Očakávanie lepšej budúcnosti

Martin Gore poskytol rozhovor aj pre portál Variety, v ktorom odzneli už známe veci, súvisiace s jeho novou EP, ale aj zopár vecí zo súkromia v období pandémie a lockdownu.

Zvuk EP je vcelku tvrdý a izolacionalistický, no skôr vo filmovom zmysle. V akej nálade si započal jej nahrávanie a ako sa zmenil Tvoj prístup s príchodom súčasnej pandémie a lockdownu?
Demo skladby "Howler" som mal dokončené už v roku 2019, ale bola to len samostatná skladba, s ktorou som samozrejme nevedel, ako naložiť. A následne udrela pandémia, zostal som doma a premýšľal o tom, že by som mal niečo robiť. Chodil som do štúdia, no inšpirácia k textom neprichádzala - obyčajne mi hudobná stránka ide aj tak lepšie, ako tá textová - tak prišla inšpirácia inštrumentálna. Z tejto inšpirácie sa zrodila skladba "Mandrill" a keď som vytvoril jej základy, rozhodol som sa manipulovať a re-syntetizovať vokály. Tým sa to nejako napojilo na skladbu "Howler" a zrodil sa koncept EP.

Rozhodne to nie je Tvoj zvyčajný anjelský vokálny tón - čo si s tým urobil?
V tomto smere som použil hlavne Eurorack modulárny systém s názvom Panharmonium, čo je v podstate re-syntetizér. Vložíte do neho ľubovolný zvuk a systém ho replikuje a re-syntetizuje. Od toho momentu ten zvuk môžete manipulovať aj po časovej stránke; dajú sa z toho získať skutočne zaujímavé zvuky.

Bez toho, aby sme tu z toho urobili psychoanalytické sedenia, ako karanténa ovplyvnila Tvoju náladu?
Mám to šťastie, že sa dokážem izolovať s mojou rodinou a pritom ešte aj pracovať. Množstvo ľudí po celom svete pandémiou trpí a bojuje s tým omnoho viac, než ja. Samozrejme, aj mne chýba kontakt s ľuďmi, no s malou hŕstkou priateľov sa občas vídame. Ale už takmer rok sme nikde neboli, necestovali do inej krajiny, či štátu. Jednoducho sme neboli ďalej, než 10 minút od nášho domu ... nechcem sa sťažovať, ale sú dni, kedy Vás to doženie.

Aktuálna EP, ako aj Tvoj predošlý album "MG", využíva omnoho viac industriálnych zvukov, že ranné nahrávky Depeche Mode. Prečo?
Myslím, že na demách skladieb "Howler" a "Mandrill" sa mi páčila práve tá ich primárna sila, ktorá možno začína s bassovou linkou. Keď som tie demá poslal ku chlapíkovi, ktorý tie nahrávky mixoval a nastavil si všetky úrovne na hodnoty, ktoré používa normálne, tak povedal, že mu zježilo vlasy. Také skonštatovanie je mi celkom príjemné. Malo to tú správnu primárnu silu.

A čo tie opice? Všetko na tejto EP je previazané s kočkodanmi, kapucínskymi opicami, či inými primátmi.
Skladba "Howler" mi už dokonca ako prvá samostatná skladba zvukovo pripomínala vrešťana - vršťany som vo svojom živote počul už nespočetne krát, keďže navštevujem Kostariku. Re-syntetizované vokály pre skladbu "Mandrill" mi takisto pripomínali primáta a tak sa zrodil koncept. No a potom som si pri vymýšľaní názvu EP spomenul na knihu, ktorú som kedysi čítal, "The Third Chimpanzee". Bolo celkom zábavné a milé sledovať, ako autor, Jared Diamond, stieral hranice medzi opicami a ľuďmi.

V téme primátov si zašiel až tak ďaleko, že si získal opicu k namaľovaniu obalu EP.
To áno. Každý kúsok skladačky postupne do celku zapadal. Keď už som mal vymyslený názov, snažil som si predstaviť obal, no bolo to zložité, až do momentu, kým som si nespomenul na opicu, ktorá maľuje. Tak som začal googliť a natrafil som na slávnu kapucínsku opicu, Pockets Warhol, ktorá žije v jednom útulku v Kanade. Zašiel som na stránku útulku, klikol na odkaz "Kontaktujte nás", vysvetlil im kto som, čo robím a spýtal sa ich, či by nemali záujem, aby Pockets pre mňa namaľovala nejaké obrazy. Našťastie sa im môj úmysel zapáčil.

Sú jej práce lacné?
Podporil som útulok finančne a po tom, čo predaj EP poklesne, mám v pláne vydražiť niektoré z jej obrazov, nakoľko Pockets pre mňa namaľovala celkovo päť diel, z ktorých som si vyberal. O nejaký čas plánujem vydať remixovú EP, takže aj ku nej použijem niektorý z jej obrazov, čiže zvyšné tri pôjdu do aukcie a výťažok poputuje na konto útulku.

Keď vezmem do úvahy grafiku Tvojej EP a veľmi minimalistický dizajn nedávneho boxu Depeche Mode, nominovaného na Grammy, aké je tvoje obvyklé zainteresovanie v grafickej oblasti a ako samotný obal nahrávky reflektuje na hudbu?
Zakaždým je to iné. V prípade tohto projektu som chcel byť jeho plnou súčasťou a chcel som sa držať konceptu, čiže všetko mať spojené s opicami. V prípade spomenutého "Mode" boxu som väčšinu vecí zveril manažmentu kapely, čiže nášmu manažérovi Jonathanovi Kesslerovi, Alexovi Pollockovi a ľuďom, ktorí prišli s tým strohým konceptom. Takže som sa toho prakticky nezúčastnil. A majte na pamäti, že za väčšinou grafických vecí Depeche Mode stojí Anton Corbijn, on je ten "behind the wheel" - to nie je žiadna slovná hračka!

Vráťme sa späť k tej izolácii. Naposledy mohlo publikum vidieť Depeche Mode počas virtuálneho uvedenia kapely do rock´n´rollovej Siene slávy. Treba podotknúť, že pokračujúca pandémia udržuje Vás troch v separácii. Napriek tomu, nechystáte niečo nové?
Viete, my sme už tak veľký stroj, že keď ho raz roztočíme, tak musí niekam dôjsť. Vakcína je na dosah, no kedy sa k nej svet skutočne dostane? Kedy sa k nej dostanem ja? Je ťažké niečo plánovať, keď všetko, čo sa týka samotného života, je aktuálne "vo hviezdach".

Naposledy ste sa v médiách prezentovali v roku 2017, kedy ste sa dištancovali od krajnej pravice, ktorej sa skladby Depeche Mode páčia a hovorili ste o tom, ako smutne a výstredne na Vás pôsobil Brexit. Aký je Tvoj súčasný pohľad na svet?
Teším sa na svetlejšiu budúcnosť, v ktorej nažijem s každodenným pocitom paniky. Dostal som sa totiž do bodu, kedy som musel vypnúť notifikácie nových správ, pretože každých 30 minút ruinovali môj deň. Dúfam, že nasledujúce štyri roky už budú optimistickejšie.