Nepotrebujeme byť všade

Nepotrebujeme byť všade

Dave Gahan v ďalšom z rozhovorov poskytnutých v talianskom Miláne. Tentoraz pre ruský spravodajský web Kommerstant, v ktorom trochu načrtol zostavu budúcich koncertných setlistov.

Dave, Depeche Mode plánujú veľké európske turné, no doposiaľ ste sa ešte neobjavili v pozícii headlinerov festivalu Glastonbury. Všetci fanúšikovia čakajú na novinky ohľadne nového albumu ako na mannu z neba, zrhnuli sa sem novinári z celého sveta, no doteraz nemáte na svojom konte jedinú cenu Grammy, ani BRIT Awards a netešíte sa ani ich priazni. Súhlasíš s tvrdením, že ste vlastne akýmisi outsidermi hudobného sveta?
Keď sa pozriete na históriu The Rolling Stones a Led Zeppelin, tí takisto nežali ceny Grammy. Tak dlho fungujú na scéne a možno dostali akurát tak cenu v kategórii "life in art"... povedané jednoducho, pohybujeme sa v tej správnej spoločnosti. Čo si pamätám, tak Depeche Mode prakticky nikdy nepasovali do žiadneho konkrétneho štýlu, rádia, či tlače. Nemali sme inú možnosť, než si vybudovať vlastný svet. Za tie roky som si uvedomil, že máme okolo seba dostatok ľudí, ktorí sa zaujímajú o to, čo robíme a v princípe je práve toto parádny úspech. Dosiahli sme ho práve preto, že neustále vkladáme úsilie do tvorby dobrých skladieb, pracujeme s prvotriednymi producentami a zvukovými inžiniermi. Po celé tie roky máme skvelého manažéra, Jonathana Kesslera. Všetci títo ľudia s nami vyrástli. Obklopuje nás skutočný tím ľudí a nie je ich málo. A ďalšie naše šťastie, ktoré trvá už mnoho rokov - osud nás dal dohromady s fotografom a filmárom Antonom Corbijnom, ktorý dal Depeche Mode typickú vizuálnu podobu.

Musím súhlasiť, ale nikdy ste neľutovali, že ste neurobili žiaden "populistický" krok, napr. duet s nejakým významným spevákom, prípadne ste nevyrobili nejaký škandál pre média a podobne?
Nemáme méty v štýle účasti v každej šou, či na každom odovzdávaní cien. Na druhej strane, ani nás tam veľmi nepozývajú. K tomu sme si vytvorili imidž, ktorý k takýmto udalostiam nepasuje. Pre takúto hru zrodení nie sme.

Skúsim inak, keď bol na Glastonbury pozvaný Kanye West a vy nie, vôbec to s Vami nepohlo?
Ale nás pozývali, už niekoľkokrát, ja som tam dokonca, ako sólový umelec, vystupoval. Jednoducho, keď nadíde ten správny čas, tak tam Depeche Mode vystúpia.

Na tvojich sólových albumoch je cítiť evidentný vplyv blues, hlavne v tvojich spoluprácach so Soulsavers. Ovplyvní to nejakým spôsobom aj zvuk nového albumu Depeche Mode, "Spirit"?
Vo všetkom, čo robím, vyklíči niečo, čo rozkvitne v ďalšom projekte. Postupnými krokmi sa prepracujem do novej kreatívnej fázy. Do Depeche Mode som priniesol všetko, čo bolo aktuálne v mojich silách. Veci so Soulsavers patria Soulsavers. Ono, vždy všetko závisí od toho, s kým práve spolupracujem. Keď píšem pre Depeche Mode, tak nie je pre mňa dôležité, či dostanú väčšiu dôležitosť Martinove alebo moje skladby, som hlavným spevákom a robím pre Depeche Mode tie najsprávnejšie veci, je to jednoducho tradícia a zároveň charakter tejto kapely. Martin, so všetkými svojim znalosťami o štúdiovom zvuku, syntezátoroch a aranžmánoch má ďaleko lepšie nápady v súvislosti s tým, čo Depeche Mode, ako celok, potrebujú, myslím po kreatívnej stránke. Pre mňa je veľmi dôležité, že Depeche Mode je sebestačná kapela, ktorá sa neprestáva vyvíjať a neustále hľadá nové cesty a producentov. S producentom Jamesom Fordom sme na albume "Spirit" urobil jednoznačný krok vpred. On vie hrať na všemožných nástrojoch, nerobí mu problém presedlať z bassy na gitaru, celé hodiny sa hral s nastavením pedal steel gitary, to isté môžem povedať aj o jeho hre na bicie. A všetko to prirodzene kombinoval s našimi elektronickými základmi. Toto sú jednoducho Depeche Mode - kombinácia skladateľstva, technického vybavenia a programovania. Každý v kapele zastáva svoju dôležitú úlohu.

Pre budúci rok budete musieť zostaviť setlist pre jednotlivé koncerty a určite sa žiaden z nich nezaobíde bez skladieb "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence", ako aj ďalších, ktoré máte v obľube jednak vy, tak aj fanúšikovia. Ako umelec mám podozrenie, keď si pomyslím, že ste tieto skladby hrali už stovky krát, že sa ich hranie doslova zautomatizuje. Možno v tomto bode uvažujete o kompletnej zmene ...
Tiete dve skladby, ako aj zopár ďalších v repertoári Depeche Mode, sú pevne spojené s konkrétnymi momentami v živote. Často sú však modifikované, v závislosti na lokalite, či konkrétnom čase. A niekedy by som zasa rád priviedol znovu k životu skladbu, ktorú sme napísali pred mnohými rokmi, ale to zasa nie je také jednoduché. Po mnohých rokoch sme na poslednom turné opäť vrátili k "Just Can´t Get Enough". Konečne sme pre ňu našli dokonalé miesto, hrali sme ju na úplnom konci, ako poďakovanie fanúšikom. Ale "Walking In My Shoes", "In Your Room", "Never Let Me Down Again", "I Feel You" ... tie sú vlastne motorom koncertného setu Depeche Mode. Ja totiž vnímam náš koncert ako jazdu. Prípadne sa to dá porovnať k dobrému filmu, ktorý sa tu a tam natiahne! No samozrejme, stále drží diváka v napätí. Čo sa bude diať ďalej? Príde niečo sentimentálne alebo to bude útok na emócie? Dejovú líniu udržuje zopár kľúčových skladieb, takže ešte zostáva priestor na manévrovanie.

Wikipédia uvádza, že vyznávaš ortodoxnú kresťanskú vieru. Je to pravda?
Nepraktizujem žiadne náboženstvo. Ale pamätám sa, že ako dieťa, mohol som mať asi 10 rokov, som jednoducho musel chodiť do kostola. Dnes nie. Moja manželka Jennifer má grécky pôvod a keď sme sa brali, čo bolo takmer pred 20timi rokmi, bolo pre mňa dôležité, aby sa obrad konal v kostole a ja som bol krstený v ortodoxnom.

Pri poslednej návšteve Moskvy ste organizovali párty, pri príležitosti uvedenia kolekcie hodiniek Depeche Mode, kde sme zistili, že si niektoré sám navrhol. Nejaké ďalšie skryté nadania, o ktorých sme doteraz nevedeli?
Vždy som sa zaujímal o fotografiu. Do doposiať som to na žiadnu výstavu nedotiahol.

Za posledných 12 rokov prišiel svet o Davida Bowieho, Princea, Lemmmyho a či chceme alebo nie, bude to pokračovať. Rok 2016 mi príde ako rok, kedy akoby sme triezveli z predstavy o večenom živote v popovej hudbe. Ako to vnímaš ty?
Je mi všetkých veľmi ľúto. Pre mňa osobne bola smrť Davida Bowieho veľkou osobnou stratou. Tažko mi je vyjadriť, ako veľmi ma ovplyvnil a v tom vplyve pokračoval. Myslím, že som ho vždy počúval viac svojským spôsobom. Jeho posledný album považujem za to najlepšie z jeho života. No jeho hudba tu s nami zostala, čo mi tak trochu pripomína Einsteinove posledné slová: "Moja misia tu končí, dal som Vám všetko, čo som mohol."

Názory Devotees (4)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa