Nový spôsob myslenia (1998)
Rok 1998. Sumarizačné obdobie Depeche Mode plné úsmevov a spokojnosti nad zvládnutými prekážkami. K tomu pridaná druhá hitová kompilácia, nový singel, megaúspešné svetové turné a hlavne celkom nový prístup k hudbe a životu samotnému všetkých "pozostalých" z legendárnej štvorky, ktorá dobila svet. O tom všetkom už viac porozprával Andy Fletcher.
"Posledné dva roky boli naozaj radostné... viete, po tom debakli so všetkým okolo albumu "Songs of Faith And Devotion" a podobne. Jednoducho sme si užívali a neničili sa. Po albume "Ultra" sme sa rozhodli nevyraziť na turné, čo nám svojim spôsobom nahralo do karát, pretože toto turné už môžeme rozbehnúť na plný plyn. Dali sme si pohov, oddychovali a teraz sme pripravení vyraziť. Verte mi, je to skvelý pocit." Takto začal Andy "Fletch" Fletcher debatu o dokonalejších Depeche Mode.
Aj keď posledné roky žili Depeche Mode v akomsi "komatickom" stave, predsalen ste sa mohli dostať k rozsiahlym publikovaným informáciám o problémoch Andyho Fletchera a jeho kolegov Davida Gahana a Martina Goreho. No z ríše zabudnutia sa Depeche Mode vrátili s riadnou odvetou - najprv s úspešným albumom "Ultra" (1997) a teraz pre zmenu s dvojdiskovou kompiláciou ich posledných hitov, "The Singles ´86 - ´98". No prišli ešte s čímsi lepším. Prvýkrát za posledných 5 rokov opäť vyrážajú na turné a k tomu s rozšírenou zostavou, ktorú dopĺňajú bubeník Christian Eigner a ďalší klávesák, Peter Gordino.
Inšpiráciou k dlhoočakávanému turné je samotná kompilácia hitov, ktorá je vlastne voľným pokračovaním tej predošlej, "Catching Up With Depeche Mode", z roku 1985. Tá aktuálna v sebe zhŕňa všetky single skupiny od roku 1986 a vlastne vám v prvom rade pripomenie, prečo máte radi Depeche Mode. Fletch to vníma rovnako: "Na túto kompiláciu sme veľmi pyšní. Viete, ľudia hudbe vždy nejak prepadnú a potom z nej vytriezvejú, aby podľahli iným veciam. Potom sa k tým pôvodným veciam zasa vrátia. Myslím, že keď si to ľudia vypočujú, tak sa im vrátia spomienky. Veď aj nám sa v pamäti oživilo množstvo vecí! No a na druhej strane je táto kompilácia dobrým dôvodom, aby sme vyrazili na turné a zahrali množstvo skladieb, ktoré sme nehrali už pekne dlho."
Je trochu nešťastím, že my ľudí z médií máme tendenciu všetko nové, s čím príde kapela po vydaní predchádzajúceho albumu a ukončenom turné, jednoducho označiť ako "comeback". Trápi to aj Fletcha? "A viete, že ani nie?," odpovie. "My sme svoj čas venovali nahrávaniu a dokonca si myslím, že sme toho mali vydať viac, než sme v skutočnosti vydali. Nie veľa umelcov vydrží tak dlho na scéne, ako sa to podarilo nám, takže v podstate je logické, že vždy keď sa niečo udeje, tak je to vlastne "comeback". A hoci to naši fanúšikovia za návrat nepokladajú, pre média je to jednoznačné."
No na rozdiel od ostatných skupín v domnelom "návratovom" móde, sa práve Depeche Mode dostalo podpory od všetkých typov fanúšikov. "Nehrali sme päť rokov, takže nemáme istotu, či nás budú očakávať tí istí fanúšikovia ako vtedy," dodá Fletcher. No evidetne sa skupina zbytočne obáva - európska časť turné je kompletne vypredaná a postupne sa zverejňujú termíny amerických koncertov. Na trhu je dostupný aj aktuálny tributový album s názvom "For The Masses", ktorá obsahuje depešácke piesne v podaní interpretov ako The Cure, Smashing Pumpkins, The Deftones, Monster Magnet, Dishwalla, Rammstein, Hooverphonic, Meat Beat Manifesto, God Lives Underwater a ďalších. Depeche Mode sa tejto kompilácií náramne potešili. Fletch doslova vybuchne: "Mysleli sme si, že sa to zaradí k bežným podobným nahrávkam, no zistili sme, že niektoré verzie sú dokonca lepšie ako pôvodné originály!"
Napriek Fletchovmu obvyklému entuziazmu z novoobjavenej sily skupiny, vynaložené prostriedky na nové svetové turné musia pre troch členov Depeche Mode pôsobiť trochu skľučujúco, napokon krkolomné tempo ich posledného turné zanechalo skupinu doslova v troskách. Bleskovým zrhnutím sa dá povedať, že Gahanova závislosť na heroíne vtedy prerástla únosnú mieru, čo viedlo k pokusu o samovraždu a následnú väzbu, Gore s Fletcherom zažili niekoľko nervových zrútení a pôvodný člen skupiny, Alan Wilder, sa rozhodol dať skupine navždy zbohom.
No posledné správy o skupine sú viac než pozitívne, aj keď Fletch priznáva menšiu pred-tour nervozitu. "Pamätám si, ako sme už na začiatku posledného turné boli absolútne vyčerpaní a vlastne sme už vtedy pôsobili ako trosky po nervovom zrútení. Teraz sa však všetci cítime sebaisto, no zároveň sme mierne nervózni. Ale nakoniec, mám pocit, že pred každým turné, ako aj koncertom, musíte byť trochu nervózny. Práve to robí koncerty takým úžasným zážitkom. No tentoraz sa snažíme robiť veci trochu inak. Problém posledného turné bol ten, že bolo príliš dlhé. Boli sme v štúdiu a prakticky priamo z neho sme vyrazili na cesty. Tentoraz budeme na turné iba do Vianoc a hlavne chceme zistiť, či sa dokážeme zo vzájomnej prítomnosti počas tých troch, či štyroch mesiacov, stále tešíť. To je tentoraz tým kľúčovým prvkom - myslím, že predtým sme sa až príliš tvrdo nútili na veciach pracovať, tentoraz chceme veci robiť trochu jednoduchšie."
No aj napriek tomu voľnejšiemu tempu má skupine toho v pláne trochu viac - hlavne odvtedy, čo sa všetci ocitli v rovnakých situáciách a musia sa mnohému vyhýbať. "Dnes sme múdrejší, než pred piatimi, či šiestimi rokmi," prezradí Fletcher. "Trochu sme to vtedy prehnali a aj preto sme dnes na všetko psychicky lepšie pripravení. Posledné turné, to bola od samého začiatku až do konca jedna obrovská párty. Uvedomili sme si, že tentoraz to musí byť trochu kľudnejšie, čo však neznamená, že si to všetko nechceme užívať a príležitostne nejakú párty nezorganizujeme, len to už celé nebude iba o šialenej zábave." No predpokladám, že tie občasné oslavy sa zaobídu bez účasti Davida Gahana, však? "To áno, Dave sa od základu zmenil," ubezpečí nás Fletch. "Už dva roky je "čistý" a plnými dúškami si vychutnáva život, berie si so sebou niekoho, kto mu vždy pomôže a hlavne mu zabráni v styku s nežiadúcimi vecami. No a hlavne," zasmeje sa Fletcher, "Dave má väčšie obavy o nás dvoch, než o samého seba!"
Po tom, čo Depeche Mode upadli takmer do zabudnutia, chcel v jednu chvíľu Fletcher všetkého nechať a venovať sa niečomu inému, no samozrejme to nebolo až také vážne. "Na konci posledného turné som bol chvíľu pripravení to celé zabaliť," spomína. "Ale viete, je to ako práca alebo niečo podobné, no nie? Zažívate časy, kedy sa zo všetkého tešíte a potom vás prepadne pocit, že by ste mali skúsiť niečo iné. Ale keď ste na tom ako ja, s Depeche Mode som celých 17 rokov, tak som s tými myšlienkami skúsiť niečo iné, nie je nikdy až také vážne - nikdy sa to nedostalo až do takého bodu, vážne. Po tom turné sme mali obdobie asi troch, či štyroch mesiacov, kedy sme nerobili vôbec nič a dali si pauzu. A len čo sme mali chvíľu pokoj, začal nás prepadať opäť entuziazmus. Lenže krátko na to prišli problémy s Davidom. Ten prvý rok po turné, kedy sa započali práce na albume "Ultra", to bol doslova boj, pretože bol na tom veľmi zle. No neskôr sa rozhodol zbaviť sa drog a odvtedy je to opäť čistá radosť byť súčasťou Depeche Mode."
Zažiť také príšerne deštruktívne problémy vo veľmi krátkom časovom období, to by určite zničilo množstvo skupín, no Depeche Mode (teraz už bez Wildera) sa z toho dostali a sám Fletch pripustil, že sa to odrazilo aj v ich hudbe - samozrejme, v tom pozitívnejšom zmysle. "Tieto skúsenosti podstatne zlepšili našu hudbu. To utrpenie v našom umení je skutočné. Nájdu sa ľudia, ktorí budú tvrdiť, že aby ste mohli tvoriť dobrú hudbu, musíte žiť život v permanentnom zápase. Nemyslím si, že je to úplná pravda, no niektoré životné skúsenosti, hlavne tie, ktorými sme prešli, nám pomohli. Jednoducho je potrebné v tom všetkom udržiavať rovnováhu." Takže tie skúsenosti, ktoré prakticky narušili vašu jednotu, vás posilnili? "Ak máte skupinu, ako je tá naša, tak spolu trávite veľmi veľa času," vysvetľuje Fletcher, "všetko prichádza a odchádza v akýchsi vlnách. Momentálne sme skutočne skvele zomknutá partia, no počas nasledovných dvoch rokov budeme musieť opäť zabrať a potom budeme opäť silní a niečo dosiahneme. Tak to jednoducho chodí - myslím, že dobrá kapela, to sú jednoducho trenice a iskrenie medzi jej členmi."
zdroj: Yahoo, 10.07.1998
Názory Devotees (9)
tommy
1 18. august 2008 o 13:38
to je na Fletchovi vždy pekné - vie byť veľmi taktný a diplomatický a na rozdiel od iných členov (Dave) nemusí veci povedať na plnú “hubu” čo ich občas degraduje. Vždy som mal DM za diskrétnu kapelu.
Spomienky na to turné už poriadne vybledli, ale čert to ber, my nechceme spomínať , my chceme opäť cítiť tú čarovnú krehkosť, ktorá robí z DM kapelu, na ktorú nikdy nezabudneme.
Je radosť mať pri sebe ľudí, ktorí sú na rovnakej vlne ako vy, že?
Bedra
2 18. august 2008 o 20:42
Doufám, že bratislavský koncert nebudou organizovat stejní analfabeti jako v roce 2006. Samozřejmě, je fajn, že se DM podařilo do Blavy dostat. Ale tak děsnou organizaci jsem neviděl na žádném jiném velkém koncertu, a to na velké koncerty jezdím velice často.
Začínalo to dementními pořadateli/ochrankou a končilo naprosto nedostačujícím počtem záchodů - což o to, já jsem se nakonec vyčůral u plotu, ale ženské ve frontě museli čekat hodně dlouho.
Byla z toho snaha vytřískat co nejvíce peněz. Pořadatelů bylo málo, takže vázlo odbavení, záchodů bylo taky málo atd. Zkrátka děs a hrůza.
Bedra
3 18. august 2008 o 20:43
Ááá, špatná diskuze, prosím o přesunutí příspěvku do diskuze ke zprávě Depeche Mode “Summer” Tour 2009. Sorry
Beladona
4 19. august 2008 o 09:36
tomy: ano, Fletch i Martin jsou praví angličtí distingovaní gentlemani.
Ale když říká, že covery jsou někdy lepší než originály, tak to už to s tou diplomacií trošku přehání
tommy
5 20. august 2008 o 14:55
to súhlasím, je to len dôkaz toho, že DM sú jedna z kapiel, ktoré si nikdy neveria a vždy sa boja a verejne hanbia za svoje prvotiny.
Je ľahké prerobiť niečo, keď máte pred sebou ťahák s notovým zápisom,že 
Ale treba to brať tak, že to povedal Fletch, ktorý nikdy nič nezložil, okrem poklony Martinovi
ps. ale pri locust (master and servant) pochybujem čo je lepšie
Zanzdm
6 20. august 2008 o 23:15
tomy: M&S;od Locust je super, ale čo ak by podobný šansón ( dúfam, že som správne pomenoval štýl ) pretvorili DM k svojmu/nášmu obrazu ? Daveov hlas, gitara Martina, to by “nemuselo dopadnout špatně”.
Monghi
7 21. august 2008 o 11:08
s obdobnymi zalezitostami to DM skusili predsa v pripade “Love In Itself”. Ta accoustic verzia (piano, gitara) je vazne vydarena. Takych pokusov by sa nemali DM vobec vzdavat. PJ v austickej verzii je takisto genialna…
inak, turne z roku 1998 ma svoje caro… DM boli na nom uplne skveli!!
tommy
8 21. august 2008 o 11:54
ja viem, je to predsa moja srdcovka, ale nikdy (a to opakujem) DM nikdy také niečo neurobia, aj keby si to prialo 99% fans. A to Martin povedal úplne vážne. To skôr Dave a jeho band urobí niečo podobné na želanie. Ale to by už nebolo ono, pretože tá Martova gitara je DM trade mark.
Ringo
9 25. august 2008 o 15:00
O obdobi 1996-98 se da spolehlive rici jedine. Je to doba, kdy DM prisli jeste s necim opravdu prekvapivym a zachovali si takovou tu mysteriozni atmosferu. Ne ze by obdobi PTA nebylo uz ono, ale prislo mi tak nejak samozrejme. Comeback DM v 1996 a album Ultra lze povazovat za opravdovy zazrak a hudebni skvost, jako jejich predchozi genialni alba.