Mrzutec Gore je preč

Martin Gore sa nechal vyspovedať reportérom denníka Berliner Morgenpost a vďaka tomu vyplávali na povrch zaujímavé informácie týkajúce sa jeho "nového života".

Pán Gore, 9.júla hráte na Olympijskom štadióne. Zdá sa, že na to, aby ste dnes zaplnili štadióny, ani nepotrebujete vydávať nové skladby.
Martin Gore: S týmto by sme ale dlho neobstáli. Ľudia bažia po novej hudbe od Depeche Mode a pre nás, v našej práci, je tento fakt hnacou silou. Spoliehať sa len na úspech z minulosti, to nie je nič pre nás. To by nás nudilo.

Ste viac pesimista, či optimista?
Kedysi som bol jednoznačne pesimistom. Každopádne väčším pesimistom, než som dnes. Dnes som viac optimistom.

Prečo tá zmena?
Nevylučujem, že k tej zmene prišlo s pribúdajúcim vekom. Vysvetliť to neviem. Príde mi to ale príjemné, že nie som ten namrzený týpek ako kedysi.

Takže aj mimo Depeche Mode si užívate života?
Áno, ale na druhej strane, aj s Depeche Mode som šťastný. Mám skvelý život a užívam si ho, napr. si vychutnávam úlohu otca. Ale aj také tie umelecké výlety, ako napr. spolupráca s Vincem Clerkem, to bola fakt zábava. No, ale aj s Depeche Mode som šťastný. Nepracujeme pod žiadnym tlakom, ani tým časovým, a tento fakt sa podpísal na našej veľmi dobrej nálade. A aj počas nasledujúcich 16 mesiacov budem mať niekoľko príležitostí na oddych, hoci nás čaká veľa práce a hlavne hrania. Teším sa na to, posledné turné som si naozaj užil.

Práve na začiatku toho turné odstránili Davidovi Gahanovi nádor z močového mechúra. Bol to vtedy veľký šok?
Tak to naozaj bol. Boli sme všetci fit - alebo sme si to aspoň mysleli - a zdraví. A zrazu prišlo niečo takéto. Po takýchto dramatických momentoch absolútne netúžite. Na druhej strane treba povedať, že ten nádor bol skutočne prvý veľký zdravotný problém, aký sa nám kedy na turné stal. Dúfam, že tentoraz to prebehne všetko bez problémov.

No v minulosti ste zažili aj iné dramatické momenty. Mám na mysli Gahanovu závislosť na heroíne a jeho srdečnú zástavu.
No dobre, máte pravdu. Máme za sebou turné, na pozadí ktorých boli drogy skutočne veľkým problémom. Chvalabohu, je to záležitosť stará 20 rokov. Aj taký odchod Alana Wildera v roku 1995 je už pekne stará záležitosť. Spomienky na tieto udalosti už takmer vybledli.

Vy sám ste dlhé roky holdoval alkoholu a dnes ste triezvy už koľko... 7 rokov?
Správne, s pitím som prestal pred siedmymi rokmi. A čo je na tom skvelé? Na alkohol takmer ani nepomyslím. Absolútne mi nechýba. Abstinencia mi osobne veľmi pomohla, vďaka nej vediem úplne iný život. Život, ktorý je omnoho viac prepojenejší s týmto svetom.

Máte so sebou na turné aj trenéra? Myslím fitness.
Nikoho takého nepotrebujeme. Mimochodom, ja som odjakživa bežec. Dokonca aj v časoch, kedy som holdoval alkoholu, som si chodil pravidelne zabehať. Mojim najobľúbenejším športom je futbal. Keď sa zdržujem doma, tak si raz týždenne chodím zahrať s našim tímom. Starí páni. A keď sa už o tom bavíme, som jeden z tých, kto čerpá výhody členstva klubu zdravia.

Čo za vežiak to figuruje na obale vášho nového albumu?
To je fotografia Antona Corbijna. On dosť fičí na týchto industriálnych veciach a my takisto. Fotil to z okna nášho štúdia v Manhattane. Malo to byť veľké tajomstvo a nemal som vám ho prezradiť, ale už je neskoro.

Narodil ste sa v roku 1961. Kde budú Depeche Mode o 20 rokov?
Pche, my sa do ďalekej budúcnosti naozaj nepozeráme. Dnes nás zaujíma iba turné, a kto vie, možno sa na jeho konci budeme cítiť ako skutoční 70-tnici (smiech). Po turné príde tak, či tak pauza a ak sa zotávíme, budeme stále zdraví, dobre sa cítiť, tak nevidím dôvod nepokračovať.

Ste snílek?
Samozrejme, ale len natoľko, koľko mi život dovolí. Ako by sa život mohol vyvíjať, ak by ľudia nesnívali? Je hanbou koľko ľudí dnes musí žiť v neustálych sporoch a bojoch. Také niečo si nik nezaslúži.

Takže ste so svojim životom spokojný?
Momentálne som veľmi šťastný. A to samozrejme znamená, že po textovej stránke je nový album z veľkej časti veľmi pozitívny. V niektorých momentoch sa obsah náležite prejaví aj v hudbe, preto je v určitých častiach album veľmi bluesový. A blues samotné koketuje so smútkom, bolesťou a depresiou. Veľmi som túžil zostaviť bluesové prvky s týmto nezvyčajným obsahom.

Dobrým príkladom v tomto smere je skladba "Slow". Po štylistickej stránke ide o blues, ale pokiaľ ide o slová, tak tie vyjadrujú...
Sex...! (smiech) Nazývajme veci prvými vecami. Niekedy sú tak veci omnoho jednoduchšie.