Očakávanie lepšej budúcnosti

Ale vážně, čím dál více si uvědomuji, že Depeche Mode jsou soundtrack k mému životu. Optimismus to je víra, která nikdy neumírá....už si nehodlám šlapat po štěstí. Zatím je album ve hvězdách…možná to zní příliš dětinsky, ale já bych si přála písně o lásce jako takové Někdy se to stává, jen někdy, má duše je jako-náctiletá

@Michaela 146 [#1]: Presne tak Michaela, aj ja si stále viac uvedomujem, že hudba DM neoddeliteľne patrí k môjmu životu. Nechcem, aby to znelo fanaticky, myslím to iba v dobrom, ale neviem si predstaviť svoj život bez ich hudby. Ich skladby mi vždy vedia spraviť náladu a vnášajú pokoj do mojich dní. Samozrejme, v prvom rade je tu zdravie, rodina a hodnota práce, ale hneď za tým prichádza hudba. DM sú životná filozofia, fantastický relax a rebelia, ktorá ťa dostane preč od všetkej negativity. Pri ich hudbe sa cítim neskutočne slobodný. Myslím, že by sa mal oficiálne definovať nový typ vitamínu - vitamín M (music).

Vždy po turné v r. 1998 som si myslel, že DM každým albumom končia. Teraz taký pocit až tak nemám a preto sa mi to zdá reálnejšie, aj pod vplyvom všetkých (negatívnych) faktorov, či už vonkajších (pandémia), ako aj vnútorných (vek, rodiny, strata inšpirácie)... Takže tak, treba sa zmieriť... Album o láske, keď sú zavretí doma? To je tak maximálne na singel s b stranou inštrumentálnou…

Ak sa nemýlim, myslím, že tak ako to napísala Michaela, aj ja som si hovoril, že DM sú soundtrackom môjho života. Ich hudba je častokrát vážna pochmúrna, ale aj plná nádeje a stále hľadá niečo nové a snaží sa niekam posunúť. Je opisom života takého aký je. Aj s tým zlým, ale aj s tým dobrým. Aj ich príbeh je o tom dobrom, čo v ich kariére zažili, ale aj o predieraní sa životom v krízových obdobiach ich kariéry a výhrach nad ich démonmi. To čo bol pre nich znamenal Bowie, pre mňa sú oni. Neviem čím to bolo, ale v lete 1989 ich albumom 101, čo bola vlastne “živá výberovka hitov” si ma nejako získali. Bol to pre mňa taký na tú dobu vylepšený pop, ktorý som dovtedy počúval a to napríklad Sandru a Pet schop boys a podobné veci nasiaknuté elektornikou. Skôr klasickú hitparádovú produkciu. Snáď ako je to uvedené v nadpise článku, bude budúcnosť lepšia.

Tomy: neboj sa novy album pride a bude to jeden z ich najlepsich albumov ake kedy nahrali! Po kolekcii The Third Chimpanzee som o tom presvedceny. Martina bavi stale experimentovat a to je najdolezitejsie.  A ze nema inspiraciu teraz to vobec nevadi, ona urcite pride a hlavne ked sa to trosku uvolni.. a netreba zabudat na pana Gahana ktory ma v supliku jeden album pre Soulsavers a dalsi pre DM mozno Ale aj tak sa spolieham hlavne na Martina :D

a po 40 tich rokoch by konecne aj Fletch mohol priniest njaku skladbu do rodiny :D aspon basovu linku, kusocek textu alebo tak :D

@DM-80 [#2]: V pořádku, nezní to fanaticky z tvého příspěvku jsem vycítila ryze čistou upřímnost. V období, kdy jsem prožívala nejtěžší časy, tak právě jejich hudba mi pomohla…konkrétně alba Violator a SOFAD Co se týče životních hodnot i pro mě je na prvním místě zdraví, bez toho prostě nelze žít….zajímavá myšlenka a právě si jdu naordinovat vitamín M Forever DM ♫ @}->—–

@tomy: Jak jistě víte, láska má mnoho podob, ale já pevně věřím, že Martin bude myslet i na osamělé duše. Láska za časů covidu opravdu není jednoduchá. Asi tak ono takové randění v roušce je pochopitelně nepříjemné...

@Michaela 146 [#7]: Absolútne s tebou súhlasím a chápem, že ti tieto albumy pomohli prekonať ťažké obdobie. Albumy Violator, SOFAD a ešte by som pridal aj Ultra, sú doslova liekom na dušu. Ultra je síce dosť melancholický počin, ale tá melanchólia v podaní DM je priam dokonalá a dych berúca, až liečivá a upokojujúca, čo je niečo úžasné. V tom (samozrejme aj v mnohých iných veciach) sú podľa mňa fantastickí. Skladba Insight má na mňa veľmi pozitívny vplyv, až kým to celé Martin ukončuje úžasnými slovami - “you gotta give love”.
Michaela, tvoje príspevky veľmi rád čítam a dobre sa s tebou vymieňajú názory, ide z teba veľká pohoda a cítim, že máš srdce na správnom mieste. Nepoznám ťa síce osobne, ale cítim, že svet potrebuje viac takých ľudí.

Michaela 146 v príspevku č. 8 spomenula presne to, prečo som mal rád (a stále asi mám) Depeche Mode a tak trochu mám problém podeliť sa s pocitmi, ktoré sú pre ostatných normálne… Pocit osamelosti, ktorý mi ako prvý v súvislosti so mnou napadne ako asociácia s Depeche Mode. Od prvého počutia DM som sa začal strániť druhých a mal som taký príjemný pocit samoty, až mi z toho asi ... No nič. Teraz mám dilemu, že či keď sa vzdám hudby DM, či budem na tom lepšie?
Ale musím byť na tom fakt zle, pretože dnes som bol kúpiť nejaké zbytočné veci (zoolit) pre domáceho miláčika (je to diablova pomsta) a ako tak kurizujem so slečnou predavačkou a celkov ju chválim, ako dobre vypadá (môžem si to dovoliť, lebo tam chodím roky a máme o čosi lepší vzťah ako predavač - zákazník) a pýtam sa jej: “Čo je za tou výraznou zmenou? A ona mi z fleku odpovie: “Dobrý sex!” A ako tak na Vás pozerám, pôsobíte dosť zanedbane… Neodpustila si na záver. A bolo… Mal by som si nájsť nový “PET SHOP” (len nie “BOYS”)... Takže toľko k téme láska a jej rôzne (moje) podoby… :(