Nebeské blues (2013)
S Martinom Gorem krátko po vydaní 13-teho štúdiového albumu Depeche Mode, "Delta Machine", v rozhovore pre nemecký spravodajský portál General-Anzeiger. Pohoda a optimizmus z jeho slov doslova kričia.
Martin, aká vládne v kapele nálada?
Martin: Aktuálne nás zamestnáva skúšanie na turné. Všetko sa však vyvíja dobre a veci majú hladký priebeh. Máme šťastie, že nový album obsahuje veľa skladieb, ktoré fungujú výborne aj naživo.
V akom zmysle?
Tie skladby majú v sebe pretlak a energiu, čo je na pódiu vždy výhodou.
Dá sa povedať, že pokladáš "Delta Machine" za srdcovú záležitosť?
Nahrávanie bolo plné harmónie a priateľstva. Nebol tam žiaden stres, žiadne hádky, všetci si vychádzali v ústrety.
V minulosti ste sa zvykli s Davidom dostať do sporov ...
To už je za nami. Pre nový album pripravil David tri skladby, ktoré doslova pasovali k mojim pocitom. A hlavne, jeho skladby sú skutočne kvalitné. Všetko je teda v pohode. On je spokojný, ja som spokojný, všetci sú spokojní. Pre našu kapelu to bolo celkovo plodné obdobie. Každý deň sme nastupovali do práce s očakávaním.
Pilotný singel, "Heaven", znie prekvapujúco. Používate menej elektroniky, viac živých nástrojov, než zvyčajne, takisto samotná skladba je pomalá. Tlačila sa táto skladba do popredia, keď ste ju vybrali za prvý singel??
Nie, to rozhodne nie. Ale v danom momente sme z nej boli nadšení. Jej výber mi prišiel riskantný, no bol to risk v pozitívnom a vzrušujúcom zmysle. Tak sme si mysleli, že by bolo vhodné prísť s niečím nečakaným.
Je snaha o prekvapenia jedným z tajomstiev dlhovekosti vašej kapely?
Tých dôvodov, prečo fungujeme už tak dlho, musí byť viac, pretože potom by sa tá výdrž a oddanosť fanúšikov dala vysvetliť veľmi jednoducho. Podľa mňa je v tom aj ohromný kus šťastia a absolútnou vzácnosťou je aj fakt, že ešte stále máme tak nielen veľké, ale aj nepredpojaté a zvedavé publikum. Entuziazmus fanúšikov je veľmi veľká motivácia. Na druhej strane, ak by každý ďalší album bol menej úspešný, než ten predchádzajúci, ak by sme sa zrazu museli presunúť z veľkých štadiónov do menších arén, či klubov, pretože by na nás chodilo menej ľudí, tak by sa to odrazilo aj na našej oddanosti k hudbe.
Ako si ty osobne predstavuješ "Nebo"?
Mýslim, že to moje miesto "tam hore" je priestor bez konfliktov. Jednoduché, nekomplikované miesto. Zistil som, že v mojom skladateľstve som silne priťahovaný slovom "mier". Ak by každá bytosť na tomto svete mohla nažívať v mieri, tak by to bolo veľmi blízko k mojej predstave ideálneho života.
Na predošlom albume ste mali pieseň "Peace". Stal sa teda mier pre Teba kľúčovou záležitosťou?
Život v mieri je pre mňa synonymom pre naplnený život. Nemyslím len ten "vonkajší" mier, ale aj ten vnútorný a ich celkovú harmóniu. Ak by každá bytosť našla v sebe mier, svet by bol nekonečne šťastným miestom. K tomu treba dodať, že potom by už neboli žiadne vojny.
Pokladáš sa za rojka?
Samozrejme, ak mi je to umožnené. Akoby vôbec dokázal napredovať život, ak by viac ľudia nesnívali? Je hanbou, keď tak veľa ľudí musí žiť v konfliktoch. Nik si také niečo nezaslúži.
Do akej miery je Tvoj život uspokojujúci a pokojný?
Aktuálne som veľmi šťastný. Cítim sa naplnený. To samozrejme viedlo k skutočnosti, že nový album je po textovej stránke, po dlhej dobe, veľmi pozitívny. V určitých momentoch dokonca obsah dokonale pasuje k hudbe, ktorá je zasa, v určitých momentoch, veľmi bluesová. Blues je na druhej strane obyčajne spájané so smútkom, bolesťou a depresiou. Ja som však veľmi chcel zaradiť bluesové prvky do nie veľmi "vhodného" obsahu.
No áno, napr. "Slow" je toho dokonalým príkladom. Po štylistickej stránke je to blues, ale text pojednáva o ...
Sexe :) Povedzme si to na rovinu. "Slow" oduševnelá, erotická skladba o radosti zo sexu. Niektoré veci sú skutočne jednoduché.
Nie je pre Teba, ako rodeného Brita, zložité písať o sexe?
Nie. Mne to nepríde ako zložité, dokonca ani trápne.
Si viac optimista alebo pesimista?
No ... Myslím, že som býval pesimista. V niektorých prípadoch som bol väčší pesimista, než dnes. Dnes som viac optimista, než pesimista.
Prečo je tomu tak?
Nevylučujem, že to je jedna z výhod veku, v ktorom sa práve nachádzam. Ale uplne presne to neviem. Považujem za príjemnú výhodu nebyť ten mizerný pako, ako predtým.
Nejaké iné dôvody, okrem veku, pre ktoré si dnes pozitívnejší?
Vždy to závisí od toho, v akej životnej situácii sa práve nachádzate. Mám príjemný život a napr. si užívam rolu otca. Takisto "umelecké výlety", ako napr. spoločný album s Vince Clarkom, mi spôsobujú veľkú radosť. Samozrejme aj s Depeche Mode som veľmi šťastný. Už dlho nepracujeme pod stresom, či tlakom, čo je výhoda, ktorá sa prejavuje na našej nálade. Samozrejme, nasledujúcich 16 mesiacov budem mať len veľmi málo príležitostí na voľný čas. Budeme veľa pracovať, ale hlavne veľa koncertovať. Páči sa mi to. Posledné turné som si napr. veľmi užil.
Na začiatku toho turné Davidovi diagnostikovali a odstránili nádor z močového mechúra. Bol to veľký šok?
Veľmi veľký. Všetci sme boli v pohode a v skvelej zdravotnej kondícii a zrazu sa udeje niečo také. Takéto drámy človek zažívať rozhodne nepotrebuje. Na druhej strane, ten nádor bol vlastne prvým zdravotným incidentom za celú našu koncertnú históriu. Ja dúfam, že teraz to pôjde všetko bez problémov.
No, myslím, že tých drám bolo rozhodne viac. David mal predsa problémy z heroínom, takisto aj srdcom.
No dobre, máte pravdu. Máme za sebou turné, kde v zákulisí boli drogy veľkým problémom. Našťastie je toto všetko už ďaleká história, už takmer 20 ročná. Takisto od nás odišiel Alan Wilder. To bolo v roku 1995, čo už je celá večnosť. Tieto udalosti sa však už stratili v akejsi hmle.
Keď už si spomenul tú hmlu ... Ty si celé roky holdoval alkoholu a teraz si už 7 rokov "čistý". Nechýba Ti tu a tam nejaký ten príležitostný drink?
Najlepšie na tom je, že na alkohol si už sotva dokážem spomenúť. Vôbec mi nechýba. Abstinencia mi veľmi pomohla po ľudskej stránke, dnes vediem úplne iný život. Život, v ktorom cítim omnoho väčšie spojenie so svetom, než predtým.
Máte na turné so sebou aj fitness trénera?
Nikoho takého nepotrebujeme. Inak, ja som vždy holdoval behu. Dokonca aj v časoch, keď som "nasával", som pravidelne behával. Ale najradšej hrám futbal. Keď som doma, tak s naším tímom hrám každý týždeň. Starí páni. A inak, z tímu som jediný, kto je regulérnym členom fitness klubu :)
Povieš nám niečo o názve albumu "Delta Machine"?
Slovo "Delta" je odkazom na blues. Možno je to dokonca odkaz na deltu Mississipi, čo je veľmi organické, jedinečné územie. A to sme dali do kontrastu do "strojom". A okrem toho, iniciály "Delta Machine" sú samozrejme písmená DM ;)
A akú krajinu stvárňuje tá zastavaná oblasť na obale albumu?
Je to fotografia Antona Corbijna. Trochu podľahol tomu industrálnemu vzhľadu a my takisto. Fotografoval výhľad z nášho štúdia na Manhattane. Malo to byť vlastne tajomstvo, ktoré som Vám nemal prezradiť, ale už je neskoro :)
Názory Devotees (22)
tommy
1 18. apríl 2019 o 10:09
Tento album začína takým krásnym veršom, až z neho mrazí... Tento album je ako môj príbeh, je v ňom všetko, čo má byť a asi to tak má byť... Všetky slová, ktoré som hľadal, som tu našiel, všetky otázky ponúkajú odpovede… Ak by existovalo nejaké dvojča, ktorá má za sebou podobný príbeh ako ten môj, tak sa stanem kameňom, ktorý by rozdrvila iba jedna bytosť milá... Kiež by výzvam slova “Heaven” mohol mať raz aj peknú podobu…
Už aj čierna diera sa objavila, aby ti ten príbeh dokázala.. Že tvoje dvojča niekde vo vesmíre existuje, tvoju vieru posilňuje a možno tvoj vesmír kúsok po kúsku objavuje… Možno nastal čas zabudnúť na tú rozpoltenosť, ktorá tak ubíja… Nastal výstavby čas, vsadiť všetky karty na svoju osobnosť, možno sa rozvinie do takej miery, že pôvodný skepticizmus sa podivuhodnou premenou zmení na vášnivé presvedčenie. A kto vie? Odmenou prvýkrát môže byť aj „čisté vysvedčenie“.
Delta Machine album bol tak magický, tak krásny a koncerty také intímne, akoby na nás na tie dve hodiny ovial opar radosti a my sme všetci boli plný lásky a milosti. Emotívne chvíle zbavené starostí, pod pódium stáli mierumilovné bytosti plné emócií a úprimnosti.
Mal som ti tie chvíle dobre uchovať, aby bolo čo aj po rokoch ospevovať. Krátko potom čierne mraky naše duše do čiernej odeli a dobré časy sa nadlho podeli…
:-(
tommy
2 18. apríl 2019 o 10:16
Oprava :
V 11. riadku je navyše “na” ... akoby nás na tie dve hodiny ovial…
V 14. riadku má byť správne uvedené : ” Mal som si tie chvíle…
Ten edit fakt nefunguje!!!
Gabriel
3 18. apríl 2019 o 11:30
Editovanie komentarov je nateraz rozbite. Budem to riesit v najblizsej dobe.
Michaela 146
4 18. apríl 2019 o 22:08
Delta Machine není deska na první poslech, je až epicky rozvleklá...
Síla desky Delta Machine tkví mnohem víc v její dobře promyšlené vnitřní soudržnosti a sevřenosti. Ne náhodou je jejím prvním slovem “vítej” a posledním “sbohem”.
Od začátku jsem si dost slibovala od tohoto alba, věřila jsem a sázela na třináctku…Rok 2013. Třinácté album. Třináct skladeb. V tento den jsem se i podruhé narodila…
Fuj třináctka - tu nechci…
https://www.youtube.com/watch?v=f2VL4hbwVxU
Moje TOP 3… Should Be Higher, Welcome to My World, Alone…
A skvělá je i Broken…
https://www.youtube.com/watch?v=urbmwI8APdo
Monghi
5 19. apríl 2019 o 07:24
a v ramci letnej casti turne urcite top koncert v Nice (warm up) no a potom bezkonkurencne, hlavne setlistom a atmoskou, koncerte v Bratislave ... to bolo vtedy absolutne mega!
Michaela 146
6 20. apríl 2019 o 08:45
S chutí doplním i v Praze bylo blaze v první řadě jsme si kamarádkou vystáli frontu na zlatavý mok, který byl podáván v plastovém kelímku s úžasnou tématikou DM, (narozena v Bratislavě, ale od dětství žijící u nás v Čechách) to ona má určitý lví podíl na tom, že jsem se v roce 1988…začala více méně hlouběji zajímat o DM, vnímala jsem je i předtím, ale poslechem alba MFTM se zrodila má hudební láska k DM
Na tento koncertní večer letního turné jsme si, my fanoušci připravili blahopřání ve formě cedulí s nápisem Happy B-day, Martin, při skladbě Higher Love, kde se Gore představil i jako hlavní zpěvák, zaplnili gratulací celé hlediště. Vychutnávala jsem si tento koncertní zážitek plnými doušky…stání pod pódiem bylo skvělé, milé překvapení byla skladba Halo…. kterou Dave v závěru pak okouzloval i čistým falzetem v křehké úpravě skladby.
Když jarní květy září a slunce náhle plá, tak příroda svou náruč každému otvírá. Krásné Velikonoce a radost z každého prožitého hudebního dne, zůstaňte i nadále naladěni na hudebních vlnách Depeche Mode ♫
jozefst
7 20. apríl 2019 o 11:44
V Prahe som v tých dňoch, keď tam vystupovali DM bol, ale nie na koncerte, aj keď iba pri štadióne a to chvíľku na začiatku koncertu, ale pamätám si, že od tých chvíľ mi “zlatavý mok”, keď ho už spomenula Michaela 146 viac menej začal chutiť a teraz keď píšem tento komentár som si uvedomil, že to má súvis s DM, aspoň čo sa týka dátumu.
tommy
8 23. apríl 2019 o 07:30
Jeden z najkrajších rozhovorov s Martinom… Jeden z najkrajších jeho textov (kto vie, čo cítil, keď to písal), ale ak sú toto bonusy za absenciu, tak začnem praktizovať “čaj o piatej” ... A chcel by som vzdať hold osobe menom “Dangerous” - jeho cit pre preklad je úžasný... Mal by ho rozvíjať, aj keď ja som ten posledný, kto sa vyzná...
Michaela 146
9 23. apríl 2019 o 22:11
Omlouvám se za off topic: Pan Dangerous, vždy jsem si vážila jeho práce, kterou odváděl na stránkách dm. cz, ano on je pro mě legenda stejně jako zde Monghi a přiznám se, že je to tak trochu i můj tahoun, osobně ho neznám, ale přesto mě mnohé naučil, aniž by si to vůbec uvědomil, za tu celou dobu co jsem tam přispívala jsem s ním neměla jediný konflikt, ač mohl na lidi působit zcela opačným dojmem, svým způsobem ho mám velmi ráda, vždy bude mít moji podporu
DM-80
10 24. apríl 2019 o 09:52
Koncert v Bratislave na Pasienkoch mal zaujímavo poskladaný setlist, veľmi sa mi páčilo zaradenie vecí ako Higher love alebo When the body speaks. Na Global Spirit Tour by som povedal, že chýbalo také prekvapenie, možno Useless a po dlhých rokoch originál verzia Halo (ktorú zahrali len raz v Dubline) boli príjemným prekvapením ale niečo také nečakané tam chýbalo.
tommy
11 25. apríl 2019 o 09:41
Bez ich umenia, toho najkrajšieho prieniku do tela i duše, by sme boli ako také prázdne koše… Pri Higher Love a When the body speaks (tuším išli po sebe) boli naše telá i duše premočené do poslednej bunky či atómu, raz darmo ten koncert voňal, mal magickú arómu… Pri poslednom koncerte počas Spirit tour som akoby na tom koncerte ani nebol… Stáli sme s kamarátom pri takých podozrivých fanúšikoch (on to tak videl), stále sa pozeral na ich čierne vaky, potom sa zatiahlo nebo, vietor privial na Pasienky temné mraky a boli sme opäť premočení... Nielen veršami či melódiami, ale skutočnými dažďovými kvapkami… Pri Somebody som odišiel do útrob štadiónu a čakal na záver… Mal som si dať niekde inde repete, aby som si napravil dojem… :-(
tommy
12 25. apríl 2019 o 10:58
Skutoční milenci sa stretnú raz a to bude navždy, ale ešte predtým ako ich duše a telá navždy spoja, tak sa ich bytosti bolesťou sveta prebrodia…
A potom, keď nastane tá vesmírna chvíľa, pôjdu na to pomaly, tak pomaly a nežne ako sa len dá, pretože každá bunka ich tela a každý atóm ich duše musia byť na vlnách rozkoše… Slovo, to už v tejto chvíli nič nezmôže… Pomaly preniklo do hĺbky duše, vždy letelo z Amorovej kuše… Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo…
Poď so mnou, ľahneme si do trávy, budeme spolu voňať púpavy, kvetinový venček zaviniem ti do hlavy… A prejdem od hlavy až po päty, budeš zasypaná kyticami ruží, budeš ako tie najkrajšie bukréty. Vydám sa ja na cestu k tvojim nohám, k hladkým chodidlám, k jemným prštekom, nech každý jeden bude posiaty mojimi perami, tým sladkým kalištekom. Kúsok po kúsku ťa budem objavovať až vystúpim ku kolenám, vesmír bude o čosi bližšie k nám. Začnem zostupovať do údolia lásky, na oči si dám čierne pásky. Ale neodbočím do stredu, to si nechám na stredu. Budem pokračovať po kraji až k úpätiu hôr, nech navždy zabudnem na ten bôľ. Teraz sa budem kochať pohľadom na ružové dvorčeky, pekné tvarované kopčeky. A keď už budeš od bozkov celá premočená, ostaneš trošku zaskočená. Roztiahneš krídla, pootvoríš brány a ja pofúkam ti všetky tvoje rany. A keď sa všetky rany bozkom zahoja, budeš opäť trochu nesvoja. Sadneme si obaja do polohy lotosový kvet, ja budem spodný a ty vrchný kvet. Naše ruky sa krásne prepoja, naše ústa nektárom napoja a telá silno spoja. Potom si očami slzy zotrieme a tie najkrajšie slová povieme.
Preniknú nám do duše, zasiahnu body najväčšej rozkoše. A potom? V najsladšej dokonalosti naše bytosti navždy splynú. Ja už nebudem chcieť nikdy inú, Ty však nedostaneš trest za moju vinu. Naše bytosti tvar srdca vytvoria, všetky chrámy lásky zboria. Budú nad nami plakať najhlbšie moria i najvyššie pohoria, anjeli a démoni láskou k sebe zahoria. Nastane naveky stav prímeria.
Tento príspevok je venovaný depechemode.sk za dlhoročnú podporu ako ospravedlnenie za určité nedorozumenie. Ďakujem.
Inšpirované piesňou Slow (možno aj inou), Delta Machine, D.M.
Michaela 146
13 27. apríl 2019 o 07:56
Čí pak je to rukopis? Inspiraci hledej v hudbě, oni nám dávají návod, jak by to mělo fungovat…
Hudba je jedním z nejlepších prostředků k probuzení citů.
K předehře by měla určitě patřit i hudba. Hudba dokáže někdy více než-li dotyky. Dokonce v nás dokáže probudit vášeň. Milovaní bez hudby jakoby ztratilo další rozměr. Hudba nás nejen motivuje, ale zároveň určuje jakým způsobem se budem milovat, či bude milování nežné a nebo tvrdší a rytmus je také důležitý. Já myslím, že chybu dělají partneři, kteří o tom právě nemluví a je to pro ně celkem tabu. Asi se budu červenat, to je zase téma
Raději už to více rozvádět nebudu 
Vždycky jsem byla velký snílek a snů jsem měla bezpočet. Jsem stále zasněná, nejsem já náhodou DM pozitivní...depešanda a romantička každým coulem
tommy
14 27. apríl 2019 o 15:54
... nuž, keď je niekto taký “veľký snílek” a ešte aj úprimný a otvorený, tak si zaslúži kus veľkej odmeny…
Michaela 146
15 28. apríl 2019 o 10:20
.... Hudba je těsnopis emocí. Emoce, které lze popsat tak nesnadno, jsou přímo sdělovány člověku v hudbě a v tom je její síla a význam
A ne každý má ten dar hudbu vnímat všemi smysly, na to neexistuje žádná škola je to dar ????.
Michaela 146
16 28. apríl 2019 o 10:28
... Hudba je těsnopis emocí. Emoce, které lze popsat tak nesnadno, jsou přímo sdělovány člověku v hudbě a v tom je její síla a význam
. A ne každý má ten dar, hudbu vnímat všemi smysly, na to neexistuje žádná škola, je to dar @>—.
Gabriel
17 28. apríl 2019 o 10:38
Nie vsetko su preklady. Ak narazas na najnovsie clanky na dm.cz, tak su to nim pisane texty, ktore vydal v knihe Universe: Depeche Mode. Odporucam.
https://shop.depechemode.sk/sk/kniha-depeche-mode-universe
tommy
18 28. apríl 2019 o 13:46
Hudba je podstatné meno ženského rodu,
je to umenie toho najkrajšieho pôvodu,
dokáže dodať odvahu aj tomu najslabšiemu z posledného rodu,
zrazu aj nemý dostane chuť osloviť tú najkrajšiu bytosť tajomného pôvabu.
S umením hudby je to ako s najkrajšími ženskými očami.
Vysielajú signály tej najsilnejšej intenzity,
vzbudzujú v osamelej duši tie najkrajšie pocity.
Vidíš v nich vlastnú malosť, ponoriť sa do nich je číra zúfalosť,
ale nepokúsiť sa o to, tak to je istá zatratenosť, tá večná osamelosť.
Možno raz prídu časy, keď jej aj pri mne zvlhnú riasy,
keď sa ku mne jemne nakloní a nežne mi ovonia vlasy.
Moje zúbožené telo zaleje to najhorúcejšie teplo
a ja v jej očiach zacítim to najintenzívnejšie svetlo.
V tom svetelnom objatí ostanem dojatý,
ako vždy pri otázke: Ja a Ty?
S odpoveďou nie som si istý,
viem však jedno, už nikdy nebudem čistý.
tommy
19 28. apríl 2019 o 14:03
@Gabriel: hm, preklady a cudzie slová... To je v poslednom čase priam Hamletovská otázka… Niekedy by som potreboval tlmočníka pre vlastné slová...
A čo sa týka tej knihy, pravdu povediac, tú nepoznám… Ani som nevedel, že to vydal… Raz som v nej listoval, ale zdalo sa mi, že je tam dosť nesprávnych informácií, resp. niečo, ako keby chýbalo… Ale to je len môj subjektívny dojem, nechcem tým nikoho prácu či dielo uraziť...
Zaujal ma tej cit ukrytý v jeho rodnom jazyku, ale možno som to celé videl z nie toho správneho uhla pohľadu, stručne povedané - nepochopil ...
tommy
20 29. apríl 2019 o 20:11
Goodbye
Keď ťa zradia najbližší,
keď ti je vzdialený, najbližší.
V tej chvíli pohár tas,
pretože: In vino veritas“.
Prvý si daj na smútok,
druhý na bolesť,
tretí si daj na škodoradosť,
štvrtý na poriadny průtok.
Na silné prietoky slov a emócií,
na národné múzeum vo Valencii.
Na temné, zmyselné remixy,
na tvoje vlastné omyly a kiksy.
Načo mám básniť,
načo mám vlastniť,
keď nemôžem bázniť a flirtovať,
keď nemôžem držať a vlastniť. Tobôž milovať.
Viem, že mám milovať život ako taký,
učiť sa ako správne nosiť traky,
Ale prečo?
Večerné slnko vystriedali večerné súmraky.
Ešte raz sa pýtam prečo?
Voňavé kvety nahradili zhnité vraky.
Už viem prečo. Lebo nemám rád lečo.
Uplietol si na mňa poriadny bič, už nie som ani živý bič.
Už som len jedno veľké, poriadne nič.
Už nemám síl plakať a čakať.
Už nemám chuť s činkami makať.
Už nemám chuť na víno a umenie.
Už čakám na ticho a lúčenie.
Welcome rain, welcome pain. Goodbye again.
Michaela 146
21 29. apríl 2019 o 21:13
Já se ptám proč, tak smutná báseň? Nesmíš hned házet flintu do žita kvůli jednomu nedorozumění...
Nechci býti sama,
nejde to už snést,
nezůstávám doma,
je to moc velkej trest.
....prostě láska….
Jdu si mlčky ulicí,
ve Tvém okně vidím svit,
nikdo ale netuší,
co by se teď mělo dít.
tommy
22 1. máj 2019 o 07:36
Keď tajomstvo je krásna vec…