Niektorí z fanúšikov sú doslova blázni

Pohodový rozhovor s Martinom Gorem, ktorý poskytol mexickej televízii počas letnej časti Touring The Angel v máji roku 2006.

Martin, vďaka že si zavítal a našiel si na nás čas.
MG: Aj ja ďakujem.

Takže prvá otázka, aký bol vlastne proces rodenia textov pre tento album (PTA)?
MG: Zistil som, že komponovanie je veľmi zvláštny proces. Celé to vlastne začne len hľadaním zaujímavých akordov na gitare, či piáne, prípadne tvorbou atmosféry na klávesoch, či počítači. No a spev k tomu všetkému prichádza akosi prirodzene sám. Akoby spievala moja samotná duša. No a takto sa postupne rodí pieseň.

Keď začínaš komponovať skladby pre nový album bojuješ určitým spôsobom so svojimi démonmi?
MG: Zakaždým, keď sa rozhodneme skomponovať nový album, tak to skôr pripomína štveranie sa na obrovskú horu. Veľmi veľa času strávite komponovaním skladieb, následným nahrávaním, potom nasleduje turné, takže ten "boj" je tam neustále.

V niektorých skladbách popisuješ náboženstvo, vieru. Aké dôležitá je viera v tvojom živote?
MG: Nikdy som nebol silne veriacou osobou. Myslím, že tie skladby sa orientujú viac na duchovno, než na náboženstvo. Dokonca som nikdy nenasledoval nejaké konkrétne organizované náboženstvo.

Skúsme trochu zaspomínať na časy, kedy si vôbec začal s hudbou. Pamätáš si vôbec na svoju prvú skladbu? O čom bola?
MG: Kedy som začal písať? Neviem, mal som možno 14? Samozrejme, ako to už býva, bol to obyčajný odpad. Ani si nespomeniem, o čom to všetko bolo, zrejme o ničom.

A čo tak prvý moment, kedy si počul svoje skladby spievať? Ako si ich vnímal?
MG: Pôvodne sme boli trojčlenná kapela. Vince, ja a Andy. Davida sme spoznali počas skúšania, nakoniec s nami samozrejme spieval. Vtedy zvládal veľmi dobre Bowieho "Heroes". My sme v tom čase beztak hľadali speváka, takže nám prišlo ako dobrý nápad Davida naverbovať ako hlavného speváka. Vtedy som ho ešte ako skutočného frontmana nevnímal.

Postupným vývojom kapely ste sa dostali do kontaktu s takým skvelým umelcom, akým je Anton Corbijn. Môžeš nám priblížiť tvoje skúsenosti so spolupráce s ním?
MG: My sme s Antonom chceli pracovať, vlastne sme s ním začali spolupracovať už veľmi skoro. Urobil s nami zopár fotografii pre NME v roku 1981 a chceli sme s ním spolupracovať ďalej, na obale albumu, videoklipoch, lenže on to videl inak. Nemal o to všetko a hlavne o nás záujem. Vnímal nás ako mládežnícku popovú kapelu a ani naša hudba sa mu nepáčila. Až počas turné v roku 1986 sme mu dali do rúk kópiu singla "A Question Of Time". A od toho momentu sa mu naša produkcia začala páčiť, súhlasil s natočením videa a to sa mu vážne podarilo. No a odvtedy rozvíjame naše priateľstvo, dnes je to už 20 rokov a je veľmi dôležitým a významným členom nášho tímu. Má pod kontrolu našu vizuálnu stránku, niekedy natočí pre nás video, vždy pripraví návrhy obalov, návrhy pódia a samozrejme zodpovedá za väčšinu fotografii kapely.

Máš nejaké plány napr. na ďalší sólový album alebo niečo obdobné?
MG: Momentálne vôbec nie. Trvalo mi to celý štrnásť rokov, než som vydal druhý sólový album, takže ...

Včera ste absolvovali skvelý, naozaj skvelý koncert. Aký máš pocit z mexického publika?
MG: Áno, bolo to naozaj skvelé. Pravdepodobne išlo o najsilnejší moment z turné, hlavne pokiaľ išlo o veľkosť samotného miesta, všetci spievali a užívali si to.

Čo bude nasledovať po tomto albume? Začneš pracovať na nových textoch?
MG: Momentálne sa koncentrujeme na dokončenie turné, ktoré bude pokračovať až do augusta. No a viem si predstaviť, že po skončení turné si doprajeme skutočne dlhú pauzu. Potom príde tradičný moment, kedy sa stretneme a rozhodneme sa, čo bude ďalej, takže momentálne nemáme absolútne žiadne plány. Viete, ono to všetko zaberie strašne veľa času, nahrávanie albumu, skúšanie, následne takmer ročné turné, takže teraz naozaj neuvažujeme o ničom inom.

Na tomto albume spievaš dve skladby, "Damage People" a "Macro", čo je to najdôležitejšie, čo sa snažíš týmito skladbami vyjadriť?
MG: Myslím, že vôbec nezáleží, či tie skladby spievam ja alebo David, je to iba o zachytení emócii a vášní.

Nielen v Mexiku, ale po celom svete sa stretávate s neskutočnou lojalitou zo strany fanúšikov, niektorí s vami doslova cestujú po kontinentoch... čo by si o nich povedal?
MG: Niektorí z nich sú doslova blázni.

Prečo?
MG: Je to skutočne úžasné, že máme tak oddaných fanúšikov. Ľudia s nami naozaj cestujú po svete, niektorí absolvujú 14-15 koncertov v rámci turné. Ako to robia? Ja osobne by som takého čosi nebol schopný. Pre nich je to viac životný štýl, než len hudba.

Aká je najlepšia a potom najhoršia stránka skutočnosti, že si členom Depeche Mode?
MG: Tou dobrou stránkou je určite celý ten tvorivý proces a komunikácia. Skutočnosť, že v malej miestnosti skomponujem skladbu a tá dokáže obletieť celý svet a takisto sa k tým ľuďom po svete dostanú moje pocity, ktoré som tou skladbou chcel vyjadriť. No niekedy na Vás pobyt v kapele nevplýva práve najlepšie. Za tie roky sme zažili množstvo problémov, ktorými kapela prešla a musela prejsť, viete, nadmerné pitie, drogy a podobne... Neviem prečo, ale mám pocit, že kapely tieto problémy doslova k sebe priťahujú, akoby boli nevyhnutnou súčasťou celého procesu.

A akú najväčšiu lekciu Vám dali tie "ťažké" časy?
MG: To vážne neviem. Možno ... ak niekto do toho spadne, tak nie je isté, ako skončí. Záleží čím konkrétne prejde.

Na scéne je teraz množstvo kapiel. Ako sa ti pozdáva táto nová hudobná vlna?
MG: Koho máte konkrétne na mysli?

Čo ja viem, Kasabian, She Wants Revenge, Arctic Monkey...
MG: No áno, je množstvo nových kapiel, niektoré z nich sú dobré, iné sa mi zasa až tak veľmi nepáčia.

Nepremýšľal si niekedy pracovať aj s inými kapelami, napr. v úlohe producenta alebo skladateľa?
MG: Nie, takéto niečo ma nikdy skutočne nezaujímalo, pretože pokiaľ Depeche Mode stále fungujú... viete, my zasa až toľko voľného času nemáme, hoci ľudia majú predstavu, že sme celé roky doma a nerobíme nič. Keď sa už rozhodneme pre pauzu, tak je to samozrejme fajn, nevenujeme sa hudbe, ale na rad prichádzajú rodiny.

Je zrejme a veľmi dôležité mať čas vychutnať si úspech. Niekedy sa totiž stáva, že kapely sa venujú iba práci a na túto stránku veci zabúdajú.
MG: No áno. Napr. počas 1980-tych rokov sme vydávali albumy takmer každý rok, lenže dnes máme omnoho väčšie zodpovednosti. Myslím, že keby sme v tom trende pokračovali dodnes, tak by to naše deti určite veľmi poznačilo.

A ako vnímaš mladú generáciu, ktorá možno ani nepočúva albumy ako "Violator", či tiez z 1980-tych rokov a predsa na pokladajú Depeche Mode za skvelú kapelu?
MG: Nedalo sa na tomto turné nevšimnúť, že značnú časť publika tvoria skutočne mladí ľudia. Samozrejme publikum tvorí celé spektrum populácie, niektorí fanúšikovia majú aj 60, to sú tí, čo našu kariéru sledujú od začiatku. No pre nás je samozrejme výborné a pozitívne, že stále dokážeme osloviť aj mladých.

Ďakujeme za venovaný čas, bolo mi potešením sa s tebou stretnúť a som si istý, že dnes večer to bude ohromné.
MG: Ďakujem.

Zdroj: Telehit, Mexiko, 05/05/2006