Nebeské blues (2013)

Nebeské blues (2013)

S Martinom Gorem krátko po vydaní 13-teho štúdiového albumu Depeche Mode, "Delta Machine", v rozhovore pre nemecký spravodajský portál General-Anzeiger. Pohoda a optimizmus z jeho slov doslova kričia.

Celý článok je dostupný iba členom webu.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa

Názory Devotees (22)

tommy

 1    18. apríl 2019 o 10:09

Tento album začína takým krásnym veršom, až z neho mrazí... Tento album je ako môj príbeh, je v ňom všetko, čo má byť a asi to tak má byť... Všetky slová, ktoré som hľadal, som tu našiel, všetky otázky ponúkajú odpovede… Ak by existovalo nejaké dvojča, ktorá má za sebou podobný príbeh ako ten môj, tak sa stanem kameňom, ktorý by rozdrvila iba jedna bytosť milá... Kiež by výzvam slova “Heaven” mohol mať raz aj peknú podobu… 
Už aj čierna diera sa objavila, aby ti ten príbeh dokázala.. Že tvoje dvojča niekde vo vesmíre existuje, tvoju vieru posilňuje a možno tvoj vesmír kúsok po kúsku objavuje… Možno nastal čas zabudnúť na tú rozpoltenosť, ktorá tak ubíja… Nastal výstavby čas, vsadiť všetky karty na svoju osobnosť, možno sa rozvinie do takej miery, že pôvodný skepticizmus sa podivuhodnou premenou zmení na vášnivé presvedčenie. A kto vie? Odmenou prvýkrát môže byť aj „čisté vysvedčenie“.
Delta Machine album bol tak magický, tak krásny a koncerty také intímne, akoby na nás na tie dve hodiny ovial opar radosti a my sme všetci boli plný lásky a milosti. Emotívne chvíle zbavené starostí, pod pódium stáli mierumilovné bytosti plné emócií a úprimnosti.
Mal som ti tie chvíle dobre uchovať, aby bolo čo aj po rokoch ospevovať. Krátko potom čierne mraky naše duše do čiernej odeli a dobré časy sa nadlho podeli…
:-(


tommy

 2    18. apríl 2019 o 10:16

Oprava : 
V 11. riadku je navyše “na” ... akoby nás na tie dve hodiny ovial…
V 14. riadku má byť správne uvedené : ” Mal som si tie chvíle… grin
Ten edit fakt nefunguje!!!


Gabriel

 3    18. apríl 2019 o 11:30

Editovanie komentarov je nateraz rozbite. Budem to riesit v najblizsej dobe.


Michaela 146

 4    18. apríl 2019 o 22:08

Delta Machine není deska na první poslech, je až epicky rozvleklá...
Síla desky Delta Machine tkví mnohem víc v její dobře promyšlené vnitřní soudržnosti a sevřenosti. Ne náhodou je jejím prvním slovem “vítej” a posledním “sbohem”.
Od začátku jsem si dost slibovala od tohoto alba, věřila jsem a sázela na třináctku…Rok 2013. Třinácté album. Třináct skladeb. V tento den jsem se i podruhé narodila…
Fuj třináctka - tu nechci…
https://www.youtube.com/watch?v=f2VL4hbwVxU
Moje TOP 3… Should Be Higher, Welcome to My World, Alone…
A skvělá je i Broken…
https://www.youtube.com/watch?v=urbmwI8APdo


Monghi

 5    19. apríl 2019 o 07:24

a v ramci letnej casti turne urcite top koncert v Nice (warm up) no a potom bezkonkurencne, hlavne setlistom a atmoskou, koncerte v Bratislave ... to bolo vtedy absolutne mega! smile


Michaela 146

 6    20. apríl 2019 o 08:45

S chutí doplním i v Praze bylo blaze v první řadě jsme si kamarádkou vystáli frontu na zlatavý mok, který byl podáván v plastovém kelímku s úžasnou tématikou DM,  (narozena v Bratislavě, ale od dětství žijící u nás v Čechách) to ona má určitý lví podíl na tom, že jsem se v roce 1988…začala více méně hlouběji zajímat o DM, vnímala jsem je i předtím, ale poslechem alba MFTM se zrodila má hudební láska k DM smile
Na tento koncertní večer letního turné jsme si, my fanoušci připravili blahopřání ve formě cedulí s nápisem Happy B-day, Martin, při skladbě  Higher Love, kde se Gore představil i jako hlavní zpěvák, zaplnili gratulací celé hlediště. Vychutnávala jsem si tento koncertní zážitek plnými doušky…stání pod pódiem bylo skvělé, milé překvapení byla skladba Halo…. kterou Dave v závěru pak okouzloval i čistým falzetem v křehké úpravě skladby.

Když jarní květy září a slunce náhle plá, tak příroda svou náruč každému otvírá. Krásné Velikonoce a radost z každého prožitého hudebního dne, zůstaňte i nadále naladěni na hudebních vlnách Depeche Mode ♫


jozefst

 7    20. apríl 2019 o 11:44

V Prahe som v tých dňoch, keď tam vystupovali DM bol, ale nie na koncerte, aj keď iba pri štadióne a to chvíľku na začiatku koncertu, ale pamätám si, že od tých chvíľ mi “zlatavý mok”, keď ho už spomenula Michaela 146 viac menej začal chutiť a teraz keď píšem tento komentár som si uvedomil, že to má súvis s DM, aspoň čo sa týka dátumu.


tommy

 8    23. apríl 2019 o 07:30

Jeden z najkrajších rozhovorov s Martinom… Jeden z najkrajších jeho textov (kto vie, čo cítil, keď to písal), ale ak sú toto bonusy za absenciu, tak začnem praktizovať “čaj o piatej” ... A chcel by som vzdať hold osobe menom “Dangerous” - jeho cit pre preklad je úžasný... Mal by ho rozvíjať, aj keď ja som ten posledný, kto sa vyzná... grin


Michaela 146

 9    23. apríl 2019 o 22:11

Omlouvám se za off topic: Pan Dangerous, vždy jsem si vážila jeho práce, kterou odváděl na stránkách dm. cz, ano on je pro mě legenda stejně jako zde Monghi a přiznám se, že je to tak trochu i můj tahoun, osobně ho neznám, ale přesto mě mnohé naučil, aniž by si to vůbec uvědomil, za tu celou dobu co jsem tam přispívala jsem s ním neměla jediný konflikt, ač mohl na lidi působit zcela opačným dojmem, svým způsobem ho mám velmi ráda, vždy bude mít moji podporu smile


DM-80

 10    24. apríl 2019 o 09:52

Koncert v Bratislave na Pasienkoch mal zaujímavo poskladaný setlist, veľmi sa mi páčilo zaradenie vecí ako Higher love alebo When the body speaks. Na Global Spirit Tour by som povedal, že chýbalo také prekvapenie, možno Useless a po dlhých rokoch originál verzia Halo (ktorú zahrali len raz v Dubline) boli príjemným prekvapením ale niečo také nečakané tam chýbalo.


tommy

 11    25. apríl 2019 o 09:41

Bez ich umenia, toho najkrajšieho prieniku do tela i duše, by sme boli ako také prázdne koše… Pri Higher Love a When the body speaks (tuším išli po sebe) boli naše telá i duše premočené do poslednej bunky či atómu, raz darmo ten koncert voňal, mal magickú arómu… Pri poslednom koncerte počas Spirit tour som akoby na tom koncerte ani nebol… Stáli sme s kamarátom pri takých podozrivých fanúšikoch (on to tak videl), stále sa pozeral na ich čierne vaky, potom sa zatiahlo nebo, vietor privial na Pasienky temné mraky a boli sme opäť premočení... Nielen veršami či melódiami, ale skutočnými dažďovými kvapkami…  Pri Somebody som odišiel do útrob štadiónu a čakal na záver… Mal som si dať niekde inde repete, aby som si napravil dojem… :-(


tommy

 12    25. apríl 2019 o 10:58

Skutoční milenci sa stretnú raz a to bude navždy, ale ešte predtým ako ich duše a telá navždy spoja, tak sa ich bytosti bolesťou sveta prebrodia…
A potom, keď nastane tá vesmírna chvíľa, pôjdu na to pomaly, tak pomaly a nežne ako sa len dá, pretože každá bunka ich tela a každý atóm ich duše musia byť na vlnách rozkoše… Slovo, to už v tejto chvíli nič nezmôže…  Pomaly preniklo do hĺbky duše, vždy letelo z Amorovej kuše… Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo…
Poď so mnou, ľahneme si do trávy, budeme spolu voňať púpavy, kvetinový venček zaviniem ti do hlavy… A prejdem od hlavy až po päty, budeš zasypaná kyticami ruží, budeš ako tie najkrajšie bukréty. Vydám sa ja na cestu k tvojim nohám, k hladkým chodidlám, k jemným prštekom, nech každý jeden bude posiaty mojimi perami, tým sladkým kalištekom. Kúsok po kúsku ťa budem objavovať až vystúpim ku kolenám, vesmír bude o čosi bližšie k nám. Začnem zostupovať do údolia lásky, na oči si dám čierne pásky. Ale neodbočím do stredu, to si nechám na stredu. Budem pokračovať po kraji až k úpätiu hôr, nech navždy zabudnem na ten bôľ. Teraz sa budem kochať pohľadom na ružové dvorčeky, pekné tvarované kopčeky. A keď už budeš od bozkov celá premočená, ostaneš trošku zaskočená. Roztiahneš krídla, pootvoríš brány a ja pofúkam ti všetky tvoje rany. A keď sa všetky rany bozkom zahoja, budeš opäť trochu nesvoja. Sadneme si obaja do polohy lotosový kvet, ja budem spodný a ty vrchný kvet. Naše ruky sa krásne prepoja, naše ústa nektárom napoja a telá silno spoja. Potom si očami slzy zotrieme a tie najkrajšie slová povieme.
Preniknú nám do duše, zasiahnu body najväčšej rozkoše. A potom? V najsladšej dokonalosti naše bytosti navždy splynú. Ja už nebudem chcieť nikdy inú, Ty však nedostaneš trest za moju vinu. Naše bytosti tvar srdca vytvoria, všetky chrámy lásky zboria. Budú nad nami plakať najhlbšie moria i najvyššie pohoria, anjeli a démoni láskou k sebe zahoria. Nastane naveky stav prímeria. 

Tento príspevok je venovaný depechemode.sk za dlhoročnú podporu ako ospravedlnenie za určité nedorozumenie. Ďakujem.

Inšpirované piesňou Slow (možno aj inou), Delta Machine, D.M.


Michaela 146

 13    27. apríl 2019 o 07:56

Čí pak je to rukopis? Inspiraci hledej v hudbě, oni nám dávají návod, jak by to mělo fungovat…
Hudba je jedním z nejlepších prostředků k probuzení citů.

K předehře by měla určitě patřit i hudba. Hudba dokáže někdy více než-li dotyky. Dokonce v nás dokáže probudit vášeň. Milovaní bez hudby jakoby ztratilo další rozměr. Hudba nás nejen motivuje, ale zároveň určuje jakým způsobem se budem milovat, či bude milování nežné a nebo tvrdší a rytmus je také důležitý. Já myslím, že chybu dělají partneři, kteří o tom právě nemluví a je to pro ně celkem tabu. Asi se budu červenat, to je zase téma grin Raději už to více rozvádět nebudu grin

Vždycky jsem byla velký snílek a snů jsem měla bezpočet. Jsem stále zasněná, nejsem já náhodou DM pozitivní...depešanda a romantička každým coulem smile


tommy

 14    27. apríl 2019 o 15:54

... nuž, keď je niekto taký “veľký snílek” a ešte aj úprimný a otvorený, tak si zaslúži kus veľkej odmeny… grin


Michaela 146

 15    28. apríl 2019 o 10:20

.... Hudba je těsnopis emocí. Emoce, které lze popsat tak nesnadno, jsou přímo sdělovány člověku v hudbě a v tom je její síla a význam smile A ne každý má ten dar hudbu vnímat všemi smysly, na to neexistuje žádná škola je to dar ????.


Michaela 146

 16    28. apríl 2019 o 10:28

... Hudba je těsnopis emocí. Emoce, které lze popsat tak nesnadno, jsou přímo sdělovány člověku v hudbě a v tom je její síla a význam smile. A ne každý má ten dar, hudbu vnímat všemi smysly, na to neexistuje žádná škola, je to dar @>—.


Gabriel

 17    28. apríl 2019 o 10:38

tomy [#8]:
Jeden z najkrajších rozhovorov s Martinom… Jeden z najkrajších jeho textov (kto vie, čo cítil, keď to písal), ale ak sú toto bonusy za absenciu, tak začnem praktizovať “čaj o piatej” ... A chcel by som vzdať hold osobe menom “Dangerous” - jeho cit pre preklad je úžasný... Mal by ho rozvíjať, aj keď ja som ten posledný, kto sa vyzná...

Nie vsetko su preklady. Ak narazas na najnovsie clanky na dm.cz, tak su to nim pisane texty, ktore vydal v knihe Universe: Depeche Mode. Odporucam.

https://shop.depechemode.sk/sk/kniha-depeche-mode-universe


tommy

 18    28. apríl 2019 o 13:46

Hudba je podstatné meno ženského rodu,
je to umenie toho najkrajšieho pôvodu,
dokáže dodať odvahu aj tomu najslabšiemu z posledného rodu,
zrazu aj nemý dostane chuť osloviť tú najkrajšiu bytosť tajomného pôvabu.

S umením hudby je to ako s najkrajšími ženskými očami.
Vysielajú signály tej najsilnejšej intenzity,
vzbudzujú v osamelej duši tie najkrajšie pocity.
Vidíš v nich vlastnú malosť, ponoriť sa do nich je číra zúfalosť,
ale nepokúsiť sa o to, tak to je istá zatratenosť, tá večná osamelosť.

Možno raz prídu časy, keď jej aj pri mne zvlhnú riasy,
keď sa ku mne jemne nakloní a nežne mi ovonia vlasy.
Moje zúbožené telo zaleje to najhorúcejšie teplo
a ja v jej očiach zacítim to najintenzívnejšie svetlo.

V tom svetelnom objatí ostanem dojatý,
ako vždy pri otázke: Ja a Ty?
S odpoveďou nie som si istý,
viem však jedno, už nikdy nebudem čistý.


tommy

 19    28. apríl 2019 o 14:03

@Gabriel: hm, preklady a cudzie slová... To je v poslednom čase priam Hamletovská otázka… Niekedy by som potreboval tlmočníka pre vlastné slová...

A čo sa týka tej knihy, pravdu povediac, tú nepoznám… Ani som nevedel, že to vydal… Raz som v nej listoval, ale zdalo sa mi, že je tam dosť nesprávnych informácií, resp. niečo, ako keby chýbalo… Ale to je len môj subjektívny dojem, nechcem tým nikoho prácu či dielo uraziť...

Zaujal ma tej cit ukrytý v jeho rodnom jazyku, ale možno som to celé videl z nie toho správneho uhla pohľadu, stručne povedané - nepochopil ...


tommy

 20    29. apríl 2019 o 20:11

Goodbye

Keď ťa zradia najbližší,
keď ti je vzdialený, najbližší.
V tej chvíli pohár tas,
pretože: In vino veritas“.

Prvý si daj na smútok,
druhý na bolesť,
tretí si daj na škodoradosť,
štvrtý na poriadny průtok.

Na silné prietoky slov a emócií,
na národné múzeum vo Valencii.
Na temné, zmyselné remixy,
na tvoje vlastné omyly a kiksy.

Načo mám básniť,
načo mám vlastniť,
keď nemôžem bázniť a flirtovať,
keď nemôžem držať a vlastniť. Tobôž milovať.

Viem, že mám milovať život ako taký,
učiť sa ako správne nosiť traky,
Ale prečo?
Večerné slnko vystriedali večerné súmraky.
Ešte raz sa pýtam prečo?
Voňavé kvety nahradili zhnité vraky.
Už viem prečo. Lebo nemám rád lečo.

Uplietol si na mňa poriadny bič, už nie som ani živý bič.
Už som len jedno veľké, poriadne nič.

Už nemám síl plakať a čakať.
Už nemám chuť s činkami makať.
Už nemám chuť na víno a umenie.
Už čakám na ticho a lúčenie.
 
Welcome rain, welcome pain. Goodbye again.


Michaela 146

 21    29. apríl 2019 o 21:13

Já se ptám proč, tak smutná báseň?  Nesmíš hned házet flintu do žita kvůli jednomu nedorozumění...

Nechci býti sama,
nejde to už snést,
nezůstávám doma,
je to moc velkej trest.
....prostě láska….
Jdu si mlčky ulicí,
ve Tvém okně vidím svit,
nikdo ale netuší,
co by se teď mělo dít.


tommy

 22    1. máj 2019 o 07:36

Keď tajomstvo je krásna vec…


Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa