Na slovíčko s Alanom Wilderom

Na slovíčko s Alanom Wilderom

Exkluzívny rozhovor s Alanom Wilderom pre stránky Steelberry Clones o syntezátoroch, hudobnej tvorbe a blížiacej sa jedinečnej aukcii.

Prečo si rozbehol túto aukciu? Charita alebo niečo iné?
Bohužiaľ, ide o pomoc Alanovi Wilderovi. Buďme úprimní, rozvod je nemilá záležitosť a na druhej strane, nahrávací priemysel je už nejaký čas v ťažkej kríze. Nechcem tým naznačiť nejaký sentiment ohľadne detailov mojej hudobnej histórie. Stále mi zostane ohromná zbierka určitých vecí, všetky nahrávky, na ktorých som sa podieľal, množstvo fotografii a jedinečných osobných vecí. Potrebujem však vo svojom živote viac priestoru (a kľudu) a toto je jeden zo spôsobov, ako to docieliť. Napriek tomu, prehrabávanie sa vo všetkých tých zozbieraných veciach vo mne vyvolalo doslova katarzný účinok, a samozrejme pri katalogizovaní toho všetkého som sa v mysli vrátil späť k nádherným spomienkam, niektoré kľúčové momenty som dokázal opätovne v sebe prežiť, niektoré oživiť... to všetko mi jednoducho pripomenulo, aké som mal šťastie prežiť tak skvelú kariéru a venovať sa tomu, pre čo som bol veľmi zapálený.

Nebude to ťažké zbaviť sa toľkých jedinečných vecí - nájde sa medzi artiklami, ktoré sme už mali možnosť vidieť, taký, ktorý má pre teba obzvlášť veľký význam?
Ale samozrejme - za mnohými sa skrývajú nádherné spomienky, lenže väčšinu z tých vecí som už dlho nepoužíval. Jedno z mojim tohtoročných novoročných predsavzatí sa týkalo zoštíhlenia vybavenia môjho Thin Line štúdia. Moje potreby sa nástupom laptopov, softwarových syntezátorov a pluginov radikálne zmenili, takže zbavenie sa nepotrebných zastaralých, či historických zariadení sa javí ako dobrý začiatok. Ale napr. veľkého piána Steinway, či bicej "devotional" zostavy sa zbavujem so skutočne ťažkým srdcom. Chvalabohu, mám ešte jedno piáno, takže momentálne dve skutočne nepotrebujem. A zdá sa, že si zaobstarám neskôr opäť aj bicie, a budú rozhodne lacnejšie. No a pokiaľ ide o ten konkrétny artikel, myslím, že to bude nevydaný box set známy ako "DMBS 1-4", predpokladám, že oň bude mimoriadny záujem. Box set je označovaný ako "Svätý grál" a ide o extrémne raritné biele vinyle z nikdy nevydaného box setu Depeche Mode. Z neznámych dôvodov bolo jeho vydanie na poslednú chvíľu odvolané. Ďalej to je Emulator s mojimi zvukovými samplami, gitara, ktorú Martin používal počas Devotional turné a takisto bude zrejme značný záujem aj o moju koncertnú garderóbu. Máme tam aj nejaké tie fotografie a grafické návrhy s korektúrami, ojedinelé plagáty, dokonca gramoplatne vyrobené zo špeciálnej acetátovej celulózy, takže v skutku rarity. V niektorých prípadoch boli takto vyrobené vinyly vydané iba u jednej, či dvoch nahrávok a ja vlastním niekoľko kusov z týchto ikon. Zopár "chuťoviek" sme ponúkli na aukciu cez eBay, do septembrovej aukcie ich však pôjde omnoho viac.

Pridá sa k tebe počas sprievodného programu aj niekto z tvojich bývalých kolegov z Depeche Mode?
Bez šance :)

Ako to bolo s tvojim prvým syntezátorom, s Minimoog-om?
Treba povedať, že ten mini-moog má svoju jedinečnú hodnotu a vlastne ma sprevádzal značnou časťou mojej kariéry. Bol to môj prvý syntezátor, kúpil som ho v roku 1977, keď som bol členom kapely Dafne & The Tenderspots. V tej dobe to bola pre nás skutočne veľká vec, keďže bol cenovo dosť nákladný a v podstate sme si ho nemohli dovoliť do chvíle, kedy sme nezískali nahrávaciu zmluvu. Ešte stále je to môj najobľúbenejší syntezátor, hlavne vďaka tomu hutnému 3-oscilátorovému zvuku, no a samozrejme je to absolútna klasika. Využíval som ho aj v časoch nahrávania s Depeche Mode, na albumoch ‘Construction Time Again’ a ‘Some Great Reward’, dokonca v 1980-tych rokov som sa postaral o jeho update na midi. Vlastním inak aj "midi"-moog, čo je racková verzia originálneho mini-moogu. V podstate znie rovnako a využívam ho v štúdiu. Zistil som, že ten pôvodný mini-moog už ani nepoužívam, ako aj kopec iných nástrojov, len čo naň stále padal prach. Je lepšie, keď sa to dostane do rúk niekoho, kto na tom bude lipnúť, starať sa o to a hlavne ocení jeho ako historickú, tak aj symbolickú hodnotu. Značka "moog" tomu len zvýši hodnotu, keďže ide skutočne o archívnu záležitosť. Tie syntezátori sú ako autá-veteráni, ktoré potrebujú jazdiť. K väčšine vecí však mám asi taký vzťah ako k zlatým diskom - nikdy som ich nechcel vešať na steny ako niečo pompézne a myslím, že väčšine hudobníkov sú takéto záležitosti prakticky ukradnuté. Zlaté disky majú význam skôr pre tých, ktorí sa pohybujú na okraji hudobných smerov, ale na druhej strane sú absolútne oddaní tomu, čo prezentujú.

Pokiaľ ide o "patch" disky pre Emulátory a Akai. Robil si nejakú zálohu zvukov?
Ale samozrejme. Urobil som si kópie pre vlastné potreby.

Sekvencer EDP Spider - to bol tvoj prvý sekvencer? Funguje ešte? Z prezentácie to úplne jasné nebolo a tieto sekvenceri boli často poruchové.
Pevne verím, že stále funguje, ale priznám sa, že som to neskúšal. Myslím, že to bol môj prvý a jediný nedigitálny sekvencer. A dokonca som ho ani veľmi nepoužíval, hoci sme ho použili na vytvorenie bassového sekvenčného partu v Aggro mixe skladby "Never Let Me Down Again". Ono, ak ste fanúšikom Depeche Mode alebo vášnivým zberateľom historických syntezátorových zariadení, tento kúsok vo vašej zbierke rozhodne nemôže chýbať.

Ale teraz sa presuňme k téme hudobnej tvorby. Chceli sme sa spýtať Alana všetky tie otázky ohľadne jeho vybavenia, hudobnej tvorby a plánov do budúcnosti... jednoducho všetko, čo vás napadne, keď dostanete príležitosť porozprávať sa s niekým, kto v podstate tvaroval modernú synthy scénu.

Projekt Recoil nedávno zavŕšil vcelku rozsiahle turné, môžeš nám povedať, ako bolo nakoniec prijaté a aké sú tvoje ďalšie plány?
Európske vystúpenia boli skvelé od samého začiatku, hlavne vo východnej časti, ale aj v Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku a podobne. S americkými vystúpeniami to bolo ako na húpačke, ale možno povedať, že turné bolo úspešné. Podľa mňa sú Spojené štáty trochu zložité teritórium, pokiaľ ide o turné, ale koncerty v Južnej Amerike boli úľavu, nakoľko tamojšie publikum je skutočne náruživé a vždy parádne divoké. Bola to celkom dobrá skúsenosť.
Pokiaľ ide o ďalšie plány, tento rok ma zamestnávali viac osobné záležitosti, čo sa samozrejme odrazilo na tvorbe novej hudby. Projektom Recoil som sa však nikdy príliš nezaoberal a vždy som mal o ňom veľmi nejasnú predstavu. Môj prístup k nemu bol vždy ako experimentálny, tak aj metodický, takže som vždy začínal tvorbou rôznych zvukov a slučiek, až kým som v tom nenašiel nejakú iskru. No musím povedať, že radšej pracujem so skutočnými hudobníkmi a k hovorenému slovu až tak blízko nemám, lenže v tomto smere som si nikdy neurčoval pravidlá. Preferujem úplne naturálnu tvorbu hudby. Dúfam, že sa k práci veľmi skoro vrátim. Čas ukáže ...

Viem, že Vince Clarke a Martin Gore pracovali na remixoch pre remixový album DM, plus spolu aktívne pracovali na spoločných techno skladbách. Je nejaká šanca, že by sme ťa mohli vidieť v podobných projektoch v blízkej budúcnosti?
Často s niekým spolupracujem, dokonca v tejto dobre pracujem na niekoľkých skladbách pre chystaný tributový album Talk Talk (vyjde pravdepodobne začiatkom roku 2012), no nemám v pláne pracovať s Vincem alebo Martinom. TT projekt je veľmi zaujímavý, aj vďaka účasti mnohých veľmi zaujímavých umelcov. Viac detailov bude zverejnených v blízkej budúcnosti.

Nedávno sme spovedali švédske EBM zoskupenie Covenant, ktorého stálym členom je aj Daniel Myer. Ako ovplyvnil Daniel tvorbu Recoil, aká bude v súvislosti s tvojim projektom jeho budúca úloha a ako sa ti s ním spolupracuje?
Momentálne sú z nás veľmi dobrý priatelia. Obdivujem jeho prístup k veci, ako dokáže ponúknuť veci bez prílišnej strojenosti. Ponúka nesmiernu hudobnú energiu a v samotnom výsledku aj veľmi kvalitnú produkciu, naozaj pôsobivú. Myslím, že ma inšpiroval hlavne spontánnosťou, schopnosťou produkovať hudbu za pochodu, no a projekt Architect mám jednoducho rád, rovnako ako aj nové práce projektu Haujobb (niektoré mixoval Paul Kendall). Pokiaľ ide o remixy, v tejto oblasti je Daniel veľmi vynaliezavý. Produkoval zopár excelentných prerábok skladby "Want" od Recoil. Spolu sme v rokoch 2010 a 2011 odohrali niekoľko vystúpení Daniel sa nedávno pripojil na pódiu k Recoil (rovnako ako aj Nitzer EBB) počas vystúpenia na festivale Short Circuit Mute v londýnskom The Roundhouse.

Mohol by si trochu rozviesť spôsob, ako spolupracuješ s partnermi na tvojom projekte priamo v štúdiu? Si iba "producent" alebo pevnou súčasťou celého procesu tvorby?
Som ako producent, tak aj spolupracovník. Takmer vždy začínam s krátkymi hudobnými nápadmi (hoci z času na čas hneď spracovávam hlasové sample, ako napr. ten od The Golden Gate Jubilee Quartet použitý v skladbe "Jezebel") a neskôr sa snažím vyberať ľudí, ktorí sú technicky zdatní a o ktorých si myslím, že by boli sa projektu Recoil priblížiť po empatickej stránke. Dobrým príkladom by mohli byť Joe Richardson a Diamanda Galás, obaja výnimoční skladatelia a absolútne otvoreným prístupom k veci. Prvotná hudba (v tom štádiu to ešte nemožno označovať pojmom skladba) môže dopomôcť pri stavbe atmosféry a možno inšpirovať vokalistov. Akonáhle príde spevák s nejakým nápadom, ktorý nahráme, začnem všetko nanovo prepracovávať, no a zápasím si tým dovtedy, kým to nedostane finálnu podobu. Výsledná podoba sa môže úplne líšiť od pôvodného zámeru, dôležité je, aby to bolo "prirodzené" alebo aby to jednoducho "fungovalo".

V otvorenom liste "Hudba pre masy - myslím, že nie", si rozprával o zmene obchodného modelu pre nahrávací priemysel. Lenže tá zmena je aj o tej druhej strane, o poslucháčoch. Vzhľadom na to, že nahrávacie štúdio je dnes vlastne ukryté v laptope, distribúcia funguje cez Soundcloud/Bandcamp a marketingový priestor dnes poskytuje Facebook, či Twitter, tak by sa ten slogan mohol zmeniť na "Hudba vytváraná pre masy?". Alebo nakoniec vyhrajú všetko opäť všemocné peniaze?
Dúfam, že nie. Stále viac a viac som sklamaný z nahrávacích spoločností a z toho, čo už viac nie sú schopné pre umelcov urobiť, no nie som sklamaný zo samotnej hudby a príležitostí, ktoré sa dobrej hudbe ponúkajú - aj keď tie príjmy sú z týchto príležitostí rozhodne malé :(
Myslím, že sa všetci musíme prispôsobiť, opustiť nahrávacích magnátov, nech si investujú do projektov ich maznáčikov, prefabrikátových umelcov, či A&R rozmarov a fantázii. My ostatní sa budeme zaoberať tým, čo sami chceme, budeme sa snažiť zarobiť inými spôsobmi za použitia on-line nástrojov, čo nás môže aj zlikvidovať... prípadne budeme viac koncertovať a hlavne musíme začať uvažovať viac podnikateľsky.

Máme však pre teba špecifickú otázku, týkajúcu sa viac samotnej produkcie elektronickej hudby; zdá sa, že začína prevládať únava zo všetkých tých softwarových nástrojov a používania myši ako hlavného nástroja interakcie. Na jednej strane je tu stále rastúci počesť guľových a tlačítkových kontrolerov, ako aj nových matrix kontrolerov (Monome, Launchpad), či dotykových aplikácii (iPhone, iPad, Lemur) a objektových kontrolerov (Reactable), no a na strane druhej akoby nastal akýsi revival analogových a analogovo modulárnych zariadení.
Ako sa k tomuto vývoju staviaš ty ako vyškolený hudobník na piáno, ako aj hudobník, ktorý celé dekády pracoval s hardwarovými syntezátormi? Ako často hráš na normálnych nástrojoch? Alebo si šťastnejší v producentskom kresle a všetko produkuješ na Protoolsoch/Logic-u a podobne?

Aj keď rád hrám na piáno, bicie, trochu na gitaru a užívam si živé predstavenie, tak momentálne väčšinu mojich prác produkujem "v krabici". Nemám s tým problém - nikdy som nepotreboval až tak precízne veci kontrolovať a to dokonca používame launchpady naživo. V štúdiu však uprednostňujem viac puntičkársky prístup. Hlavnými zdrojmi môjho zvuku sú však samplované slučky a sekcie. Digitálnu technológiu využívam rád na manipuláciu so zvukom, do toho sa snažím vniesť prvky ľudskosti v podobe spevu a snažím sa tak ponúknuť nové, predtým nikdy nepočuté kombinácie. Softwarové syntezátori ma až tak nezaujímajú. Pluginové efekty môžu niekedy pomôcť, ale do mojich samplov ich vsúvam veľmi ojedinele, keďže majú v sebe stavané všetky tie vlastné efekty. Viac sa sústreďujem na dynamiku, doslova skladám puzzle z jednotlivých hudobných partov a celková atmosféra je generovaná zo vzniknutej zvukovej panorámy.
Veľa hudobnej produkcie postavenej čisto na digitálnych mašinkách a zariadeniach som nemal možnosť počuť. Na druhej strane, väčšina vecí, ktoré dnes máme možnosť počuť, je frázovitá a veľmi predvídateľná (ale vlastne, tak to bolo vždy). Samozrejme, aj naďalej budem z úzadia sledovať vývoj týchto novodobých hračiek a príležitostne s nimi čo to skúsim, ak ma niečo z toho zaujme, ale zatiaľ nemám pocit, že by niektorá z tých vecí bola postavená na skutočne dobrom nápade. Nakoniec, ešte stále platí, že ľudský mozog a predstavivosť sú tými najlepšími nástrojmi.

Vybavenie, ktoré si použil pri nahrávaní albumu "subHuman" je veľmi dobre zdokumentované ako na webe, tak aj v poskytnutých rozhovoroch. Pridal si odvtedy k svojej výbave niečo nové?
Nie, dokonca toho používam menej a viac staviam na disciplíne.

Za tie roky si využíval množstvo analógových a historických syntezátorov, ale čo analógové modulárne zariadenia, teda mimo VCS3?
Nie som na ne expert a dokonca ani stúpenec syntezátorov. Jednoducho sa rád hrám s tlačítkami s vyhliadkou šťastných náhod a strašne si užívam momenty, kedy transformujem sample do analógového procesu kvôli filtrovaniu a následnému tvarovaniu.
Užívam si chvíle s vecami "starej školy" ako napr. Roland Space Echo. V raných časoch DM práve nepresnosti a svojrázny prejav zariadení Daniela Millera, ARP 2600 alebo Roland system 100 spolu s ich rešpektovanými sekvencermi, umožnili vznik všetkých tých náhodných zvukov a samplov. Ladenie bolo nespoľahlivé a aktivácia zvukov cez cv/gate, spolu so zvláštne zakrivenými tvarmi filtrov, vás mohli kedykoľvek prekvapiť spôsobom, ktorý by ste najmenej očakávali. Takéto niečo sa vám s digitálnymi zariadeniami stať nemôže. Niekedy tie dni postrádam, ale na druhej strane si veľmi dobre pamätám, ako príšerne dlho trvalo nastavenie všetkých tých harabúrd, ako aj na frustrácie, keď ste z nich nedostali presne to, čo ste zamýšľali.

Si autorom zopár obsiahlych kúskov ("1+2", "Hydrology", "Black Box"), ktoré sú viac rozvinuté a predstavujú v sebe hneď niekoľko tém. Pripomínajú tak trochu symfonické záležitosti, v ktorých takisto jednotlivé témy postupne prichádzajú a odchádzajú. Máš v pláne venovať sa aj takýmto záležitostiam?
Veľmi často mám pri tvorbe hudby pochmúrne vízie a práve rozvíjanie takýchto nápadov patrí k tým najväčším slastiam komponovania. Časom som však prestal so spracovávaním viacerých nápadov do jedného celku, ktoré by niekto iný bez problémov rozdelil a spracoval do viacerých skladieb. No mám veľmi rád hudbu, ktorá sa vo svojom časovom rámci postupne vyvíja a ktorá sa neriadi štandardami pop/rocku.

A čo super kvalitný zvuk, ktorý si spomenul v tom otvorenom liste "Hudba pre masy - myslím, že nie". Robil si nejaké pokusy, ktoré v sebe zahŕňajú doslova umelecké využite hi-fi (24/96k)?
To je už je o niečom inom, keď pracujete s tak vysokou digitálnou frekvenciou, no nie veľa ľudí počúva hudbu v takomto formáte a procesná pamäť potrebuje pri spracovaní tohto formátu omnoho vyššiu kapacitu, čo automaticky spomaľuje výkon počítača. Nakoľko dnes pracujem prevažne s laptopmi, mám tendenciu všetko natlačiť do formátu, ktorému sa venuje absolútna väčšina, čiže 24bit, 44.1khz. Ak by som sa pustil do takého experimentu, tak len zo zvedavosti, čo všetko sa dá týmto super širokým vlnovým rozsahom dosiahnuť. Ale napr. "subHuman" sme spracovali aj v 5.1 mixe.

Posledná otázka. Vieme, že využívaš množstvo samplov z rôznych zdrojov. V skladbe "Allelujah" je rozpoznateľná bassová linka a rezonančný orgán - to je sampel od Redshift?
No, k Redshiftu rozhodne blízko nemám.

Názory Devotees (7)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa