Od synth-popu k revolučnému rocku (2017)

Od synth-popu k revolučnému rocku (2017)

Krátky rozhovor s Martinom a Andym, ktorý poskytli v Los Angeles, v apríli 2017, pre americký mediálny servis "Dinner Party Download", zastúpený reportérom Rickom Gaglianom. Ten bol nakoniec publikovaný v celej dĺžke o šesť mesiacov neskôr.

AF: V začiatkoch sme boli viac priemernou kapelou, vlastne iba Martin mal syntetizátor. V tej dobe už boli dostupné lacné monofonické syntetizátory. Vince Clarke, v tom čase šéf kapely, sa následne rozhodol, že z nás bude plne elektronická kapela.

RG: To akože len tak nariadil, "A ododnes z nás budú synth rockeri!"?
AF: A v podstate nám to vydržalo až do konca 1980tych rokov, nemyslím si, že sme dovtedy siahli po gitare.
MG: Áno, ale bola tam jedna skladba, b-strana alebo niečo podobné ...
AF: Asi myslíš "And Then"
MG: Jasné, "And Then". Máš pravdu. Tá v sebe obsahuje gitarový riff. Presne.

RG: Ako si na to vlastne reagoval? Bol si nadšený, že ste vlastne zišli z cesty?
AF: No, pre mňa to bolo veľmi ťažké, pretože ja som dovtedy nikdy na klávesoch nehral. Bolo to pekne drsné.

RG: A samozrejme, v tej dobe boli klávesové nástroje neuveriteľne primitívne. Pokiaľ viem, nebolo jednoduché s nimi pracovať.
MG: To áno, v porovnaní s dnešnými možnosťami to bol obrovský rozdiel.

RG: Napríklad?
MG: Tak spomeniem asi našu najväčšiu katastrofu. Hrali sme v Nemecku, v roku 1982, v mestečku Bochum. Vtedy sme používali prototyp PPG syntetizátora, ktoré boli "preslávené" hlavne tým, že neboli veľmi prenosné. Dostalo sa k nám, že sa na koncert prídu pozrieť páni z Kraftwerk. No jasné, že sa PPG-čko porúčalo. Takže počas celého koncertu party, ktoré som hral ja, nebolo vôbec počuť. Bol to pekne ponižujúci pocit, takto sa predstaviť našim idolom.

RG: Panebože, aj ste sa o tom s nimi potom zhovárali?
MG: Nie, odišli!
AF: A určite si pomysleli, "žiadna konkurencia".

RG: Vaša ranná tvorba bola viac popová. A potom, vcelku rýchlo, prešla do temnejšej podoby. Následne ste k sebe začali lákať fanúšikov, ktorí, povedzme, mali obľubu v čiernej farbe svojej garderóby. Čo vyvolalo tento "posun"? Viem, že v tom období, hlavne v Anglicku, prevládali aj v politike temné nálady.
MG: Myslím, že viac než niečo iné to bolo o našom dospievaní. Viete, keď sme vydali album "Speak & Spell", tak sme neboli schopní uveriť tomu, aké sme mali šťastie. Vlastne sme len nasledovali Vinceho. A potom, zrazu, Vince zdvihol kotvy a v podstate som bol vrhnutý do jeho kresla.

RG: Odišiel hlavný skladateľ a zrazu si ním bol ty.
MG: Presne tak. Ale až album "Construction Time Again", z roku 1983, bol znamením skutočného prísľubu, že by sme mohli produkovať aj niečo iné, než sčerený pop.

RG: Som vlastne veľmi rád, že ste tento album vyprodukovali, pretože obsahuje môju obľúbenú pieseň od Depeche Mode, "Everything Counts". Môžete nám o tej skladbe povedať viac? Aká bola jeho genéza?
MG: Myslím, že do albumu "Spirit" bol "Construction Time Again" náš jediný album, ktorý sa vyznačoval sociálnou kritikou. A bolo to spôsobené zrejme naším cestovaním. Absolvovali sme v tom období naše prvé turné po Ázii, kde sme videli skutočnú chudobu, pocit núdze a podobne. Niežeby bolo Anglicko, v tom období, skvelým miestom pre život, ale myslím, že keď navštívite miesta ako Thajsko a podobne, tak získate trochu iný pohľad na život. Podľa mňa práve toto ten album ovplyvnilo a hlavne skladbu "Everything Counts".

RG: Tu sa naskytá správny moment spomenúť Váš aktuálny singel, "Where´s The Revolution?" Aká inšpirácia je na jeho pozadí?
MG: Piesne k poslednému albumu som začali písať na konci roku 2015. Prepadol ma vtedy pocit, že svet je skutočne príšerné miesto. Akoby ľudskosť zrazu zišla z cesty. "Where´s The Revolution?" bola len jednou zo skladieb. Vyvoláva potrebu niečo urobiť, jednoducho potrebuje nájsť cestu späť, na ten správny chodník.

RG: Skladba pôsobí ako nejaké karhanie poslucháčov, že sú pohodlní. Pritom ide o akúsi prosbu o povstanie - takmer doslovne, podľa reférnu - ale ako som to počúval, napadlo ma, že sa práve odohráva revolúcia politická, no vo forme populizmu.
AF: Zaujímavý postreh. Keď mal Martin, v roku 2015, zlý pocit z tohto sveta ... odvtedy sa toho udialo vcelku dosť, napr. taký Brexit. Osobne si nemyslím, že Martin narážal na populizmus. Situácia sa však, pokiaľ ide o vydanie albumu, obrátila v náš prospech, pretože sa naozaj zdá, akoby sa vo svete začalo niečo skutočne diať. A to je veľmi dôležité.

RG: Samozrejme, že to, po čom voláte, nie je populizmus. Čo však potom, keď k revolúcii dôjde a nebude to revolúcia, v akú dúfate? Čo urobíte, ak ľudia povstanú, ale inak, ako si želáte?
MG: Premýšľal som o tom a je trochu hanbou, že to, čo som cítil v roku 2015, bolo plné hnevu a frustrácie z ľudí. Bohužiaľ, zdá sa, že sa to vyvinulo nesprávnym smerom a skĺzlo to k populizmu. A pre také niečo je tento svet ešte horším miestom.

RG: Na Vašu prácu sa odvoláva mnoho kapiel, dokonca sa netaja, že sú Vami ovplyvnení. Ktorý z tých umelcov, čo sa nechali Vami inšpirovať, vo Vás vyvoláva pocit hrdosti?
MG: Najviac sa mi na tom všetkom páči, že tí rôzni umelci pôsobia v rôznych hudobných žánroch. Jasné, že by bolo rovnako fantastické, keby sa umelci z elektronickej scény vyjadrovali v štýle "vy ste nás ovplyvnili". Ale nebolo by to úplne úžasné, ako napr. fakt, že sme ovplyvnili aj ľudí z heavy metalovej scény.

RG: Ktorých?
MG: Na jedných si spomínam ... a prisahám, že som to niekde čítal ... Anthrax.
AF: Aby sme boli úprimní, myslím, že Martin je najviac hrdý na verziu "Personal Jesus", ktorú nahral Johnny Cash.

RG: No jasné! Cover Johnnyho Casha.
AF: Martin bol do neho v mladosti dosť zbláznený, mýlim sa?
MG: Je to tak. Jeden z kamošov mi zavolal a vraví, "Práve som počúl v rádiu Johnnyho Casha spievať "Personal Jesus"." Ja mu na to, "To si robíš srandu!" Jasné, že som mu neveril.

RG: Očakávali ste vo Vašom rannom období, obzvlášť pri takej veľmi nabrúsenej a neobvyklej hudbe, že sa jej budete venovať tak dlho?
MG: Nie ...
AF: Mysleli sme si, že nám to vydrží iba pár rokov.
MG: Ak vôbec. Keď sa nás ľudia spýtajú, na čo sme v našej kariére najviac hrdí, na ktorý moment, tak očakájú nejakú konkrétnu odpoveď. Ja osobne som skôr hrdý na to, že fungujeme aj po 37 rokoch. Z toho zostávam naozaj v úžase.
AF: Z toho a z Johnnyho Casha.
MG: Áno, z toho takisto :)

Názory Devotees (11)

tommy

 1    2. máj 2019 o 15:28

Od synth-popu k revolučnému rocku,
od nevinnosti až k zmyselnému rocku.
Stojíme pri sebe bok po boku,
od počiatku, od osemdesiateho roku.
Hádzali do nás kameňom,
a dnes sme obdivovaným prameňom.
My traja z malého mesta, sme šúľaní z toho istého cesta.
Boli sme skôr ako gang, dnes sme ako rodina či správna banda.
Miluje nás nejeden depešák, či nejedna krásna depešanda.

 


bob3

 2    3. máj 2019 o 22:09

Love, in itself ma v sobe taky kytaru.


bob3

 3    4. máj 2019 o 01:46

https://www.youtube.com/watch?v=nO98Wawjec0

Depeche Mode - RAI San Remo - HIT83 - Love In Itself, November 20th 1983


suspy

 4    4. máj 2019 o 21:01

No tiez si myslim, ze tvrdenie, az do konca 80-tych rokov sme nepouzili ziadnu gitaru, je blbost. Vy vsetci viete, kde gitara urcite pouzita bola. Ale hlavne Martin vzdy odpovedal na otazky typu: ste cisto synthi kapela, ze gitara bola vlastne vzdy sucastou nahravania…..preto ma toto tvrdenie prekvapuje


Peteman

 5    4. máj 2019 o 21:08

Aj jedna maxiverzia Stangelove obsahuje gitaru, resp gitarový zvuk. Podobne Stripped. Takže to už máme 4 gitary za 7 rokov:)


Peteman

 6    4. máj 2019 o 21:29

A ešte by ste mohli opravit´syntezátori na syntezátory. Hrozne to kole oči.


Gabriel

 7    4. máj 2019 o 21:58

@Peteman [#6]: opravene wink


tommy

 8    7. máj 2019 o 12:24

Hm, keď sa už spomína Love In Itself, tak “The Lounge Version” je prvý unplugged, nie smile Tú mám aj po toľkých rokoch rád… Taká príjemná, odvrátená strana elektroniky… Inak, celkovo má tento podceňovaný singel slušný základ, demo verzia je dosť hutná, ak je to teda skutočne demo od MG, ktoré je na nete…


bob3

 9    8. máj 2019 o 01:43

Love, In Itself mám rád, Gore je vyslanec a odborník na mezilidské vztahy, co se textů týče..


Peteman

 10    8. máj 2019 o 11:43

Love in itself má u mňa zvláštne miesto. Jednak jedna z prvých peciek od DM čo som počul. A je to prvá skladba prvého z radu geniálných álb. A ten úvodný zvuk s jasným Alanovým rukopisom akoby hovoril- aha teraz nastupuje niečo nové, niečo čo tu ešte nebolo. Len by strašne zaujímalo čo to tam ten Alan nasamploval- podľa kamaráta je tam cirkulárka.


bob3

 11    8. máj 2019 o 15:15

“ Trojka “ je moje oblibena, jakoby chlapce prestalo bavit byt jenom slavni, ale uz i jednicka a dvojka obsahuje lepso tracky..


Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa