Na malú chvíľu splnený sen (2010)
Posledná časť Tour Of The Universe patrila opäť Európe a odštartovala už 9.januára 2010 v Berlíne. Zahŕňala v sebe 24 vystúpení, vrátane finále v nemeckom Dusseldorfe (27.02.2010). Našťastie sa táto časť zaobišla bez akýchkoľvek problémov.
Všetkým vystúpeniam, okrem jedného, predskakovali Nitzer Ebb. Jediné vystúpenie, bez tejto legendy EBM scény, sa však pre všetkých fanúšikov Depeche Mode stalo navždy legendárne. A nielen preto, že to bolo vôbec po prvýkrát, kedy kapela urobila niečo, čo nikdy nechcela: odohrali totiž charitatívny koncert.
Martin: "Vlastne šlo o niečo, čo sme mali uskutočniť už dávno predtým. Jeden z našich kamarátov spolupracuje s organizáciou Teenage Cancer Trust a požiadal nás, aby sme sa s nimi spojili."
Ťažko povedať, či také niečo mali urobiť už dávno. Nikdy totiž nechceli patriť ku kapelám, ktoré posunuli svoju kariéru vďaka účasti na charitatívnych projektoch. Mnohí mali vždy radi Depeche Mode práve preto, že boli zásadoví, a hlavne odlišní od kapiel hlavného prúdu. Napriek tomu boli za tento počin oceňovaní, aj keď táto zmena postoja vyvolala medzi fanúšikmi zopár zapálených diskusii (po vydaní albumu "Delta Machine" sa zapojili do ďalších charitatívnych projektov).
Napriek všetkému sa však vystúpenie pre TCC, v londýnskej Royal Albert Hall, stalo po všetkých stránkach výnimočným. Nebolo to len samotným miestom (zvláštny výber, keďže je všeobecne známe, aký má Dave názor na britské symboly), ale aj výnimočným hosťom ich koncertu.
Martin: "Požiadali sme Alana, aby sa k nám na pódiu pripojil. Už sme sa nevideli pekne dlho. Myslím, že som ho naposledy videl pred deviatimi rokmi. Tak sme ho oslovili, aby si s nami zahral jednu pieseň a on ochotne súhlasil."
Alan: "Takto, zavolal mi Dave a povedal, "radi by sme Ťa prizvali k účasti na akcii pre TCC." A ja som reagoval asi tak, že dúfam, že si to želá celá kapela a nie len Dave. Tak som sa ho na to priamo opýtal, na čo odpovedal, "áno, jednoznačne." Takže som o tom dvakrát nepremýšľal, pretože to bola z mnohých dôvodov skvelá vec, viete ako to myslím, mať možnosť dať to dohromady po tak dlhom čase a ešte z dobrého dôvodu ..."
A tak sa na pódium postavil spolu s Martinom a publiku spolu zahrali "Somebody".
Alan: "Bola to úplne prirodzená voľba. Tá skladba dávala zmysel, práve v súvislosti s tou akciou. Nakoniec, ani sme nemali veľa času na nejaké skúšky. Chvalabohu, to všetko tam medzi nám stále bolo. A hlavne, ešte stále to mám v prstoch."
Bolo evidentné, že kapela si koncert veľmi užívala, a hlavne Alan.
Alan: "Reakcia publika bola viacmenej výnimočná, veľmi srdečná, emotívna, doslova som mal husiu kožu ... bol to skvelý deň. Nielen ten samotný moment, jednoducho som sa po dlhom čase opäť stretol s Martin, Fletchom a Davidom. Mali sme skvelý rozhovor a bolo naozaj skvelé s nimi opäť pobudnúť. Martina a Fletcha som nevidel už veľmi dlho, takže to stretnutie bolo naozaj zaujímavé. A hlavne Martin sa mi javil vo skvele forme, nielen vokálnej, ale celkovo. Vyzeral skvele, pôsobil sústredenejšie, bol otvorenejší, než som ho kedy poznal. Viete, máme za sebou kus spoločnej histórie. A byť spolu opäť na pódiu, po 16 rokoch od konca turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion" ..."
Označiť reakciu publika ako niečo "viacmenej výnimočné" bolo z Alanovej strany viac než skromné. Prítomné publikum vôbec netušilo, že sa Alan objaví na pódiu, takže v momente, keď ľudia zistili, že Alan bude hrať na piáne, hala doslova "explodovala". Ľudia jačali, kričali, plakali ... možno to bol ten najemotívnejší moment v histórii kapely.
O pár dní neskôr dostal Alan príležitosť vychutnať si koncert Depeche Mode, po prvýkrát, z publika. Bolo to niečo, čo nikdy zažiť nechcel. Stalo sa tak na vystúpení v londýnskej O2 Aréne.
"V Royal Albert Hall som nemal príležitosť pozrieť si koncert v kľude, ale tentoraz som okúsil, aké to je pozrieť si koncert Depeche Mode ako divák. Bola to zaujímavá a radostná skúsenosť. Viete, precítil som skoro každú skladbu, pretože všetky ich dôverne poznám ... keď počujete verzie, ktoré hrajú dnes, tak si spomeniete na verzie, ktoré sme hrávali spoločne. Niektoré z tých súčasných mi prišli skutočne vydarené, no iné zasa mojim ušiam nesadli. To isté sa dalo povedať aj o usporiadaní póda, niektoré veci pôsobili skvele, iné ma zasa vôbec neoslovili. Vyváženie zvuku však bolo úbohé, ale za to sotva možno obviňovať kapelu. Ich samotná prezentácia však bola impozantná. Dave bol vo skvelej forme a zdalo sa, že si to všetci spolu užívajú. Hlavne Martinova "Home" vyznela výnimočne. Po samotnom koncerte to bolo zábavné a mal som možnosť stretnúť sa s mnohými ľuďmi, ktorých som nevidel už celé veky. Chýbal mi tam hlavne Dave, ktorý zmizol okamžite potom, ako zišiel z pódia. S ostatnými som sa však bavil o bežných veciach, ako keď sa stretnete s niekým, koho ste nevideli už dlhší čas. Čiže rodina, aktuálne záľuby, či ešte popíjajú ako kedysi, ako to je s dnešnými oslavami na turné a podobne. Myslím, že od môjho odchodu z Depeche Mode sa toho v kapele veľa zmenilo. Martin sa úplne vzdal pitia, Dave po koncerte okamžite odchádza na hotel ... za našich spoločných čias sme po koncertoch mávali veľké oslavy. Dnes to teda musí byť pre nich úplne iný pocit, keď sú na turné. Ale myslím, že aj v ich osobných životoch sa toho veľa zmenilo. Naozaj som bol uchvátený hlavne Martinom, štyri roky bez alkoholu a je z neho úplne nová osobnosť, takmer som ho nespoznával."
pozn. O tejto udalosti sme v roku 2017 priniesli spomienkový článok "Ohliadnutie do minulosti ... "
A hoci Dave po koncerte naozaj okamžite zmizol, predsalen si Alanov prínos veľmi cenil.
"Napr. "Playing The Angel" bol skvelý album, ale Alan vždy pridal k Martinovým skladbám niečo extra. Tu a tam si pošleme e-mail a keď sa k nám pripojil v RAH, bolo to úžasné. Čo odišiel z kapely, tak mi veľmi chýbal a myslím, že to bolo na nasledujúcich albumoch naozaj poznať."
Samotný Alan zažíval krušné obdobie, hlavne po vydaní albumu "SubHuman" (2007). "Rozviedol som sa s manželkou a dnes si užívam nový vzťah s Britt. Mám však za sebou dva veľmi ťažké roky. Deti máme v spoločnej starostlivosti, takže musím mať 6 mesiacov vopred naplánovaných, aby bolo zrejmé, kto kedy bude mať deti u seba, a pod. No a medzi to musím niekam vtesnať aj čas na hudbu. Aj kvôli tomu je práca na novom albume pre mňa v súčasnosti takmer nemožná, hoci som s prácami na novom materiály už začal, no k dokončeniu je ešte ďaleko."
Napriek všetkému však 12. marca 2010 odštartoval "Selected" turné. Zahŕňalo 24 vystúpení, prevažne v Európe a trvalo do 18.mája. Myšlienka na vlastné turné sa zrodila v momente, kedy sa Alan rozhodol uskutočniť niekoľko promo návštev. Nechcel sa však len obmedzovať na podpisovanie albumov a potriasanie rúk. "Už som sa opakoval, potreboval som už zažiť niečo viac, takže som to posunul ďalej." Rozhodol sa preto pre akúsi audio-vizuálnu prezentáciu, akýsi mix živého hrania a dj-ingu, ktoré by bolo obohatené o video projekcie.
Kompilačný album projektu Recoil, "Selected", sa na trhu objavil 19.apríla 2010.
Alan: "Z Mute Records za mnou prišli s predstavou kompilačného albumu a vlastne okamžite sa z toho stal akýsi "best of" výber. Následne sme však začali diskutovať o vydaní na rôznych formátoch, o živom hraní a projekt začal narastať. Musel som už len vybrať obľúbené skladby, hlavne tak, aby spolu fungovali. Chcel som sa hlavne vyhnúť miš-mašu klasických kompilácií.
Takže som sa musel predrať množstvom master pások, vybrať tie najlepšie verzie skladieb, dokonca som pri niektorých páskach musel pristúpiť k digitálnemu masteringu. Zvláštne na tom bolo zistenie, že niektoré nahrávky zo starých pások majú lepší zvuk než z digitálneho masteringu. Ja len dúfam, že skladby z tejto kompilácie znejú lepšie, než pôvodné albumové verzie."
V rozhovoroch k albumu "Selected" však najčastejšie znela otázka o možnom znovupripojení s Depeche Mode. Alana tieto otázky veľmi skoro unavili. Začalo to priateľským "Pochybujem, že ma v blízkej budúcnosti uvidíte v zostave Depeche Mode. Ani sa ma nepýtali, či by som im neprodukoval nejakú nahrávku. Ono by to bolo určite divné." Pokračovalo to, "O takom niečom sme sa ani nebavili, takže v tomto smere neexistujú žiadne plány. Nakoniec, nikdy neviete," až nakoniec, "Už je to nuda, na toto sa ma pýtajú viac, než na čokoľvek iné,". V závere už na podobné otázky ani neodpovedal.
Druhá časť turné "Selected" odštartovala 16.októbra 2010. Tentoraz bolo sústredené na Severnú a Južnú Ameriku, no takisto sa niekoľko vystúpení uskutočnilo aj v Európe. Finále turné sa uskutočnilo 4.decembra 2010 v Budapešti.
Vyššie spomenuté povery o možno znovuzjednotení úspešne živili aj také skutočnosti, ako Martinov dj-ský set v rámci Selected Events v Sanca Barbare (24/10/2010), či Davidova účasť, ako návštevník vo VIP zóne, na Alanovom vystúpení v New Yorku (01/10/2010).
zdroj: depechemodebiographie.de
Názory Devotees (9)
tommy
1 21. júl 2020 o 12:12
Ach, tak som pri tomto peknom článku pookrial. Ďakujem. Alan to ako vždy vystihol bez toho, že by niekoho urazil, dokonca aj pochválil. Takého mám rád. Kruh sa vtedy uzavrel. Zdá sa, že navždy. A tak to (asi) má byť. “DEMO MODE” vydávajú svoje albumy, ale nič extra. Možno sa im podaril (v novej ére) jeden album (DM). A Alanov postreh na HOME, hmm, ja lietam…
Ale tvrdo dopadám. :(
Tomasito
2 21. júl 2020 o 12:47
Nezabudnutelne…
Michaela 146
3 25. júl 2020 o 09:27
Krásné období, krásné časy! Prožívala jsem stejnou euforii jako v letech (1988-1993).
Aspoň na malou chvilku se mi splnil sen, prožila jsem neuvěřitelně silný emotivní zážitek… měla jsem na krajíčku a slzička ukápla…
Co dodat k Somebody…úžasná romantická skladba, pro kterou mám slabost…určená pro všechny zasněné snílky a romantiky, já vím dnes už se to sice nenosí, ale tenkrát ano….
https://www.youtube.com/watch?v=kBP-EaXU1Vc
tommy
4 26. júl 2020 o 10:20
Keď pár minút zanechá hlbokú stopu, keď malý krok pre človeka znamená veľký skok pre ľudstvo, keď malý pozdrav (z pódia) vytvorí potok sĺz (od radosti)... Také ľudské (so human, not subhuman).
ViolateYou
5 29. júl 2020 o 22:17
Skvely moment.. je preto veelka skoda ze sa zrusila tento rok ceremonia RHOF.. zamrela aj ta 0,1% sanca ze nieeco teoreticky… nuz nevadi utesujem sa ze DM je aktivna kapela a verim ze bude dalsi album aj turne.. je mrzute ze Alan uz zrejme nikdy nebude spolupravovat s DM no koniec koncov kolko inych top kapiel ani len nehrozi ze uvidime estee nazivo lebo uz nefunguju a zial ich clenovia odisli velmi skoro.. no nie do dochodku ale k cervom????
Tomasito
6 30. júl 2020 o 10:22
@sequen - plny suhlas - oni to musia vnimat - no business je business…
tommy
7 30. júl 2020 o 10:40
Hm, raz sa Martin na tému Alana Wildera a jeho možného návratu do skupiny, vyjadril takto:
” Takéto uvažovanie sa dá prirovnať k deckám z nefunkčnej, rozvedenej rodiny, ktoré v sebe živia tú bláznivú predstavu, že by sa ich rodičia mali vrátiť k sebe,” povie trochu posmešne.”
Citoval som z tohto zdroja: https://www.depechemode.sk/magazin/aktualita/martin-gore-o-alanovi
Lojzo
8 3. august 2020 o 14:18
Poviem Vam pravdu neviem si predstavit co by v kapele robil Alan po tolkych rokoch, kedze Martin superi s Davidom v skladani skladieb, Andy sa vyjadril ze Martin donesie “brutalne” vymakane dema a uz ako keby ani nemalo zmysel na nich nic vylepsovat, tak neverim ze by nechali Alana ako za starych cias dotiahnut kazdu skladbu do konca. To by boli zasa iba natahovacky a to uz urcite nikto nechce… Fletch ma dokaze stale pobavit tou svojou hudobnou obmedzenostou… Myslim ze spolupraca z praktickeho pohladu by nebola mozna urcite, viete ked Vam da niekto urobit remix je to nieco uplne ine ako s nim sediet v studiu a dohadovat sa ako ktora nahravka bude zniet, remix je bud dobry alebo zly ale v zasade to DM vobec neriesia… Takze : “cau parky Alan” selaví...
Michaela 146
9 3. august 2020 o 17:41
Když nebudu stále snít a budu přemýšlet jako dospělá zralá žena…tak nezbývá nežli s Martinem souhlasit…víte Tomy a vím o čem mluví...když spolu žijí dva zcela rozdílní lidé, kteří nemají stejné koníčky, záliby…tak nastává velký problém. Nejlépe to spolu klape lidem, kteří jsou si co nejvíce podobní.