Naprieč vesmírom (2009)

Naprieč vesmírom (2009)

Počas letnej časti Tour Of The Universe, si Depeche Mode užili jeden z voľných dní aj v Španielsku, odkiaľ sa Andy spojil s reportérom chicagského magazínu Illinois Entertainer a poskytol rozhovor v súvislosti s vystúpením kapely na festivale Lollapalooza.

"Nie som si istý, či ide o ďalší "Violator" (ako to naznačujú mnohí kritici), možno skôr "Black Celebration", zauvažuje Andy "Fletch" Fletcher počas telefonického rozhovoru zo Španielska, kde si práve užíval deň voľna. "Na druhej strane však ide o akýsi návrat, keďže na tomto albume bolo použitých ďaleko menej gitár, takže v určitom zmysle sa dá zaradiť medzi naše elektronické albumy ... dal by som mu prívlastok "retro-futuristický"."

Možno práve tento prívlastok dokonale album vystihuje, keďže vytváral spojenie medzi spomienkami na včerajšok a pritom nás tlačí k ďalšiemu týždňu. Hlavná motivácia však vychádza zo súdržnosti medzi Fletcherom, Gahanom a gitaristom / klávesákom Martinom Gorem, ktorý tak pokračujú ďalej, po úspešnom návratovom albume "Playing The Angel" (2005), zahŕňajúcom aj iskrivý, úderný singel "Precious" a medzikontinentálne úspešné turné "Touring The Angel".

"Po poslednom turné zavládla v kapele veľmi dobrá nálada, hoci v Depeche Mode vládne všeobecne dobrá nálada, takže tento album je vlastne niečím absolútne prirodzeným," pokračuje Fletcher. "Dopriali sme si nejaký čas voľna a počas tohto obdobia Martin vyprodukoval opäť niekoľko piesní, David sa tiež pustil do písania, takže sme sa dostali do bodu, kde sme disponovali množstvo skladieb a nadobudli sme pocit, že by sme mali zájsť do štúdia."

Tí, ktorí sledujú aj informácie o kreditoch jednotlivých skladieb, si určite všimli, že na albume "Sounds Of The Universe" zdieľa Martin Gore svoje skladby s Gahanom, ktorý skladateľsky rastie od vlažnej sólovej jazdy, v podobe albumu "Paper Monsters" (2003), ako aj na poslednom albume kapely. Tento posun v rozložení síl mohol vyvolať aj spory, keďže Goreho dominancia vládla od čias, čo kapelu, v roku 1981, opustil Vince Clarke (Yazoo, Erasure). Sám Fletcher cítil, že vznikol priestor pre súperenie.

"Podľa mňa je zdravé, keď tu a tam niekto príde aj s vlastným projektom. Môže sa z neho veľa nového naučiť. Rozhodne však z takýchto vecí nešalieme, ako je to u iných kapiel," vysvetľuje. "Z času na čas je to u nás bežná vec, zrejme aj naďalej bude, mám však pocit, akoby David svojimi skladbami trochu Martinovi nakopal do zadku. Teraz musí s Davidom súperiť a David je, v porovnaní s Martinom, mladší skladateľ. Lenže, jeho skladby sú stále lepšie a lepšie, takže aj v tomto smere to uzdravuje atmosféru v skupine. Veci sa tým zlepšujú, myslím, že Dave sa v minulosti cítil zatlačovaný do ústrania. Je frontman, ktorý veľmi dlho piesne nekomponoval, čo je na hudobnej scéne trochu neobvyklé. Napadne ma možno Roger Daltrey, možno zopár ďalších, no myslím, že dnes má Dave pocit, že môže viac prispievať k fungovaniu kapely."

A hoci dnes v Depeche Mode cítiť aj menšie negatívne napätie, je nemožné obísť minulosť a nespomenúť osobné problémy, ktoré nielenže takmer ukončili existenciu kapely, ale aj samotný Gahanov život. Z vonkajšieho pohľadu sa zdalo, že Depeche Mode, hlavne po albumoch "Violator" (1990) a "Songs Of Faith And Devotion" (1993) vyrazili správnym smerom, ale nekonečné koncertovanie Gahana permanentne vyčerpávalo. Počas nahrávania albumu "Ultra" (1997) sa často v štúdiu neobjavoval a keď už aj prišiel, väčšinou, pre svoje stavy, nebol schopný pracovať.

"To sa stalo vlastne iba raz, keď sa Dave vydal po veľmi zlých chodníkoch," priznáva Fletcher, keď sa ho spýtame, kedy mala kapela najbližšie ku svojmu koncu. "Prišiel na šesť týždňov do New Yorku, kvôli nahrávaniu vokálov a skončilo to tak, že sme na konci vlastne žiadne vokály nahraté nemali. Sami seba sme sa pýtali, či vlastne má zmysel dokončiť album a či by to kapela nemala zabaliť. Ale to ešte nebolo všetko. Dave sa potom totálne predávkoval, nasledovala nariadená liečba, po ktorej sa vrátil, všetky vokály nahral a za svojou minulosťou sa prestal obzerať."

Odvtedy prebiehajú oslavy v omnoho zdravejšom štýle. "Pracujeme, ale už sa tak neničíme, ako kedysi," upokojuje nás Fletcher. "Takpovediac skláňame hlavy a všetku energiu sa snažíme vkladať do koncertov. Dave prestal s pitím, čo je samozrejmé, a dokonca Martin sa v posledných rokoch vzdal alkoholu. Toto turné je v podstate o triezvosti a takisto o poriadnej makačke. Všetko je to postavené na absolútnej dôslednosti, čo je viac než dobré."

Napriek tomu sa fanúšikovia, ktorí nasledujú kapelu na aktuálnom turné, mali dôvod na začiatku leta opäť zamyslieť nad istotami, súvisiacimi s Depeche Mode. Obavy o zdravotný stav u Gahana však nemajú pôvod v tom, že by sa vrátil k svojim zlozvykom, ale v skutočnej chorobe. Hneď na začiatku turné, v máji, čelil nepriaznivým signálom gastroenteritídy, výsledkom čoho bolo odstránenie zhubného nádoru z jeho močového mechúra.

"Keď sme sa následne vrátili ku koncertovaniu, tak nám pred prvých vystúpením povedal, že možno bude schopný fungovať tak na 75%, lenže už v ten večer fičal na 125%, takže jeho vystúpenia sú absolútne jedinečné," pokračuje Fletcher. "Uvedomil si, aké mal veľké šťastie, že mu nádor včas diagnostikovali, takže sa dokázal zotaviť skutočne veľmi rýchlo. A je to aj skvelá správa pre liečbu rakoviny pankreasu. Ak sa diagnostikuje skutočne včas, dá sa úspešne liečiť. Mal skutočné šťastie."

Po znovuoživení turné začalo trio uvažovať viac organizačne, čo si vyžiadalo aj úpravy setlistu, ktorého zostavovanie je čoraz zložitejšia záležitosť. Hoci prvé recenzie koncertov sľubovali hity (vrátane goth záležitostí ako "Master And Servant" a "Never Let Me Down Again"), rozhodne nejde o nostalgický výlet a náležitá pozornosť je venovaná aj skladbám z nového albumu. Posledný zlovestný výlev skupiny, singel "Wrong", je popredným predstaviteľom albumu, spolu s elektricko/elektronickou zmesou "Hole To Feed" a silne pulzujúcou baladou "Peace".

"Hoci som tu prezentoval, že samotný album nebol náročný, pokiaľ šlo o jeho nahrávanie, setlist koncertu je vždy zložitá vec," prizná Fletcher. "Pri toľkých skladbách, z ktorých je množné vybrať, toľkých klasikách a fanúšikovsky obľúbených záležitostiach je naozaj ťažké vyberať. K tomu máme dnes úplne iné generácie fanúšikov, počnúc tými, ktorých sme zaujali poslednými albumami, tých, ktorých sme zlákali na prelome tisícročí, ale samozrejme tých, čo s nami "žijú" od začiatku. Samozrejme, že by bolo pre nás zaujímavejšie odprezentovať nejaké staré skladby, ale to by sme museli hrať asi štyri hodiny, čo je pre nás nemožné. Pre mňa, ako klávesáka, by to problém nebol, ale som si istý, že Dave by to nezvládol."

Napriek tomu však kapela, pre blížiace sa festivalové vystúpenie na Lollapalooze, sľubuje celé dve hodiny impozantnej produkcie a atraktívnej šou, tak typickej pre toto trio. Depeche Mode majú v Spojených štátov status hýbačov tanečných parketov a tomu chcú zostať verní.

"V Európe hráme každý večer na obrých štadiónoch, takže vystúpenie v Chicagu pre nás nebude ničím odlišné," zažartuje Fletcher. "Za tie roky sme sa objavili v Chicagu veľmi veľa krát, niektoré noci boli až príliš bláznivé, ale ako som už spomenul, dnes už sme iní. Bude fájn, ak sa nám podarí dosť aj do mesta, poprechádzať sa okolo jazera, máme tam dokonca veľa priateľov, takže, ono je pre nás vždy skvelé ku Vám zájsť. Na Lollapaloozu sa veľmi tešíme, obzvlášť, keď sme si pozreli rozpis účinkujúcich. Ono je trochu rozdiel hrať na vlastnom koncerte a v rámci festivalu, kde sa v hľadisku zmixuje veľmi rôznorodé publikum."

Vzhľadom na nespočetné množstvo účinkujúcich, ktorí boli priamo, či nepriamo ovlyvnení tvorbou kapely (The Killers, či dokonca Jane´s Addiction), nehovoriac o každom novom alternatívnom tanečnom projekte, by sme mohli Depeche Mode považovať za niečo ako ambasádorov. Je to trochu ironická pozícia, ktorá sa začala rodiť niekedy v ich začiatkoch, v časoch elektronickej hudobnej revolúcie, ktorá bola v ostrom kontraste s gitarami nabitou krajinou tých čias.

"Je množstvo dôvodov, pre ktoré sme mohli ľudí ovplyvniť, ale do istej miery sme cítili, že robíme správne, pretože keď sme sa ako elektronická kapela, v polovici 1980-tych rokov, ocitli v rockovej atmosfére tej doby, tak nám veľa novinárov doslova hádzalo polená pod nohy, a my sme to brali ako výzvu do bitky. Samozrejme, že cítime zadosťučinenie, keď sme tu po 30tich rokoch a stále sme populárni, ale to je len dôkaz o tom, že dnes je elektronická hudba už všeobecne akceptovaná."

Napriek tomu, že sa kapela elektronickou vlnou zviezla až na vrchol, samotná scéna sa na konci 1990tych rokov nevyhnutne rozplynula, čo viedlo k neistotám, sprevádzaným albumom "Ultra" (1997) a prehliadaným albumom "Exciter" (2001). V druhej polovici tejto dekády však zažila elektronická hudba opäť vzkriesenie a Depeche Mode sa opäť chopili kormidla.

autor: Andy Argyrakis
zdroj: Illinois Entertainer, 31/07/2009

Názory Devotees (1)

tomy

 1    20. január 2019 o 08:08

Hm, na tento album mám fakt slabosť... Pamätám si, ako som raz v hlbokej noci išiel autom po Záhorí, to tých tajomných lesoch a počúval som v aute tento, pre mňa jemne melancholický album a ako som si v duchu hovoril: “tak keby teraz pristál na tej lúke nejaký záhadný objekt a vystúpil by z neho “E.T. so svojou posádkou”, neviem čo by som robil… ” grin A potom na zimný koncert vo Viedni… Fakt, dva silné momenty v mojom vnímaní tohto albumu… Škoda, že nesiahli po onom producentovi, pretože si myslím, že pri tomto albume mali veľmi dobré nápady a inšpirácie, ale príde mi, že Martin bol až príliš nafixovaný na Bena… Nuž, na druhej strane, možno aj vďaka tomu stále hľadám na tomto niečo nové, čo by ma zaujalo… Akúsi niť, ktorá by ma viedla k vytvoreniu nového videnia a (pre)cítenia tohto zaujímavého počinu… PS: Radšej takéto “záhady”, ako paródie na samých seba (Exciter) alebo na “nepresvedčivé retro uchopenie” tvorby z r. 1993, t.j. na album “PTA” :-( .

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa