Návrat Martina Goreho - 04/2003

Krátko po vydaní sólového albumu Martina Goreho, "Counterfeit²", sa na stránkach magazínu "Boyz", orientovaný na gay komunitu, objavil s Martinom rozhovor, ktorý sa dotýkal nielen jeho aktuálnej práce, ale nezabudlo sa zaspomínať na 1980-te roky, kedy sa Martin obliekal naozaj výstredne. O "výsledku", ktorý miestami postráda hlavu a pätu, si urobte názor sami.

Zdá sa, že začínaš nanovo.
Keďže som na scéne už pekne dlho, tak som v určitej výhode. Zdá sa, že na svete je len zopár ľudí, ktorí sa naozaj zaujímajú o to, s akým druhom cover verzií by som mohol prísť, takže to nie je doslovný "štart od znova". Možno v Anglicku na to hľadia prísnejšie, no zasa to nie je krajina, kde zažívame veľký úspech.

Prečo sólový album? Naozaj to nie je kvôli peniazom?
Keď som bol malý, tak som doslova zbožňoval coververzie, ktoré nahral Bryan Ferry, takže sa mi zapáčila myšlienka vydať sériu "napodobenín", v podstate len preto, aby si ľudia urobili obraz o tom, čo ma hudobne inšpiruje.

Takže nejde o samoľúby projekt?
Pripúšťam, že áno. Vždy som mal pocit, že by nebolo férové prísť s albumom vlastných skladieb, zakiaľ Depeche Mode existujú. Nepatrím medzi najproduktívnejších skladateľov, no a medzi albumami Depeche Mode zvykne byť troj, či štvorročná pauza, takže ak by som prišiel s albumom, na ktorom by bolo 12 mojich vlastných piesní, tak by sa pauza medzi albumami DM natiahla na šesť a viac rokov.

Nebolo ťažké pracovať práve so skladbami, ktoré ťa tak veľmi ovplyvnili?
To nie je ako urobiť cover verziu, ktorá bude verne kopírovať originál, toto sú skladby, ktoré mám nauzaj rád a určitým spôsobom sa ma dotýkajú aj citovo. Samozrejme, že mám viacej obľúbených skladieb, ktorých coververzie som mohol nahrať, no k týmto mám zvlášť silný citový vzťah.

Aké to je nahrávať bez ostatných členov Depeche Mode?
Nahrávací proces nie je v ničom odlišný. Jediný rozdiel je v tom, že som mal nad všetkým absolútne rozhodovacie právo, pretože na albumu figuruje moje meno. Pri nahrávaní s Depeche Mode často strácam argumenty, pretože naša práca je založená na demokracií.

Myslíš, že táto práca povedie k lepšej kreativite?
Neviem. Niekedy postrádam argumenty a možno to, čo robím, je dobré. Keď som album dokončil, uvedomil som si, že som možno neurobil správnu vec. Nikdy som nebol veľkým zástancom turné, takže sa v rozhovoroch k tomu všetkému chovám veľmi zdráhavo, no nakoniec sa prispôsobím ostatným.

Depeche Mode pred pár rokmi strávili na cestách 15 mesiacov, bolo to vyčerpávajúce?
Nič podobné si už neviem predstaviť, a ani si nemyslím, že by som niečo podobné ešte niekedy podstúpil.

Nemáš pocit, že sa hudobná scéna opäť zmenila? Celé to nové "electroclash-ové" hnutie má korene v Depeche Mode.
Áno, vyvoláva to vo mne smiech, pretože sa všetko vracia späť do 1980-tych rokov. Takéto niečo je podľa mňa nevyhnutné, ale to, čomu sa práve venujem, sa to netýka...

Takže rádio mávaš radšej vypnuté...
Nie, je to zábavné. Ale podľa mňa sú takéto retro trendy trochu zbytočné. Síce chápem, prečo sa tomu mladí chcú venovať, pretože je to naozaj zábavné a vzrušujúce, ale veľký význam v tom nevidím.

Kedy sa Depeche Mode opäť spolu vrátia na scénu?
Chystáme stretnutie, kde to preberieme. Predpokladám, že sa tak stane na konci roka, kedy David a ja dokončíme svoje vlastné projekty.

Skúsme sa porozprávať o tých bláznivých kostýmoch, ktoré si zvykol nosiť.
Ok, obliekal som sa tak rád. Nebol v tom žiaden zámer, nechcel som tým šokovať, jednoducho to bola fáza, ktorou som prechádzal. Nemôžem povedať, že dnes to ľutujem - skôr mi príde úbohé, keď sa ma to v Anglicku neustále pýtajú. Rovnako ako všade, kde sa objavím. Z určitého dôvodu to v Anglicku vnímam ako fascináciu: príde mi to ako súboj medzi štetkami a kňazmi: V Anglicku sa považuje za obscénne, keď si muži obliekajú sukne a nevedia sa cez to preniesť.

Nevyvolávalo to v tvojej rodine pochybnosti?
Myslím, že môj otec bol z toho pohoršenejší, než moja mama. Nuž ale, také boli 1980-te roky: Všetci mali veľmi podivný "look" - vo vzduchu sa vtedy vznášalo čosi zábavné. Vtedy sa veľa ľudí neobliekalo normálne, takže som nebol jediný, kto trčal z davu.

Nevyvolávalo to pocit, že si gay?
Áno, dodnes si myslím, že ma všetci považovali za gaya, teda, nie doslovne všetci, ale množstvo ľudí tak súdilo.

Aký pocit to v tebe vyvolávalo?
Bolo mi to jedno.

Nepochyboval si sám o sebe?
To nie. Vždy som sa cítil ako stopercentný heterosexuál, spokojný so svojou sexualitou, spokojný so štýlom obliekania - veľmi som sa tým nezaoberal. Problém s tým mali skôr ostatní.

Nedostávalo sa ti ale pozornosti od mužov?
Trochu. Ale potom som si uvedomil, že som tým rovnako priťahoval až dievčatá.

Ale cekom vám to prišlo vhod, keď sa o to fanúšikovia zaujímali a napodobňovali ťa, nie?
Ani nie. Myslím, že stále sme kultom, ktorý ľudia nasledujú a vtedajší "look" zodpovedal konkrétnemu obdobiu. Takých, ktorí si obliekali sukne a podobne, veľa nebolo, no naše publikum malo tendenciu obliekať sa do čierneho, aj sme ho prezývali "Čierny roj". A stále si tento imidž uchováva, zvlášť v Európe. No z kapiel, ktoré poznám, máme najoddanejšie a najloajálnejšie publikum.

Nemáš pocit, že je vaša hudba robí z ľudí fanatikov?
Možné to je, no nemám pocit, že sa naši fanúšikovia považujú za outsiderov. Rád by som veril tomu, že to všetko je len a len vďaka hudbe, že sa stotožňujú s textami a atmosférou skladieb, ktoré majú radi - to je podľa mňa to, čo v nich pestuje oddanosť.

Najhoršia noc tvojho života?
Každý omieľa turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion", až notoricky, no pochybujem, že tieto noci boli najhoršie. Som si istý, že som zažil mnoho iných horších nocí.

Uveď mi príklad takej typickej noci.
To nie je niečo, o čom by som dokázal bezproblémov rozprávať, už len začať s tým by bolo nevhodné, naše životy sa odvtedy zmenili. Mám deti a myslím, že by nebolo dobré, aby som takéto veci prepieral verejne.

Sú podľa teba gayovia extrémnejší, než "normálni" muži?
Neviem, ako som povedal, naozaj nechcem rozprávať o tom, čo som vyvádzal a čo všetko sme navystrájali ako skupina. To bolo niečo, čo sa stalo už pred rokmi a dnes mi to príde ako úplne iný život.

zdroj: Boyz, 12/04/2003

Názory Devotees (16)

Ringo

 1    11. december 2006 o 15:03

Posledni odpovedi na posledni otazku vubec nerozumim:-)))


Beladona

 2    11. december 2006 o 15:51

Ringo: jestli jsem to správně pochopila, čímž si nejsem tak jistá, tak je snad lepší tomu nerozumět grin))


chmelko

 3    11. december 2006 o 18:21

no je to frajer…:-)))


aries

 4    11. december 2006 o 19:33

mooj zlaty gorac smile sa mi paci ze na vsetky tie rypave otazky odpovedal s takym kludom stylom “bolo mi to jedno” :D well done


Strider

 5    11. december 2006 o 19:56

Jeho image z polovice 80-tych rokov som nikdy presne nechapal a ako vidim ani Martin tomu neprikladal nejaky hlbsi zmysel. Treba vsak povedat,ze ista davka exhibicionizmu je mu asi predsa len o trosku blizsia nez je bezne.


black

 6    11. december 2006 o 20:47

Nepatri to sem ale vie mi niekto povedat preco druha strofa Nothing’s impossible je vzdy trochu ina?


Gabriel

 7    11. december 2006 o 21:29

black: lebo ju tak Mr. Gahan zlozil…


strangeMLG

 8    12. december 2006 o 10:16

Martin si vzdy vedel davat pozor na usta /nie ako niekto/. Nikoho nikdy neurazal, hovoril z duse a rozhovor s nim bol vzdy hodny precitania nie len pre ortodoxneho fan :cool:


tommy

 9    15. december 2006 o 06:57

včera som oprášil v aute tento nadčasový album a bol to fakt zážitok, skoré ráno, hustá hmla a do toho Martinove precítený spev s vesmírnymi zvukmi…Pecka.


chmelko

 10    15. december 2006 o 15:03

teraz ked tak pozerám na tu fotku tak vyzerá presne ako Robert v Lullaby:-)


Beladona

 11    15. december 2006 o 15:56

chmelko: grin)) Taky už mě to napadlo grin


Dangerous

 12    15. december 2006 o 16:27

to chmelko: no vypadá to, že to budou bratři!!! a takovou dobu to dokázali tajit..chmelko to je objev na NobelPrize, blahopřeju smile))


chmelko

 13    18. december 2006 o 15:44

snek:ty nepoznáš Roberta???
ved Martin na začiatku kariery tak rád hral jeho covery:-)))ale to už je dávno..


Roman

 14    18. december 2006 o 22:54

Snek, chmelko myslel Roba Kovaca.


chmelko

 15    20. december 2006 o 10:31

Roman:no to si teda šnekovi velmi nepomohol…nenájde ho v žiadnej encyklopedii:-)


Alizza

 16    19. február 2007 o 10:54

Podla mna ludia, co miluju DM su tak trochu outsideri. Viem to na vlastnom priklade. Mam 13, ale moje najblizsie kamosky su uz aspon tak vycvicene, ze ked poviem “Depeche Mode”, ze maximalne vyvalia oci a radsej nic nepovedia. Ale dost ma nastvalo, ked som si vytiahla svoju mp3 a taka vzdialenejsia “kamoska” mi hovori : “Pust mi daco.” Tak som jej pustila Walking In My Shoes. Pocuvala to asi 10 sekund a povedala: “To co to za glupoty?” A ja jej na to: “Este raz take nieco povies, tak ti vykrutim krk.” Ale nech sa ostatni aj zadrhnu. Nevedia, co je dobre. Vzdy som bola ina a teraz, ked som objavila DM, tak som este insia, ale je mi to jedno.


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa