Na slovíčko s Christianom

Počas poslednej časti Delta Machine Tour poskytol Christian Eigner rozhovor pre francúzsky hudobný magazín Batterie.

Pozn. Za prípadné nepresnosti spôsobné prekladom z FR do ENG s použitím translatora, ako aj nie veľkou znalosťou muzikantskej terminológie, sa ospravedlňujem.

V 1980-tych rokoch mnohí bubeníci doslova nenávideli Depeche Mode z dôvodu, že používali bicí automat...
Ja som ich z rovnakého dôvodu takisto nemal rád! (smiech) No bol som donútení si od nich vypočuť všetko a tak som sa na ich skladby úplne namotal. V tých časoch som sa však pohyboval v oblasti rocku, popu a jazzu. Mal som svojich dvoch hrdinov: Billyho Cobhamam a Phila Rudda. Takže, z dnešného pohľadu je vcelku vtipné, kde a ako si posledné roky zarábam na živobytie.

Predtým si už ako 16-ročný zarábal prvé peniaze v Rakúsku, v pozícii štúdiového hudobníka, je tak?
Správne. Lepšej školy, než sa každý deň objaviť v štúdiu a participovať na rôznych projektoch, sa mi ani nemohlo dostať. Aj keď nie vždy išlo o skutočnú kvalitu, táto práca vám umožňuje hrať rôzne hudobné štýly: rock, pop, jazz, funk... Po tých rokoch som sa však rozhodol Rakúsko opustiť, aby som spoznal aj iných umelcov. Myslím, že to bolo správne rozhodnutie :)

S Depeche Mode spolupracuješ už 17 rokov, no samotných štúdiových prác sa zúčastňuješ ojedinele. Nechcel by si to zmeniť?
No áno, bolo by to skutočne zaujímavé, pretože by to dalo ich hudbe nové smerovanie. Uvidíme, čo ponúkne budúcnosť. Aj keď sa na bežnej báze cítim byť súčasťou kapely, stále nie som jej oficiálnym členom.

Pred pár rokmi si nám však v tomto smere povedal, že ti táto pozícia vyhovuje, nakoľko tak môžeš slobodne pracovať s inými umelcami v úlohe producenta.
To áno, ale viete čo? Túto pozíciu v kapele by som si želal trochu rozšíriť. Keď sme vo februári 2013 začali nacvičovať na turné, tak som si uvedomil, že okrem hry na bicie ma už dlhšiu dobu nič iné nemotivuje. Takže produkcia mi teraz ani veľmi nechýba. Rád by som bol bicmanom na plný úväzok a všetku svoju pozornosť tak sústrediť iba na moje nástroje. Ani po skončení turné by som sa nechcel k produkcii vrátiť, hrám totiž aj s inými ľuďmi. Toto by som jednoducho teraz chcel, viac k tomu nepoviem. Alebo by som chcel robiť kurzy, čiže učiť mladú generáciu ako zvládať jednotlivé techniky hry a podobne... Myslím, že by sa mi to páčilo.

Pre toto turné si si zvolil DW Maple Mahogany biciu súpravu. V čom spočíva jej najväčší prínos?
S Maple zostavou som hral už v minulosti, no keď som rozbalil túto zostavu, mal som pocit, akoby som na nej hral odjakživa. Má proste nezameniteľný charakter.

Tvoja zostava je vcelku rozsiahla. Dokonca musíš zvládať niekoľko pedálov...
Až tak veľa ich nie je. Okrem hlavného pedála mám k dispozícii dvojpedál pre hlavný bassový bubon, ktorý je zvukovo posunutý trochu nižšie a ďalší pedál používam pre ľavý bassový bubon, ktorý rezonuje trochu viac, keďže je bez výplne. Využívam ho iba pre efekty.

Nevidím k nim pripojené žiadne triggery...
Ani tam žiadne nie sú. Faktom je, že to je celé prepojené k Ableton software, ktorý k tomu pridáva ozveny, či skreslenia. To isté platí pre Tom-y. V konkrétnych skladbách je výstup takisto preháňaný cez efekty. No a nakoniec, posledný pedál vpravo, ovláda malý Piccolo Tom s Ddrum triggerom, ktorý nevyužívam až tak často, možno v štyroch skladbách. Identický mám aj na ľavej strane.

Nakoniec mám z toho dojem, že elektronika v tvojej zostave veľmi využitá nie je.
Presne, počas väčšiny koncertu pracujem s čisto akustickými zvukmi. Elektronické zvuky využívam väčšinou v úvode skladby, napr. pri "Heaven". V momente, ako nastúpi akustický zvuk, sa všetko zintenzívni. Nie som veľký fanúšik elektroniky a myslím si, že nikdy nič neprekoná prirodzený akustický zvuk.

Úžasné, že niečo také počuť z úst človeka, ktorý pracuje v kapele preslávenej produkovaním elektronickej hudby.
No áno. Hudba Depeche Mode je však postavená na využívaní množstva syntezátorov. Verte mi však, že ak by som aj ja začal využívať elektronické zvuky, liezlo by to na nervy.

Nech už je to akokoľvek, bicie máš precízne vyladené...
Áno, to je ďalšia výhoda tejto zostavy, pretože ponúka až extrémne ladenie. Tieto dva Tom-y sú veľmi citlivé pre obzvlášť vysoké tóny a plytké, na rozdiel od dvoch nízkych Tom-ov, ktoré sú nastavené najnižšie, ako to len šlo. Tom-y v strede majú nastavené ladenie tak, aby tvorili prechody medzi dvoma vyššie uvedenými. Malý bubon naľavo (Caisse claire Top Edge 14 " x 7") ponúka dosť podivný zvuk, typický pre 1980-te roky. Ladenie je nastavené tak, aby zvuk znel čo najkratšie. Hlavný bubon (Nickel over Brass Model 14 " x 6,5") produkuje omnoho intenzívnejší zvuk.

A čo tie tri rôzne hajtky?
Prvá ovláda môj hlavný činel, Zildjian New Beat 15". Druhá je ku K Hybrid Hats 13", no a tá posledná je zložená z K Custom Dark Crash 16" navrchu a A Crash 17" naspodu. Tie využívam pre efekty rôznej hlasitosti.

Tvoj hlavný bubon hrá ale naozaj hlasno...
Áno, pretože potrebujem dostatok priestoru pre malý bubon. Vizuálny efekt je však zvýraznený faktom, že moje Tom-y sú plytké a aj ladenie je schválne nastavené nižšie. No už dnes premýšľam o nastavení, ktorým sa budem zaoberať po skončení turné. Už dnes však viem, že zvuk bude úplne odlišný od toho súčasného.

Pôvodné verzie skladieb Depeche Mode sú postavené na elektronických zvukoch a tempách. Ako si po vydaní tohto albumu ("Delta Machine") postupoval, aby si si v aranžmánoch našiel svoje miesto?
Na samom začiatku procesu analyzujeme s Kerrym Hopwoodom všetky nové skladby. Následne sa snažím so svojimi bicími zahrať čo najvernejšie a najpresnejšie všetky tie programované tempá, samozrejme Kerry vtedy "stíši" elektronickú biciu stopu. Obyčajne však nechávame spustené sekvencie, ktoré jednoducho na bicích nezahrám. Pri tomto albume sme však všetky elektronické tempá vyradili, pretože som bol schopný kompletnú rytmiku zvládnuť sám. Zostalo iba zopár efektov, ktoré sa vštepili do akustických zvukov. Zistili sme totiž, že zvuk mojej zostavy tentoraz plne postačuje. Svoj podiel má na tom aj FOH inžinier, ktorý doslova čaroval. Pre mňa je dnes koncert Depeche Mode viac rockovou, než elektronickou záležitosťou.

Aké prednosti si vyžaduje fungovanie v kapele ako Depeche Mode?
Treba si pre nich zarezervovať obrovské množstvo energie. S Davidom neustále na pódiu komunikujeme, takže takto viem okamžite posúdiť svoj výkon. Ak vidím, že vrtí zadkom, tak to je dobré znamenie. Ak netancuje a fanúšikovia sa takisto nechytajú, tak hrám zrejme príliš komplikovane.

Akú najhoršiu situáciu si doteraz zažil na pódiu?
Počas koncertu na mne pristál nejaký ozdobný predmet :) Nie, vážne, je veľmi nepríjemné, keď uprostred koncertu vypovie službu počítač. A pokiaľ ide o mňa, asi najväčší problém viem mať s poruchou bassového bubna. Ak sa natrhne blaba, prípadne som pokazí pedál, je to v keli! Samozrejme, vždy sa dá nájsť riešenie a skladbu dokončiť, ale naozaj, ak sa pokazí bassový bubon, je to problém... ťuk, ťuk na drevo!

Zostava DW Maple Mahogany Piano Black
Grosse-caisse 24"x18" (X2)
Caisse claire Nickel over Brass 14"x6.5"
Caisse claire Top Edge 14 x 7"
Tom 8"x5"
Tom 10" x5.5"
Tom 12"x6"
Tom basse 14"x14"
Tom basse 16"x14"
Piccolo Tom 8"x2" (trigger grosse-caisse)
Piccolo Tom 10"x2" (trigger caisse claire)

Činely Zildjian
New Beat Hats 15"
K Hybrid Hats 13"
Stack Dark crash K Custom 16" / A crash 17"
Oriental China Trash 12»
A Custom EFX 18"
Oriental China Trash 20"
A Crash 18" K Lite Ride 24"
Oriental China Trash 20"
A Med Thin Crash 20"
A Swish Knocker (avec rivets) 22"

zdroj: Batterie Magazine n.110, dmtvarchives.com