Na správnej strane histórie

Na správnej strane histórie

S Martinom Gorem pre americký Magnet magazín, tentoraz opäť viac o politike, ako o hudbe. Na americkom kontinente sa rozbieha kampaň ku Global Spirit turné.

Depeche Mode vždy prichádzajú so spoločenským odkazom, ak nie priamo s politickým, a album "Spirit" v tomto smere nezaostáva. Smutné na tom je, že sedíte doma a z úst predstaviteľa krajnej pravice, Richarda Spencera, počujete, že je Váš "dlhoročný fanúšik" a že DM je vlastne "oficiálnou kapelou" ich hnutia. A ste ... ?
Spočiatku som bol veľmi zmätený. Nechcelo sa mi veriť, že by si naozaj mohol namýšlať, že by sme akýmkoľvek spôsobom sympatizovali s krajnou pravicou. Veď stačí počúvať naše skladby, vyberať jednu za druhou, a pochopíte, ako to je naozaj.

Došlo aj k nejakej inej komunikácii medzi Vami, myslím okrem Vášho vyhlásenia, ktorým ste to celé odsúdili? Napr. že by ste zrušili jeho členstvo vo fanklube alebo mu ukradli jeho 12" singel "People Are People"?
Ničím predsa nemôžete ľudí obmedziť v tom, aby boli vašimi fanúšikmi. On sa k fanúšikovstvu jednoducho priznal. Ak by sme urobili čokoľvek viac, akoby sme sa znížili na jeho úroveň alebo úroveň jeho organizácie, čo by bolo, úprimne, úplne šialené.

Všetko, čo by ste mali robiť, je počúvať; akú sociálno-politickú agendu so sebou nesiete, keď zoberieme v úvahu, že v 1980tych rokov, v skladbách ako "Get The Balance Right", "Everything Counts", "The Landscape Of Changing" alebo "Monument", bolo vždy cítiť aktivizmus, úsilie, odpor voči korporáciam, či zameranie sa na ekológiu?
Aby sa z Vás stal superhrdina, nemusíte upozorňovať na chyby, skôr je potrebné pohybovať sa na tej správnej strane histórie. Píšte o tom, v čo veríte, čomu dôverujete. Tentoraz, vlastne vždy, chceme, aby pri počúvaní ľudia aj premýšľali. Týmto albumom sme len viac na veci poukázali. Skutočne som mal, počas písania skladieb pre album "Spirit" pocit, že svet je v totálnom chaose. Ľudskosť zišla zo svojej cesty. Poukázaním na toto možno získate nejakú protihodnotu. Možno teraz kladiem príliš veľký dôraz na hudbu a všetko, čo sa s ňou dá robiť, neviem, či sa tým dá zmeniť svet, ale ak to ovplyvní čo i len jednu osobu, tak sa mi možno niečo podarilo dosiahnuť.

Svet, zabalený v košíku, putuje do pekla, ale tvoj pohľad na vec nie je euro-anglický, ale skôr ide o pohľad niekoho, kto dnes žije na Západnom pobreží Spojených štátov, v Santa Barbare. Ako to teda je, pozeráš sa na ten chaos ako Američan alebo niekto, kto patril do Európskej Únie, dotýka sa ho istým spôsobom Brexit a podobne?
Ja nazerám na svet ako na celok. Už celé roky tu máme krízu v Sýrii. Je neuveriteľné, že tie horrory sledujeme na dennej báze, rovnako aj utečeneckú krízu. Stredný Východ jednoducho skolaboval. Amerika opäť bojuje s násilím voči čiernym a pritom kamery jasne zaznamenávajú, že tí ľudia nerobia nič, len majú ruky hore. Nech sa pozriete kamkoľvek, vidíte, ako sa všetko čoraz viac triešti a je veľmi ťažké o tom nehovoriť. Je nemožné ignorovať to, čo sa okolo Vás deje. Väčšinu svojho života som prežil v Európe. Dlho to však už nebudem môcť tvrdiť. Nikdy by som to nebol predpovedal, ale písanie skladieb pre "Spirit" bolo chvíľu akoby písanie na stenu, taký veľký bol totiž Trumpov volebný potenciál. Až dnes je to šialenejšie, keďže vyhral a snaží sa implementovať všetko, čo sľuboval.

Všetko toto ťa núti k hlbšiemu premýšľaniu a oplakávaniu planéty. Čo ťa však rozosmieva?
Ja sa smejem neustále.

Nie je to skôr zo šialenstva?
Mám ročnú dcéru, ktorá je práve vo veku, kedy čokoľvek urobí je smiešne. Už chodí, od momentu, kedy sa prebudí, sa nezastaví. Ja nie som depresívny typ človeka. Viem, že to tak je.

Nie, nie, ja si nič nedomýšľam. Ja len, že ste na "Spirit" dali skladby ako "Poison Heart", či "The Worst Crime" a pristáli s nimi v tvrdej realite. Je milé, že napriek tomu si v osobnom živote nad vecou, smeješ sa, hoci aj na samotnom albume je zopár komických momentov.
Presne, veď "Eternal" obsahuje jednoznačne čierny humor. Je to skladba pre moju dcéru. Prepadol som vízii čierneho hríbového mraku a padajúcej radiácii.

Žiješ na Západnom pobreží, Gahan v Manhattane a Fletch v Anglicku. Ako vlastne štartuje dnes nový projekt DM? Kto robí ten prvý krok?
Keď som v roku 2015 dokončil vlastný projekt "MG", tak som začal jednoducho písať. Neskôr som nadobudol pocit, že mám dostatok skladieb, ako napr. "Going Backwards", a Dave, ktorý takisto dokončil svoj sólový projekt, mal rovnako dostatok skladieb, a tak sme sa stretli. Diskutovali sme o zmene producenta, keďže posledné tri albumy sme mali rovnaký producentský tím, objavili sme Jamesa Forda a bolo to.

Bol si známy tým, že si držal pevne autorské opraty skladieb Depeche Mode, kým s písaním nezačal aj David. Dnes dokonca s Gahanom komponuje aj váš pódiový bubeník a klávesák. Nebude zrejme dlho trvať a vzniknú "depeche" skladby. Čo ty na to?
Aktuálne Davidove skladby sú tie najlepšie, s akými kedy prišiel. Prispieva od roku 2005 a zlepšuje sa. Všetko, čo môžem povedať, "Prečo nie?"

Máš pocit, že ten skvelý a pokojný život v Santa Barbare ovplyvňuje tvoju prácu? Je to určite pekne ďaleko od miesta, chladného Basildonu, kde ste s Gahanom a Fletchom začínali.
Veľmi, veľmi ďaleko. Odlišnejšie miesta, ako to, kde som vyrastal a kde žijem teraz, asi nenájdete.

Názory Devotees (11)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa