Neľutujem rozhodnutia, ktoré som urobil (2021)

Dave Gahan v odpovediach na zvedavé otázky fanúšikov a čitateľov britského denníka The Guardian. "Imposter", Depeche Mode, ale aj rady z kuchyne.

Podarilo sa Vám s albumom "Imposter" dosiahnúť všetko, čo ste plánovali?
Po poslednom turné s Depeche Mode som bol skutočne vyhoretý, no neskôr sme s Richom Machinom začali debatu o skladbách a interpretoch, ktorí nás ovplyvnili. A než sme sa nazdali, nahrali sme album so Soulsavers, so mnou ako frontmanom, ktorým sme vzdali týmto piesňam hold, ale bolo to v podstate niečo nové. Uvedomil som si, že sme vybrali skladby, ktoré ma dostali tam, kde som, ukázali mi, kde som bol a naznačili, kde by som byť mohol. Piesne ako "Dark End Of The Street" od dvojice Dan Penn a James Carr, či "Not Dark Yet" od Boba Dylana, ktoré reflektujú na prežité životy. Ako 18-ročný by som takéto skladby ani nevedel spievať.

Zámerne si sa vyhýbal skladbám od Bowieho a Roxy Musix, keďže ste ich prepracovali už v minulosti?
Ako pubertiak som si neuvedomoval, že Bowieho "Pin-Ups" a "These Foolish Things" Bryana Ferryho boli albumy coververzií. Znejú akoby to boli ich vlastné albumy! Samozrejme, na pôvodnom dlhom zozname skladieb pre "Imposter" bol aj Bowie, ale chcel som zmiešať Elvisa, Neila Younga a ďalších s viac súčasnými umelcami. Okamžite sa objavila "Strange Religion" Marka Lanegana. "Metal Heart" od Cat Power a typicky intímnu "The Desperate Kingdom Of Love" od PJ Harvey sme nahrali v 10-člennej zostave. Rowland S. Howard bol jedinečný gitarista v Birthday Party, ale jeho skladateľstvo, melódie a obsah jeho textov bol vždy prehliadaný a ja som chcel vzdať hold aj post-punku, takže DIY vec bola pre nás v úvode veľmi dôležitá. Punk nás jednoducho naučil, že ak máme nápad, tak vždy existujú spôsoby, ako ho zrealizovať.

40 rokov spievam Martinove skladby, takže domácu úlohu som si už splnil. Za tie roky, nie úplne od začiatku, som sa prepracoval do stavu, kedy počujem skladbu, počujem Martinove slová, jeho melódie a ja začnem na tej skladbe pracovať až do nasledujúceho dňa, kedy sa vrátim s návrhom kľúčovej zmeny, tempa, či aranžmánov alebo niečoho iného. Tak sa to deje, keď sme spolu v štúdiu. Vždy je to o tom istom: ako si to urobím po svojom? Za tie roky sme si s Martinom vypestovali vzťah, v ktorom medzi nami vládne synergia, takže sme schopní zísť z cesty a jednoducho pracovať na tom, čo je pre tú ktorú skladbu najlepšie.

Ako všetci, aj ty si prežil svoje vzostupy a pády. Je niečo, čo ľutuješ?
Ľútosť je také divné slovo. Ja sa za svojim životom už neobzerám, a ani neľutujem rozhodnutia, ktoré som urobil. Či rozhodnutia dobré alebo zlé, všetky majú svoje dôsledky, ale tu v New Yorku vediem vcelku požehnaný život. Všetko, čo robím, si maximálne užívam.

Ktorí intepreti inšpirovali Tvoje javiskové vystupovanie?
Od ranných čias určite Mick Jagger. Ako dieťa som tancoval a napodobňoval ľudí z Top Of The Pops. Aj Bowie ma značne ovplyvnil, ale ako 14-ročný som bol doslova zaľúbený do Dave Vaniana z The Damned, dostal ma celou svojou osobnosťou. Ako pubertiak som videl všetky tie glamové záležitosti v Top Of The Pops a potom som sa učil od ľudí ako James Brown, Prince a Elvis. Keď som začal s vystupovaním, tak som bol paralyzovaný strachom. Zavesil som sa na mikrofón a doslova som stuhol. Neskôr som si uvedomil, že ak sa pohybujem, som menej nervózny. Tak som v tom pokračoval a postupne, so všetkými tými odpozorovanými vecami, som si našiel svoj vlastný štýl.

Najlepšia kniha, akú si kedy čítal?
Mám veľmi rád biografie Philipa Normana o The Beatles, a hlavne The Rolling Stones. Naposledy som opäť čítal "Fear And Loathing In Las Vegas" Huntera S Thompsona a dobre sa pritom nasmial, pretože tie veci sú mi dobre známe. Keď máte pocit, že ste na misií a je to šialené. Hneď prvá veta hovorí za všetko: "Boli sme niekde v okolí Barstow, na okraji púšte, keď drogy začali zaberať".

Tvoje aktuálne obľúbené albumy, ktoré Ťa inšpirujú k hudobnej tvorbe?
V poslednej dobe som veľa hrával tú šambolickú, no nádhernú vec od The Rolling Stones, "Exile On Main Street". Možno som to hral úplne zle, ale milujem ten pocit, "Som v The Rolling Stones!". A nedávno som dostal nový album Bobbyho Gillespieho a Jehnny Beth zo Savages. Ja to pre nich taký krok mimo ich štandartu a práve to ma na tom lákalo.

Kedy si bol naposledy v Basildone? Všimol si si ten podivný kruhový objazd na A127, ktorý v skutočnosti nikam nevedie?
:) Viem o čo ide, ale v skutočnosti si na to nespomínam. Dnes žijem v Spojených štátoch a keď sa vrátim do Anglicka, tak sa mi stáva, že jazdím po nesprávnej strane cesty, obzvlášť v kruhových objazdoch! Na poslednom turné s Depeche Mode som vzal syna a dcéru na jazdu po starej ceste, Bonnygate, a ukázal im miesta, radovú zástavbu, kde som vyrastal. Musel som im vysvetliť, že dva domy bývali bežne spojené. Bolo fájn, že videli, odkiaľ pochádzam.

Najlepší učiteľ Tvojho života: bolesť, či láska?
Obe majú ku mne blízko. Viac nepoviem, inak sa dostanem do problémov :)

Ak by si mal príležitosť nahrať skladbu s kýmkoľvek, živým, či mŕtvym spevákom, hudobníkom, či producentom, kto by to bol?
Myslím, že éterický zvuk Daniela Lanoisa by mohol do Martinovej hardcore elektroniky vniesť niečo nové. Meno Briana Ena sa takisto raz objavilo, ale potom začal pracovať s Coldplay, takže sme spolupracovať nemohli, aj keď tá možnosť tu bola. Vždy sa snažíme riskovať. S Floodom sme vyprodukovali niekoľko skvelých nahrávok. S ním by som opäť rád spolupracoval.

Ako veľmi Ťa ovplyvnili udalosti posledných dvoch rokov a odrazí sa to v budúcich skladbách?
Zasiahlo nás to všetkých. Ak nepracujem, tak trávim väčšinu času v izolácii, ale už som sa s tým naučil žiť a izoláciu vnímam ako priateľa. Mal som príval inšpirácie. Takže ... uvidíme.

Myslím, že to bol práve Bobby Gillespie, ktorý v jednom rozhovore prezradil, že si karhal členov Vašej kapely za to, že vkladali príbor do umývačky riadu nesprávnym spôsobom. Je to pravda a máš po ruke aj iné múdrosti z domácnosti?
(smiech) No, ja až zúrim, keď ľudia vkladajú veci do umývačky nesprávnym spôsobom, to som schopný to po niekom okamžite napraviť. V našej novej umývačke ukladáme príbor na stojane do radu, vďaka čomu som v tomto smere ešte viac posadnutý. Môj tip: to samočistiace zariadenie trúby nikdy nepoužívajte viac ako dvakrát, pretože, ako som nedávno zistil, trúba sa prehreje a zničí.

Najlepší koncert inej kapely, aký si kedy navštívil?
Sigur Rós v new yorkskom Beacon Theatre, niekedy v roku 2002. Zvuk, krása a absolútna sila hudby bola neuveriteľná. Bol som zaplavený pocitmi, ktoré ma dohnali k slzám.

Ak by si nebol muzikantom, ako by asi vyzeral Tvoj život?
Mohol som byť aj zlodejom. Keď som mal 16, tak to v tomto smere nevyzeralo dobre. Ľahko som sa nechal strhnúť, ale takisto som rád maľoval. Ako 17-ročný som navštevoval tú istú umeleckú školu ako Alison Moyet a niekoľko chalanov z Talk Talk. Tu sa zrodila šanca venovať sa hudbe, čo dalo môjmu životu určitý zmysel. Mal som pocit, že čudáci bola moja krvná skupina. Dodnes sa s čudákmi stretávam!