám, keď som niekedy na začiatku roka 1984 počul tento album prvý krát. Bola to už x-tá kópia kazety, zašumené, ale počúvali sme to doslova do nemoty. Pipeline sme si “pracovne” nazvali “tá strašidelná” smile

weller_uk

 3    4. apríl 2014 o 14:40

... Ľudia si nekúpia náš album len preto, že sú to Depeche Mode, ale preto, že sa im tie piesne ...

Sounds of the Universe?

Notik

 4    4. apríl 2014 o 15:53

Tento album od DM je lahodka v style ,, zaciatok fantastickych zvukov ktore ako pise Grapher , zasumene kazety a pocuvanie do nemoty , ak pisem do nemoty tak je to pravda , mnohi z vas si to nevedia predstavit ale tyky bol zivot , hltaly sme DM doslova , znova a znova ....

vocal

 5    7. apríl 2014 o 08:59

tešil som sa na éru CD-čiek, lebo hneď som si ich požičal a všetko som si musel nahrať na kazety znovu ... aby sa to dalo počuť grin
ale kto to nezažil nevie čo to bolo ... zháňať všetko zo západu ... potom prehrávať jeden od druhého ... v obchodoch (opus, supraphon) nič nemali.

grapher

 6    7. apríl 2014 o 10:03

to voacal
Tusim este za sociku Supraphon vydal Music for the Masses. Pamatam si, ze obal platne bol velmi silne presaturovany, farby bopli uplne mimo smile

Roman

 7    8. apríl 2014 o 00:14

Ten supraphonacky MFTM mam doma. Dostal som ho vtedy na vianoce od Jeziska.

dvd18

 8    8. apríl 2014 o 10:38

...ten supraphonacky MFTM som vykseftoval asi pred 12timi rokmi s kamaratom (ktory dostal do opatery velku zbierku LP od otca) za niekolko napalenych CD. Farby na obalke naozaj nie su uplne tiptop, ale pocit, ze mam asi jediny ofiacialne vydany album (na LP) este v tedajsom CS je k nezaplateniu ...dnes uz pekne visi zaramovany v skle u mna doma spolu violatorom a ultrou

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa