Očakávanie lepšej budúcnosti

Očakávanie lepšej budúcnosti

Martin Gore poskytol rozhovor aj pre portál Variety, v ktorom odzneli už známe veci, súvisiace s jeho novou EP, ale aj zopár vecí zo súkromia v období pandémie a lockdownu.

Zvuk EP je vcelku tvrdý a izolacionalistický, no skôr vo filmovom zmysle. V akej nálade si započal jej nahrávanie a ako sa zmenil Tvoj prístup s príchodom súčasnej pandémie a lockdownu?
Demo skladby "Howler" som mal dokončené už v roku 2019, ale bola to len samostatná skladba, s ktorou som samozrejme nevedel, ako naložiť. A následne udrela pandémia, zostal som doma a premýšľal o tom, že by som mal niečo robiť. Chodil som do štúdia, no inšpirácia k textom neprichádzala - obyčajne mi hudobná stránka ide aj tak lepšie, ako tá textová - tak prišla inšpirácia inštrumentálna. Z tejto inšpirácie sa zrodila skladba "Mandrill" a keď som vytvoril jej základy, rozhodol som sa manipulovať a re-syntetizovať vokály. Tým sa to nejako napojilo na skladbu "Howler" a zrodil sa koncept EP.

Rozhodne to nie je Tvoj zvyčajný anjelský vokálny tón - čo si s tým urobil?
V tomto smere som použil hlavne Eurorack modulárny systém s názvom Panharmonium, čo je v podstate re-syntetizér. Vložíte do neho ľubovolný zvuk a systém ho replikuje a re-syntetizuje. Od toho momentu ten zvuk môžete manipulovať aj po časovej stránke; dajú sa z toho získať skutočne zaujímavé zvuky.

Bez toho, aby sme tu z toho urobili psychoanalytické sedenia, ako karanténa ovplyvnila Tvoju náladu?
Mám to šťastie, že sa dokážem izolovať s mojou rodinou a pritom ešte aj pracovať. Množstvo ľudí po celom svete pandémiou trpí a bojuje s tým omnoho viac, než ja. Samozrejme, aj mne chýba kontakt s ľuďmi, no s malou hŕstkou priateľov sa občas vídame. Ale už takmer rok sme nikde neboli, necestovali do inej krajiny, či štátu. Jednoducho sme neboli ďalej, než 10 minút od nášho domu ... nechcem sa sťažovať, ale sú dni, kedy Vás to doženie.

Aktuálna EP, ako aj Tvoj predošlý album "MG", využíva omnoho viac industriálnych zvukov, že ranné nahrávky Depeche Mode. Prečo?
Myslím, že na demách skladieb "Howler" a "Mandrill" sa mi páčila práve tá ich primárna sila, ktorá možno začína s bassovou linkou. Keď som tie demá poslal ku chlapíkovi, ktorý tie nahrávky mixoval a nastavil si všetky úrovne na hodnoty, ktoré používa normálne, tak povedal, že mu zježilo vlasy. Také skonštatovanie je mi celkom príjemné. Malo to tú správnu primárnu silu.

A čo tie opice? Všetko na tejto EP je previazané s kočkodanmi, kapucínskymi opicami, či inými primátmi.
Skladba "Howler" mi už dokonca ako prvá samostatná skladba zvukovo pripomínala vrešťana - vršťany som vo svojom živote počul už nespočetne krát, keďže navštevujem Kostariku. Re-syntetizované vokály pre skladbu "Mandrill" mi takisto pripomínali primáta a tak sa zrodil koncept. No a potom som si pri vymýšľaní názvu EP spomenul na knihu, ktorú som kedysi čítal, "The Third Chimpanzee". Bolo celkom zábavné a milé sledovať, ako autor, Jared Diamond, stieral hranice medzi opicami a ľuďmi.

V téme primátov si zašiel až tak ďaleko, že si získal opicu k namaľovaniu obalu EP.
To áno. Každý kúsok skladačky postupne do celku zapadal. Keď už som mal vymyslený názov, snažil som si predstaviť obal, no bolo to zložité, až do momentu, kým som si nespomenul na opicu, ktorá maľuje. Tak som začal googliť a natrafil som na slávnu kapucínsku opicu, Pockets Warhol, ktorá žije v jednom útulku v Kanade. Zašiel som na stránku útulku, klikol na odkaz "Kontaktujte nás", vysvetlil im kto som, čo robím a spýtal sa ich, či by nemali záujem, aby Pockets pre mňa namaľovala nejaké obrazy. Našťastie sa im môj úmysel zapáčil.

Sú jej práce lacné?
Podporil som útulok finančne a po tom, čo predaj EP poklesne, mám v pláne vydražiť niektoré z jej obrazov, nakoľko Pockets pre mňa namaľovala celkovo päť diel, z ktorých som si vyberal. O nejaký čas plánujem vydať remixovú EP, takže aj ku nej použijem niektorý z jej obrazov, čiže zvyšné tri pôjdu do aukcie a výťažok poputuje na konto útulku.

Keď vezmem do úvahy grafiku Tvojej EP a veľmi minimalistický dizajn nedávneho boxu Depeche Mode, nominovaného na Grammy, aké je tvoje obvyklé zainteresovanie v grafickej oblasti a ako samotný obal nahrávky reflektuje na hudbu?
Zakaždým je to iné. V prípade tohto projektu som chcel byť jeho plnou súčasťou a chcel som sa držať konceptu, čiže všetko mať spojené s opicami. V prípade spomenutého "Mode" boxu som väčšinu vecí zveril manažmentu kapely, čiže nášmu manažérovi Jonathanovi Kesslerovi, Alexovi Pollockovi a ľuďom, ktorí prišli s tým strohým konceptom. Takže som sa toho prakticky nezúčastnil. A majte na pamäti, že za väčšinou grafických vecí Depeche Mode stojí Anton Corbijn, on je ten "behind the wheel" - to nie je žiadna slovná hračka!

Vráťme sa späť k tej izolácii. Naposledy mohlo publikum vidieť Depeche Mode počas virtuálneho uvedenia kapely do rock´n´rollovej Siene slávy. Treba podotknúť, že pokračujúca pandémia udržuje Vás troch v separácii. Napriek tomu, nechystáte niečo nové?
Viete, my sme už tak veľký stroj, že keď ho raz roztočíme, tak musí niekam dôjsť. Vakcína je na dosah, no kedy sa k nej svet skutočne dostane? Kedy sa k nej dostanem ja? Je ťažké niečo plánovať, keď všetko, čo sa týka samotného života, je aktuálne "vo hviezdach".

Naposledy ste sa v médiách prezentovali v roku 2017, kedy ste sa dištancovali od krajnej pravice, ktorej sa skladby Depeche Mode páčia a hovorili ste o tom, ako smutne a výstredne na Vás pôsobil Brexit. Aký je Tvoj súčasný pohľad na svet?
Teším sa na svetlejšiu budúcnosť, v ktorej nažijem s každodenným pocitom paniky. Dostal som sa totiž do bodu, kedy som musel vypnúť notifikácie nových správ, pretože každých 30 minút ruinovali môj deň. Dúfam, že nasledujúce štyri roky už budú optimistickejšie.

Názory Devotees (10)

Michaela 146

 1    1. február 2021 o 08:29

Ale vážně, čím dál více si uvědomuji, že Depeche Mode jsou soundtrack k mému životu. Optimismus to je víra, která nikdy neumírá....už si nehodlám šlapat po štěstí. Zatím je album ve hvězdách…možná to zní příliš dětinsky, ale já bych si přála písně o lásce jako takové smile Někdy se to stává, jen někdy, má duše je jako-náctiletá smile

DM-80

 2    1. február 2021 o 12:27

@Michaela 146 [#1]: Presne tak Michaela, aj ja si stále viac uvedomujem, že hudba DM neoddeliteľne patrí k môjmu životu. Nechcem, aby to znelo fanaticky, myslím to iba v dobrom, ale neviem si predstaviť svoj život bez ich hudby. Ich skladby mi vždy vedia spraviť náladu a vnášajú pokoj do mojich dní. Samozrejme, v prvom rade je tu zdravie, rodina a hodnota práce, ale hneď za tým prichádza hudba. DM sú životná filozofia, fantastický relax a rebelia, ktorá ťa dostane preč od všetkej negativity. Pri ich hudbe sa cítim neskutočne slobodný. Myslím, že by sa mal oficiálne definovať nový typ vitamínu - vitamín M (music). grin

tomy

 3    2. február 2021 o 11:41

Vždy po turné v r. 1998 som si myslel, že DM každým albumom končia. Teraz taký pocit až tak nemám a preto sa mi to zdá reálnejšie, aj pod vplyvom všetkých (negatívnych) faktorov, či už vonkajších (pandémia), ako aj vnútorných (vek, rodiny, strata inšpirácie)... Takže tak, treba sa zmieriť... Album o láske, keď sú zavretí doma? To je tak maximálne na singel s b stranou inštrumentálnou… smile

jozefst

 4    2. február 2021 o 17:36

Ak sa nemýlim, myslím, že tak ako to napísala Michaela, aj ja som si hovoril, že DM sú soundtrackom môjho života. Ich hudba je častokrát vážna pochmúrna, ale aj plná nádeje a stále hľadá niečo nové a snaží sa niekam posunúť. Je opisom života takého aký je. Aj s tým zlým, ale aj s tým dobrým. Aj ich príbeh je o tom dobrom, čo v ich kariére zažili, ale aj o predieraní sa životom v krízových obdobiach ich kariéry a výhrach nad ich démonmi. To čo bol pre nich znamenal Bowie, pre mňa sú oni. Neviem čím to bolo, ale v lete 1989 ich albumom 101, čo bola vlastne “živá výberovka hitov” si ma nejako získali. Bol to pre mňa taký na tú dobu vylepšený pop, ktorý som dovtedy počúval a to napríklad Sandru a Pet schop boys a podobné veci nasiaknuté elektornikou. Skôr klasickú hitparádovú produkciu. Snáď ako je to uvedené v nadpise článku, bude budúcnosť lepšia.

ViolateYou

 5    3. február 2021 o 18:39

Tomy: neboj sa novy album pride a bude to jeden z ich najlepsich albumov ake kedy nahrali! smile Po kolekcii The Third Chimpanzee som o tom presvedceny. Martina bavi stale experimentovat a to je najdolezitejsie.  A ze nema inspiraciu teraz to vobec nevadi, ona urcite pride a hlavne ked sa to trosku uvolni.. a netreba zabudat na pana Gahana ktory ma v supliku jeden album pre Soulsavers a dalsi pre DM mozno raspberry Ale aj tak sa spolieham hlavne na Martina :D

ViolateYou

 6    3. február 2021 o 18:43

a po 40 tich rokoch by konecne aj Fletch mohol priniest njaku skladbu do rodiny :D aspon basovu linku, kusocek textu alebo tak :D

Michaela 146

 7    4. február 2021 o 10:35

@DM-80 [#2]: V pořádku, nezní to fanaticky z tvého příspěvku jsem vycítila ryze čistou upřímnost. V období, kdy jsem prožívala nejtěžší časy, tak právě jejich hudba mi pomohla…konkrétně alba Violator a SOFAD smile Co se týče životních hodnot i pro mě je na prvním místě zdraví, bez toho prostě nelze žít….zajímavá myšlenka a právě si jdu naordinovat vitamín M grin Forever DM ♫ @}->—–

Michaela 146

 8    4. február 2021 o 11:18

@tomy: Jak jistě víte, láska má mnoho podob, ale já pevně věřím, že Martin bude myslet i na osamělé duše. Láska za časů covidu opravdu není jednoduchá. Asi tak ono takové randění v roušce je pochopitelně nepříjemné... smile

DM-80

 9    4. február 2021 o 13:01

@Michaela 146 [#7]: Absolútne s tebou súhlasím a chápem, že ti tieto albumy pomohli prekonať ťažké obdobie. Albumy Violator, SOFAD a ešte by som pridal aj Ultra, sú doslova liekom na dušu. Ultra je síce dosť melancholický počin, ale tá melanchólia v podaní DM je priam dokonalá a dych berúca, až liečivá a upokojujúca, čo je niečo úžasné. V tom (samozrejme aj v mnohých iných veciach) sú podľa mňa fantastickí. Skladba Insight má na mňa veľmi pozitívny vplyv, až kým to celé Martin ukončuje úžasnými slovami - “you gotta give love”.
Michaela, tvoje príspevky veľmi rád čítam a dobre sa s tebou vymieňajú názory, ide z teba veľká pohoda a cítim, že máš srdce na správnom mieste. Nepoznám ťa síce osobne, ale cítim, že svet potrebuje viac takých ľudí.

tomy

 10    4. február 2021 o 20:16

Michaela 146 v príspevku č. 8 spomenula presne to, prečo som mal rád (a stále asi mám) Depeche Mode a tak trochu mám problém podeliť sa s pocitmi, ktoré sú pre ostatných normálne… Pocit osamelosti, ktorý mi ako prvý v súvislosti so mnou napadne ako asociácia s Depeche Mode. Od prvého počutia DM som sa začal strániť druhých a mal som taký príjemný pocit samoty, až mi z toho asi ... No nič. Teraz mám dilemu, že či keď sa vzdám hudby DM, či budem na tom lepšie?
Ale musím byť na tom fakt zle, pretože dnes som bol kúpiť nejaké zbytočné veci (zoolit) pre domáceho miláčika (je to diablova pomsta) a ako tak kurizujem so slečnou predavačkou a celkov ju chválim, ako dobre vypadá (môžem si to dovoliť, lebo tam chodím roky a máme o čosi lepší vzťah ako predavač - zákazník) a pýtam sa jej: “Čo je za tou výraznou zmenou? A ona mi z fleku odpovie: “Dobrý sex!” A ako tak na Vás pozerám, pôsobíte dosť zanedbane… Neodpustila si na záver. A bolo… Mal by som si nájsť nový “PET SHOP” (len nie “BOYS”)... smile Takže toľko k téme láska a jej rôzne (moje) podoby… :(

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa