Modus Operandum, The Face 02/1989

Začiatkom roka 1989 sa Depeche Mode v kompletnej zostave vybrali do New Yorku na prezentáciu zostrihanej, finálnej verzie filmu "101". Po jednej nočnej akcii v miestnych kluboch boli prehovorení na návštevu Detroitu, kde sa k nim pripojil reportér magazínu The Face a stala sa z toho historická udalosť.

[i]"Zvykol som ako DJ hrávať Depeche Mode ešte predtým, poznal som vlastne len meno skupiny - ich hudba bola v tom čase veľmi žiadaná, hlavne skladby ako "Strangelove". Ich zvuk nás veľmi ovplyvnil. Ide o naozaj progresívnu tanečnú hudbu, a cítením tak európsku: je "sterilná" a dá sa na to tancovať."[/i] (Kevin Sauderson, Inner City) [i]"Stanovili štandardy vlastnej práce. V Americke boli schopní potešiť snáď každého, od týpka ako ja, ktorý je tancom priam posadnutý, až po davom naplnený štadión. Objavili sa v správnom čase na správnom mieste a nevedia si s tým pomôcť."[/i] (Derrick May, jeden zo zakladateľov detroitskej techno scény) [i]"V podstate som hrával len jedinú ich skladbu, no ľudia, s ktorými som pracoval, boli nimi veľmi ovplyvnení, hlavne Jamie Principle. Viem, že Jesse Sainders bol ich veľkým fanúšikom, ako aj Ferley (Jackmaser Funk)"[/i] (Franke Knuckles, dj v pôvodnom Warehouse klube v Detroite a jeden zo zakladateľov house scény). Depeche Mode ako krstní otcovia house? Nie doslovne, no v New Yorku sa ich ranné remixy predávajú v kategórií "raritné groove". V novootvorenom detroitskom technoklube ich zasa vítali ako hrdinov. Pustite sa slovne do hociktorej z mnohých tvári house scény a po chvíli pripustia, že ich ovplyvnili aj Depeche Mode. Takže, nie "krstní otcovia", ale úspešný a ohromný vplyv britskej popovej skupiny, ktorej význam treba prehodnotiť... Toto je jeden z najlepších klubov planéty. Je to Detroitský hudobný inštitút, celonočný a vlastne nonstop nealko bar s dokonale navrhnutým sound systémom, takže zaužívané frázy ako "precíť hudbu" tu dostávajú takmer reálnu podobu. V sobotu v noci tu medzi house a technom počuť aj klubové klasiky ako 'Go Bang' od Dinosaur L. DJ-om dnešnej noci by mohol byť kľudne Derrick May, lenže práve on nás vedie popri fronte nedočkavcov priamo k dverám klubu. A možno to budú Kevin Saunderson a Juan Atkins z Big Fun, obaja regulérni dj-i v klube 1315 Broadway. Po chicagskom Warehouse, kde house nadobudol svoju typickú podobu, a Paradise Garage Larryho Levana, oba kluby sú už dnes legendou, je teraz vlajkovou loďou Music Institute. Depeche Mode si to namierili rovno k baru. Keďže som s nimi strávil predošlý večer, viem že sa potužia jedným alebo hneď troma panákmi. Samozrejme, že nevedia o "tancuj do úsvitu" koncepte "džúsového" baru. Andrew Fletcher podíde ku mne a skepticky mi oznámi, [i]"Tu alkohol nedostaneme."[/i] Začínam sa vzdávať akýchkoľvek nádejí a v tom Martin Gore zvolá, [i]"Všade samá minerálka!"[/i] V tom na seba strhne pozornosť celého černošského publika. Napriek tomu, že všetci začíname vyzerať na smrť unavení zo včerajšej nekonečnej rapovej party v New Yorku, sú Depeche Mode veľmi rýchlo "identifikovaní". V sekunde má Martin Gore v rukách kazetu s nahrávkami miestnej techno skupiny Seperate Minds. Ak by sa takéto čosi stalo v klube Schoom, The Kool Kat, či v Haciende, tak by si skupinu nikto nevšímal, prípadne by ich vysmiali, nedajbože urazili. V Británii sú Depeche Mode ešte stále považovaní za "detskú" skupinu; ako Bros, len trochu starší. V meste zbraní, v Amerike, je reakcia samozrejme odlišná. Zamieri na nich niekto? Akurát tak fotoaparátom. [i]"Úsmev prosím,"[/i] povie prekrásne černošské dievča hneď po tom, čo jej priatelia obkolesili skupinu. [i]"Môj Bože!"[/i] povie niekto, [i]"Nemôžem tomu uveriť! Úžasné, Depeche Mode v Detroite... ako to?"[/i] Verte mi, je to dlhý príbeh. S kariérou zahrňujúcou sedem albumov, skôr to však pôsobí ako niekoľko stoviek singlov a viac ako deväť rokov driny, sú však Depeche Mode, napriek ich jedinečnej kombinácií kreatívneho procesu s neustále rastúcim predajom nahrávok, v porovnaní s úderkou Kylie, Cliffa a PWL až na druhom mieste, teda keď sa na to pozrieme vynaliezavým pohľadom popových médií. Články o nich sa totiž obyčajne nezaobídu bez dvojzmyselných vtipov o kožených sukniach, ďalej referencií na ich obdobie novoromantických módnych výstrelkov a niekoľkých neopodstatnených odvolávok na Basildon. No tu v Amerike sa o nich vyjadruje s rovnakou úctou ako o New Order, či dokonca o Kraftwerk. Frankie Knuckels nezaprie vlastníctvo už opotrebovanej kópie singla "Just Can´t Get Enough" a Todd Terry bude o nich rozprávať ako o jeho najobľúbenejšej tanečnej skupine. V Amerike sú Depeche Mode fenoménom, "biela" anglická popová skupina rešpektovaná v new yorkskej černošskej klubovej scéne. V Chicagu a Detroite majú ich single, ako "Get The Balance Right" z roku 1983, rovnakú hodnotu ako 25 dolárové "Disco klasiky" v Downstairs Records na Manhattane. A to všetko aj napriek skutočnosti, že ich samotná znalosť klubovej kultúry je asi taká, že doteraz vôbec nepočuli o menách ľudí, ktorí majú pod kontrolou miestnu nočnú hudobnú produkciu. V záchvate smiechu však zostali po tom, ako si pozreli paródiu, v ktorej vystupujú ako šialenci, čo sa stratili vo svojich popových nástrojoch. [i]"Akceptujeme skutočnosť, že čiastočne nesieme zodpovednosť za problém, ktorý vzniká v Británií,"[/i] povie Andy Fletcher, diplomat skupiny a vždy usmiaty chlapík. V hotelovom bare sa pustíme do samotného rozhovoru. Depeche Mode si prišli do Ameriky pozrieť finálnu, zostrihanú verziu "101"-tky, ich prvého koncertného filmu, ktorý sfilmoval legendárny režisér D.A. Pennebaker. Je to mix koncertnej projekcie a dokumentárneho filmu, je akousi ozvenou úprimnej filmovej režisérovej výpovede "Don´t Look Back", ktorá mapuje Dylanovo turné v UK niekedy v šesťdesiatych rokoch. Tento film vlastne zachytáva 101-vý koncert Depeche Mode v rámci turné v roku 1987, v Rosebowl v Passadene, pred 60 000-ovým davom a demonštruje ich očividný úspech v USA. Film sprevádza aj nový live album nahratý na tom istom koncerte. To všetko bolo dokončené v New Yorku a tu, v záujme poskytnutia aj iného pohľadu na skupinu, ktorej meno je v britských magazínoch vždy sprevádzané s patričnou dávkou cynizmu od akéhosi neidentifikovateľného týpka s označením "Ed", si Depeche Mode urobili malé "techno prázdniny", a ich zvedavosť ešte viac narástla potom, čo počuli o novej inovatívnej tanečnej hudbe, rodiacej sa práve v tejto metropole. Vďaka tomuto výletu ľudia viac spoznávajú skupinu, ktorá je teraz v pozícií zavrhnúť všetky štandardy nahrávania. Skupine som bol predstavený deň predtým, s ich prístupom "vinný až do predloženia dôkazu neviny", som sa vyrovnal už v indickej reštaurácií, kde nešťastník Fletcher strhol so sebou porcelánovú sošku, keďže samozrejme nestála tam, kde mala, a tá sa na zemi rozbila na márne kúsky. Dave Gahan, ktorý bol určite ešte o pol piatej ráno pekne opitý prehlásil, [i]"To je v poriadku"[/i], no ešte pred mojim príchodom bol presvedčený, že budem určite nejaký bastard v značkových topánkach, ktorému sa nik nevyrovná. V skutočnosti však väčšina ľudí, ktorí odmietajú The Face tak, nakoniec našim prístupom prekvapená. No časom ich podozrenie voči mojej osobe upadá a nastal vhodný čas pre spustenie diktafónu. V tom momente je už všetkým jasné, že medzi mnou a zbytkom úžasnej britskej hudobnej tlače je naozaj veľký rozdiel. Začínajú znieť príbehy o pochybných pánoch z médií v baretkách, jazyky naberajú zmierlivý tón a to hlavne vďaka niekoľkým flaškovým pivám. [i]"Keď sme začínali, bolo pre nás neuveriteľné, že by sme mohli niekoho zaujímať,"[/i] hovorí Fletcher. [i]"A tak sme pristali na každú televíznu šou, či na každý rozhovor pre média, ktorý sa naskytol. Boli sme zaškatuľkovaní ako popová skupina, nič viac, nič menej a odvtedy sme týmto imidžom sužovaní."[/i] Následne si vypýta čas na to, aby mi vysvetlil, že na popovej hudbe nie je nič zlé. Spoločne súhlasíme, že ide o jednoduchý pojem, ľahko zneužívaný kritikou, ktorá má jednotný názor na to, čo je populárne a čo je odpad: v ponímaní ktorejkoľvel filozofickej knihy ide však o veľmi zlú logiku. Alan Wilder - ktorý pôsobí rovnako mrzuto ako fanúšik Spurs v sobotu dopoludnia, no jednako sa snaží byť príjemným spoločníkom, ktorému nerobí problém nedostatok spánku - dodá, že sila popovej tlače je o tom, že tí, ktorí majú radi nejakú skupinu, sami nájdu odpoveď prečo je tomu tak - čiže niečo, čo som už ja dávno pochopil. New Order, ktorí svoju hudobnú púť začali ako Joy Division, dali takto hudobnej kritike príležitosť drístať o katedrálnosti zvuku, sú v Amerike prirovnávaní k bielym tanečným praktikantom. V Británií, však majú vybudovaný rešpekt omnoho väčší, než kdekoľvek v zahraničí. A to je prístup, ktorý Depeche Mode viac frustruje, ako len mätie. Celá situácia nabrala ešte väčší ironický nádych, keď jasný úspech Depeche Mode v Amerike nabral kolosálne rozmery. Derrick May, jeden z tvorcov Techno štýlu, nahrávajúci ako MayDay, Rhytim Is Rhytim a R-Tyme, nás hľadal po celom Detroite. Dychtil po rozhovore so skupinou, ktorú vnímal ako súčasť americkej undergroundovej tanečnej scény. [i]"Oni majú tanec v krvi,"[/i] hovorí. Stavia ich do rovnakej pozície ako Nitzer Ebb, New Order, DAF, Yello a zbytok európskych rytmových votrelcov, no Derrick je zároveň presvedčený, že Depeche Mode boli dôležitou súčasťou klubovej kolízie, z ktorej sa zrodil chicagský house. Detroitský techno sound bol založený na hudobnej strave Clintona a európskych rytmických skladbách, medzi ktoré patrí aj depešácka klasicka "People Are People". Medzikontinentálna zrážka v srdci chicagského housu, techna s new yorkským samplingom Todda Terryho je kľúčom k budúcnosti súčasnej americkej tanečnej hudby. Keď som Andymu Fletcherovi spomenul Todda Terryho a on sa ma spýtal, kto to je, bolo jasné, že skupina vo svojej blaženosti nemá ani len potuchu o svojom vplyve. Možno aj preto, že zostávajú v podstate v pozícií nezúčastnených a preferovanie koncentrácie na vytváranie vlastného štýlu je vlastne kľúčom k ich úspechu. Dave Gahan však utrúsil, že ich najžiadanejšie 12" mixy neboli produkované pre kluby, ale pre posteľových poslucháčov. [i]"Tieto 12" nahrávky sme si zvykli robiť sami, takže sme si boli istí, že sú zaujímavé. Strávili sme ich mixovaním kopu času, teda je normálne, že ľudia ich chceli počuť od začiatku do konca!"[/i] Techniky dub-u, intuitívny zmysel pre rytmus a zvukové koláže - to je výsledok historického medzníku vo vývoji houseového zvuku. Či už sa vám to páči alebo nie, "Just Can´t Get Enough" je tanečná záležitosť, ktorá dopomohla záležitostiam ako "Disco Circus", "Love Is The Meassage" a "Dirty Talk" od Klien And MBO k sformovaniu klubového zvuku dekády. Väčšina ostatných britských skupín, ktoré vzišli z bieleho tanečného boomu začiatku 80-tych rokov by zaplatili čokoľvek za to, aby sa objavili v megamixoch new yorkských rádio staníc Kiss a WBLS, či sa ocitli medzi nahrávkami v minibuse Derricka Maya. Duran Duran sa dvoria pozornosti Chic Organisation, tí sa však svoju pozornosť venujú club kultúre, ako ABC, ktorý nahrali tribut house-ovému zvuku s názvom "Chicago". Jediní Human League, ktorí si vždy spomenú na svoje klubové úspechy, sa priblížili postaveniu Depeche Mode v amerických kluboch. Ako hudobníci s nefalšovanou záľubou v čiernej hudbe, sa pokúsili sformovať ich typickú európsku neohrabanosť do niečoho viac oduševneného. Milión libier minuli na ich album "Crash", produkovaného štúdiovými "bohmi" z Minneapolisu, Jamom a Lewisom. Výsledok? Hlavybolenie a nuda čierneho publika nad nekonečnými aranžmánmi a pôsobivými vokálmi. Tí skôr chceli počuť anglický prízvuk, syntezátori a hlavne sa chceli nechať presvedčiť iným zvukom. Chceli aby Phil Oakey bol jednoducho Phil Oakey, ktorý spieva "Being Boiled". No v momente, ako Phil začal v skladbe "Human" pripomínať Alexandra O´Neila, publikum stratilo záujem. Human League jednoducho urobili prešľap pri pokuse integrovať americký zvuk so srdcami ich fanúšikov. Depeche Mode sú tiež mierne znepokojení ich ironickou alianciou s americkou klubovou kultúrou. Alan Wilder mi prezradil, že nový materiál, na ktorom pracujú, má pomalšie tempo ako album "Music For The Masses". No a Martin Gore, jediný skladateľ v skupine, ktorý na prekvapenie hľadá inšpiráciu v starých rock and rollových nahrávkach, zasa verí, že Depeche Mode aj tak nie sú schopní produkovať tanečnú hudbu. [i]"Neprodukujeme tanečnú hudbu a ani si nemyslím, že sme sa o to niekedy pokúšali. Úprimne, ani by sme nevedeli, kde a ako začať."[/i] O dva dni neskôr už sedím v aute smerom do Miami a počúvam rádiovú mix šou. DJ mieša záležitosti počnúc "Security" od Beat Clubs, cez Front 242, Black Riot a "Strangelove" od Depeche Mode končiac. Preladím stanicu a okamžite ma atakuje skladba "Silent Morning" od Noela, výrazne ovplyvnená latino hip hopom. A zrazu, "Leave In Silence" od Depeche Mode, to sa nedá pomýliť s ničím. A naplnený celou tou iróniou končím konečne doma. Myslím na všetok ten beznádejný odpad v podobe britských acidových nahrávok, ktoré som obdržal poštou a začnem sa z chuti smiať. Ako vždy, tie najlepšie príbehy zaznejú vo chvíli, keď sa diktofón vypne. Naša plánovaná návšteva Majestic, "anglický beat" klub okupovaný anglo-maniakmi, o ktorom nám Derrick povedal, že tam strašia Numanove klony a "čajovo-uterákoví" futuristi, sa stala subjektom komickej predtuchy. Skupina priznala výhodu ich spájania s kilt a make-up scénou ranných 1980-tych rokov. No ako to začalo dosahovať kritickej hodnoty a Depeche Mode sa úmyselne postavili do polohy popových štylistov so skladbami "Leave In Silence" a brilantnou "Get The Balance Right", bolo ešte ťažšie sa tej spomenutej spojitosti zbaviť. Dave Gahan si spomína na koncert v Paríži dva roky po tom, čo celá tá scéna prakticky zanikla. Vstúpili do haly a hoci si nemohli pomôcť, privítal ich obrovský plagát s nápisom: DEPECHE MODE: KRÁLI NOVOROMANTIZMU. Keď sme vstúpili do klubu Majestic, bauhausský 'Bela Lugosi' vyzval ľudí na parket. Je to Retro Anglo alebo "Nu Music", a títo ľudia tuná pomohli vytvoriť trh pre kapely ako Information Society, ktoré sa snažia o znovuzrodenie rozpačitosti a ten pravej anglickosti ranného zvuku Depeche Mode. Muž v zelenej trigovici a šiltačke, ktorý ma práve minul, mi akosi záhadne pripomenul chicagský Bedrock klub, kde jedna z najväčších atrakcií house národa je exotický šarm Warneyho Red Barrel-u. Obrovský chlap v maske tají svoju minulosť a ja som sa rozhodol, že Depeche Mode nemôžu odísť bez toho, aby zhromaždený dav priam nevybuchol pri prvých rónoch rannej basildonskej novoromantickej klasiky, "Photographic". Tuná, takisto ako aj v Music Institute, sme boli identifikovaní po minúte, či dvoch, skladby "Just Can´t Get Enough" a okamžite začali žiadosti o autogramy. Po ceste do Music Institute debatovala skupina s Derrickom Mayom o ich hudbe a techno scéne. Chceli hlavne vedieť, prečo takmer každá houseová skladba využíva veľmi špecifický zvuk bicieho automatu Roland 808. Neskôr mi Dave Gahan povedal, že sa ako súčasť toho všetkého, čo sa na tejto scéne deje, necítia príjemne. [i]"Ešte stále v sebe necítim pre toto všetko nadšenie. No napriek tomu, je to jasný dôkaz, že to, čo robíme, je naozaj to pravé. House vnímam ako najdôležitejšiu fázu hudobného vývoja 1980-tych rokov, hlavne čo sa týka kombinácie tanca a elektronického zvuku. To, čo robí Derrick je vlastne akási hudobná budúcnosť."[/i] S úsmevom na tvári si Fletch v mysli vybavil jeden britský rozhovor v ktorom zaznela jedna otvorená otázka: [i]"Aké je to venovať sa staromódnej hudbe?"[/i] [i]"To bolo pred explóziou house - skutočne nevďačné obdobie pre elektronickú hudbu. V tom čase bola "elektronika" neslušným výrazom. Ľudia hlavne hovorili o gitarách. V podstate tá otázka mala význam, 'Aké je to končiť na scéne?' Dave toho chlapíka takmer knokautoval!"[/i] Ako sme sa blížili ku klubu, začal si Dave robiť srandu z Derrickovej hyperaktivity a Derrick na oplátku zasa z jeho prízvuku. Tému rozhovoru zmenila zmienka o Kraftwerk a poskytla najlepšie vysvetlenie fenoménu úspechu Depeche Mode v amerických kluboch. Zatiaľ čo sa mnoho britských skupín snaži v Amerike preraziť a snažia sa aj americky znieť, Depeche Mode, rovnako ako Derrick May a Tod Terry, stále dychtivo počúvajú Kraftwerk a doslova prenasledujú ťažko dostihnuteľný európsky elektro zvuk vytvorený a dokonale produkovaný v Dusseldorfe. Všetci sú priam zmanipulovaní Kling Klang technik, ktorý tvorí akúsi pomyslenú spojnicu medzi Basildonom a Detroitom, medzi "New Life" od Depeche Mode a "Nude Photo" od Derricka Maya. No samozrejme, existuje pre to aj iné vysvetlenie. [i]"Niektoré z našich nahrávok majú naozaj skvelé tempo a tým to vlastne končí,"[/i] dodáva Dave Gahan. autor: John McCready zdroj: The Face, 02/1989

Názory Devotees (55)

chmelko

 1    8. marec 2006 o 08:26

“Depeche Mode si prišli do Ameriky pozrieť finálnu, zostrihanú verziu “101”-tky, ich prvého koncertného filmu”

a ako bol vobec vnímaný Hamburg?v podstate nič neviem o tom ako ho natačali a tak, alebo sa nejedná o “koncertný film”?

Dangerous

 2    8. marec 2006 o 08:37

ne, to byl koncertní záznam, stejně jako Devotional, ONIP, rozdíl je v tom, že 101 byla skutečně promítána v kinech….i když v Evropě snad jenom v Německu.

Borunn

 3    8. marec 2006 o 09:06

to dangerous: to musela být nádhera;-)

Beladona

 4    8. marec 2006 o 09:30

U nás 101 promítali v Divadle hudby.

Dangerous

 5    8. marec 2006 o 09:41

to Beladona: v roce 89?????

chmelko

 6    8. marec 2006 o 09:48

no to asi nie, ale po “nežnej” by som tomu veril

Beladona

 7    8. marec 2006 o 09:48

to dangerous: jestli se dobre pamatuju, bylo to nekdy v zime 89-90.

Dangerous

 8    8. marec 2006 o 10:16

to Beladona: Skvělé, o tomhle vůbec nevím!!!

Beladona

 9    8. marec 2006 o 10:46

to dangerous: bylo to skvely :cool:
to chmelko: ale urcite jeste pred revoluci tam davali Cure in Orange.

nissan

 10    8. marec 2006 o 12:23

no Mart možno vtedy ani netušil ako prepadne klubovej scéne a aké skvelé DJ sety bude robiť. Ozaj kto z dm fans má rád spomínané štýly - ja sa musím priznať, že to práve pokladám za koniec dobrej hudby a začiatok prázdna.

Monghi

 11    8. marec 2006 o 14:09

no ja si na ten boom na prelome rokov 1988/1989 velmi dobre pamatam, a musim uznat, ze prve techno a house zalezitosti boli fakt skvele… potom sa to az prilis skomercionalizovalo, proste to vyslo z klubov na svetlo sveta a uz sa to hralo vsade… a to som cely ja… co zacnu pocuvat masy, tomu prestavam doverovat a hladam si zasa nejaky svoj “mensinovy zaner” :D Ale Goreho sety… to je to spravne “café”, ktore mi chuti

nissan

 12    8. marec 2006 o 17:43

je to pekná irónia, že tam kde sa DM vedome nesnažia, tak tam žnú plody…
Ale tak to vo svete chodí... Ozaj myslíte si, že o pár rokov tiež príde na scénu nejaký štýl, ktorý sa bude odvolávať na DM a pod.. Asi už nie?

Lilian

 13    9. marec 2006 o 06:54

DM sú jedineční a nikto taký už nebude, ale za to určite tak ako ovplyvňovali, ovplyvňujú, budú ovplyvňovať  vždy ďalšie skupiny, generácie a pod…

Monghi

 14    9. marec 2006 o 07:12

nebol by som az taky pesimista a prilis nic nezvelicoval… ja si skor myslim, ze kultovych kapiel sa este dozijeme, dnes je v zarodku niekolko “nadeji”, ako tomu bolo v rokoch 1980 - 1981 a verim, ze par dlhodobych a kultovych veci z toho vznikne…

Lilian

 15    9. marec 2006 o 07:33

Myslíš, že zveličujem? Nie naopak, je to hold ich postaveniu na hudobnej scéne - skôr som narážala na fakt ako keď boli Beatles a nik taký už po nich nebol, zato určite svojím žánrom sa im chceli podobať iní, takto to cítim ja… a ako už bolo povedané, každá generácia má ten ktorý svoj kult ....

Monghi

 16    9. marec 2006 o 07:46

vo svojom hodnoteni neberies do uvahy konkretnu dobu, kedy zacinali Beatles, ci DM… media neomielali tolko hudobnych “hviezd”, nebolo tolko hudobnych festivalov, na ktorych sa mohli prezentovat aj v podstate nezname kapely… povedzme si otvorene… ak by DM zacinali v podmienkach poslednej dekady, mali by co robit… dnes je hudobna scena tvrdym bojom o prezitie, a to DM a Beatles v takej miere nepoznali…

Monghi

 17    9. marec 2006 o 07:48

mimochodom… pozor, neberiem im postavenie kultu… hoci kult vytvaraju v podstate viac fans ako kapela… tvrdim len, ze nie su jedinym a poslednym kultom

Lilian

 18    9. marec 2006 o 08:04

nepopieram, že sú jediným kultom, to nie - ale čo vieš, si si fakt taký istý, že by neobstáli ako začínajúca skupina v tejto dekáde - možno áno, možno nie - to sa už nedozvieme, napriek tomu si myslím, že sú kultom min. pre generáciu 80-tych rokov…

Monghi

 19    9. marec 2006 o 08:08

lilian… ved vravim, su kultom, jednym z najvacsich na hudobnej scene… ale pri sucasnej zaplave hudby… fakt som si nie isty, ci by dosiahli tak velky uspech, ak by zacinali povedzme o 10 rokov neskor… a myslim, ze su si sami toho vedomi

Lilian

 20    9. marec 2006 o 08:16

tomu verím, že sú si toho vedomí, pokiaľ viem Mato vždy odpovedá na otázku ich úspechu slovami, že boli v tom čase naivní a mali šťastie .... ale svojím spôsobom je úspešnosť tej ktorej skupiny závislá od šťastia a vlastne aj od tej naivity - v dobrom slova zmylse - keďže si nádejná skupiny povie tak toto by mohlo ľudí osloviť...

Monghi

 21    9. marec 2006 o 08:19

smile ale jasne, ved o co ide… cisto hypoteticke zalezitosti, proste sa na scene objavili v spravnej dobe na spravnom mieste a stretli spravnych ludi… takze suhlas, mali stastie:)

Lilian

 22    9. marec 2006 o 08:27

grin , vieš čo by ma celkom zaujímalo, keď tu tak polemizujeme, čo myslíš prečo sa napokon skupiny z 80 - tych rokov ( A-ha a pod . ) pokúša o remake, aj keď už nedosaiahnu tú svoju pôvodnú slávu a nakoniec si povieš, že aj tak sú stálicami DM, U2….? Čiste len tak naokraj…

Beladona

 23    9. marec 2006 o 08:32

Podle me se casem prosadi skoro kazda skupina, ktera je hodne dobra a originalni. Dnes je sice vetsi boj o preziti, ale chybi nove smery a vyrazne osobnosti. I zacinajici kulty jako treba Franc Ferdinand nejsou hudebne nicim novym. Ale mozna jenom starnu…

Dangerous

 24    9. marec 2006 o 08:46

to dear monghi: kdo nebo co se ti vybaví pod slovem kult?

Monghi

 25    9. marec 2006 o 08:51

Beladona… bez urazky, ale ta posledna veta vystihuje vsetko podstatne v tejto diskusii… a ja mam velky problem absorbovat nove kapely ako FF, ale este ma vedia nadchnut:), takze este je to so mnou ok:D

Lillian… ako som napisal, ze vsetkym hladaj ludi… generacia, ktora sa isla zblaznit zo skupin ako A-ha, ci Bros, je uz davno niekde inde, maju uplne ine starosti… totiz tie skupiny sa daju prirovnat k Take That, NKOTB, Boyzone… proste, na cas sa zo sceny stratis a si v keli… zakon, ktory si uvedomuju vsetky kapely… u2, RS, DM, Cure, Beatles, Floydi, Zeppelini… to su pojmy prilis vryte v ludskej pamati a prakticky sa uz dedia z generacie na generaciu. A-ha ...tym sa to uz nepodarilo, nastupili proste v dobe, kedy sa to na scene uz riadne valcovalo… a hlavne! neprisli s prevratymi vecami, kdezto kazda z vyssie spomenutych kapiel sa radi medzi priekopnikov, v niecom boli “prvi”... smile

Dangerous

 26    9. marec 2006 o 08:53

mně se po pojmem kult v popkultuře dostane na mysl pouze James Dean a Depeche Mode. Nikdo jiný ani skutečným kultem vlastně nebyl… Obě dvě ikony totiž překonaly 1000x své možnosti. Samozřejmě jen shodou náhod a správnou konstelací hvězd, ale na tom nezáleží. The Cure nejsou kult, U2 už vůbec ne, Beatles dle mne skutečným kultem taky nebyli dokonce ani kapela The Cult nebyla kultovní. Jsou hvězdičky, super hvězdy, megahvězdy, giga hvězdy a potom úplně mimo to vše je kult.

Monghi

 27    9. marec 2006 o 08:56

dangerous: heh, mozno tebe len DM, ale okrem nich su to u mna Joy Division, New Order, Nirvana, Sex Pistols, Rolling Stones, Stone Roses ... a to sa bavime len o hudobnej scene, nie o literarnej, ci filmovej (James Bond je takisto “kult”) takisto ako mas kultove romany…

pretoze kult, aspon ja, chapem ako niekolkogeneracnu zalezitost… heh, a skor, ako sa mi budes snazit vyvratit fakt, ze taki Joy Division, ci nebodaj Sex Pistols nie su kultova zalezitost (hoci uz davno nefunguju), tak trosku pobrowsuj internet smile

Lilian

 28    9. marec 2006 o 08:58

to dangerous: Ty máš dobré delenie či zaradenie do kategórii, ale tá správna konstelace hvezd sa mi páči grin

Monghi

 29    9. marec 2006 o 09:00

inak… kult nema s hviezdnym uspechom nic spolocne… v tomto smere s dangerousom plne suhlasim

Beladona

 30    9. marec 2006 o 09:12

to monghi: Joy Division, Nirvana, Sex Pistols, Rolling Stones urcite. Ale po Stone Roses mimo Anglii nikdo ani nevzdechne, stejne jako po Oasis. Nirvana a cely grunge byl podle me posledni smer, ktery prinesl neco originalniho a hlavne velkou osobnost. Posloucham nove veci, mam rada treba Interpol, Killers, ale fakt mam pocit, ze jsem to vsechno uz nekde slysela.

Dangerous

 31    9. marec 2006 o 09:13

to monghi: dej si do googlu výraz Stephen Hawking najde ti přes 7M odkazů, ale Hawking přece není kult, počty stránek nebo fanoušků přece nedefinují kult.  “”“Joy Division, New Order, Nirvana, Sex Pistols, Rolling Stones, Stone Roses nebo James Bond jsou kult”“” Hm. Jenomže to je přesně tvůj subjektivní pocit monghi, napsal své oblíbené kapely, nic víc. Víš co, vem si diktafon a zeptej se náhodných lidí, co nebo kdo jim přijde na mysl pod pojmem kult a můžeš to zopakovat i ve městě nad Temží.  :cool:

Monghi

 32    9. marec 2006 o 09:29

dangerous: a ten isty pokus mozeme spravit hocikde a som zvedavy, kolko ludi mimo fans DM uvedie prave tuto skupinu… diskutabilne, aj pri recenziach predsa pojem “kult” pouzije autor v subjektivnom smere.

Star Trek.. je to kult alebo nie? Dockas sa mnozstva odpovedi za ale aj proti.. takisto v pripade literarnych diel Welsha (nie som si isty, ci to pisem spravne) alebo cohokolvek. Kult je velmi diskutabilne slovo, da sa aplikovat aj na malu lokalitu… je jedno kolko stranok ti vysype Google, ten ti je schopny vysolit takmer vsetky stranky, kde sa dany vyraz nachadza… to nie je dokazom uspechu, obluby… kdezto sa najde na svete mnozstvo ludi, ktori prave Hawkinga a jeho diela pokladaju za kult, tak ako aj Danikkena, ci Buttlaira… smile

Monghi

 33    9. marec 2006 o 09:31

ja neviem, ale mam pri vas priserny pocit, ze sa drzite teorie, ze nik lepsi ako DM neexistuje, no a ja som zasa z tych, ktory tvrdi, ze to vobec nie je pravda, pretoze na svete nemoze byt najlepsi jednoducho nik:D

chmelko

 34    9. marec 2006 o 09:40

OK tak najprv si definujme pojem kult, čo to je?
Podla mna je to objekt, osoba, skupina ktoru jej obdivovatelia žeru aj pre niečo iné ako to s čím su známi.
Zoberte si ocean, ja viem je to už dávno, ale u nás to kult určite bol-image, názory, obliekanie-vytvárali niečo nové čo tu ešte nebolo a ludia im to žrali…nebola to len hudba čo ludí zaujímalo..

Práve preto si myslím, že kultových skupín je celkom dost, uctievanie niekoho pre strašne vela dovodov-Beatles, Presley,Hendrix, Doors,Rolling Stones,U2,DM,CURE,Nirvana a mnoho dalších ovlivnilo ludí pre ich názory, life style atd.

Beladona

 35    9. marec 2006 o 09:55

to monghi: to jsi nas odhalil :-D

Dangerous

 36    9. marec 2006 o 10:00

“ja neviem, ale mam pri vas priserny pocit, ze sa drzite teorie, ze nik lepsi ako DM neexistuje…..”

Tak a teď si kult přesně definoval! Kult je něco co má skupinu obdivovatelů, kteří nejsou schopni a nebo nechtějí vidět za hranice tohoto kultu, podoba kultu se sektou je čistě náhodná.  lol

Nikdo není nejlepší ano monghi, ale v hudbě není většího kultu než DM, bohudík nebo bohužel. V období nejvíc sterilní hudby jaká kdy existovala od 50. let si lidi vybrali tu nejsterilnější a nejarogantnější kapelu a vytvořili z ní největší hudební kult. Čert ví proč. To je můj názor.

Monghi

 37    9. marec 2006 o 10:01

beladona: :D
chmelko: vystihol si to.. napr. Placebo su tiez kult.. a hodne velky.. staci sa ist pozriet na nejaku ich party ci koncert a tolko Molkacov po kope si este nevidel :D

Monghi

 38    9. marec 2006 o 10:05

dangerous: suhlasim, ze ide o tvoj osobny nazor a nemienim ti ho brat, menit, nic… smile pretoze by sme zasa otvorili jednu z nekonecnych diskusii a skoncili trebars pri kvalite produkovaneho obilia v byvalom JZD Slusovice… mimochodom, vo svojej dobe a oblasti posobenia tiez velky “kult”, ktory bohuzial alebo chvalabohu skoncil odchodom komancov:)

Dangerous

 39    9. marec 2006 o 10:15

Monghi: Tak si zkus tenhle měsíc chlapče vyrazit na Pixies party nebo Nirvana party nebo S.Pistols party nebo Placebo party, nebo The Cure v Čechách je v tuto chvíli situace, že každý měsíc můžeš navštívit až 3 DM party a schází se vždy víc jak 200 lidí, tak tohle je kult monghi. Tohle je kult. Tohle jediný kult.  lol

Beladona

 40    9. marec 2006 o 10:27

to dangerous: Kdysi jsem se dostala na vecirek Tolkienovy spolecnosti. To byl teprve kult ... lidi v parukach, s mecema a s elfima jmenama, v lednu bosi ... jsme bridilove grin

Dangerous

 41    9. marec 2006 o 10:39

to Beladona: pamatuji si na chlapce, který chodil na DM srazy s kladivem, oblečen jako Gore, opasán řetězy a měl ty kroužkový kšandy lol na nakrátko ostříhaná děvčata s pramínkama vlnitej vlasů po stranách místo kotlet lol nebo víš co stojí za usilí správně vytvarovat kostku na hlavě nebo sehnat černočerný džíny, ne černý, ale černočerný lol lol

ty Tolkienovi přívženci své masky elfů po party sundaj, ale my?  lol

Monghi

 42    9. marec 2006 o 10:40

dangerous: este ber do uvahy fakt, ze sa najprv musi najst clovek, ktory je ochotny do organizovania takej party vrazit svoje prachy a venovat tomu svoj cas… to je prazaklad toho fakt, ze su tu 3 party do mesiaca…. ja neviem, tak zbehni do nemecka a vylistuj si klubove programy v hociktorom meste, a bude prekvapeny, ake akcie sa okrem DM party poriadaju… smile koncim diskusiu. Beladona to zhrnula trefne :D

Dangerous

 43    9. marec 2006 o 10:42

v lednu bosi ... jsme bridilove? Zkus si chodit celou zimu jenom v křiváku a žádnou čepici, aby sis nezničila krychličku na hlavě :-D a prej břídilové lol

Dangerous

 44    9. marec 2006 o 10:44

monghi: neodcházej ještě lol musíš to brát chlape všechno s nadsázkou, vždyť je to jenom hra   :-D

okay, tak The Cure jsou taky kult, a už se nezlob lol

Monghi

 45    9. marec 2006 o 10:49

ja to beriem ako srandu, len ako som povedal, skoncili by sme pri hodnoteni Slusovic smile

Beladona

 46    9. marec 2006 o 10:57

to dangerous: celou zimu v krivaku??? Nedelej si srandu, to je luxus!!! Ja jsem v 80. letech chodila celou zimu v cernem sustaku s vyhrnutyma rukavama a rozepnutyma knoflikama, aby byly videt perly a broze a pod tim jsem mela jen krajkovanou kosili lol
Nemusis mne vypravet, co stoji usili sehnat opravdu cerny hadry. Vsechno, co jsem dostala, jsem ihned barvila v duze, ale vetsinou to bylo divne sedivy grin

Dangerous

 47    9. marec 2006 o 11:05

to Beladona: ten luxus smile jsem si taky mohl dovolit až v 93´roce smile
Ale bylo to úžasný, takovej návrat z nějáké akce ve 4 v 5 hodin ráno, venku
-15°C pod křivákem slabší roláček hm fakt bezva lol ještě, že už mi není těch 15,16,17,18,19,20,21,22…. lol

to monghi: ty nám, ale něják stárneš, opouštěj diskusi, ještě dřív než se dostanem do Slušovic lol

Beladona

 48    9. marec 2006 o 11:36

to dangerous: ja bych to zpatky brala hned. To nadseni a pocit, ze zijes uplne na maximum a ani nevnimas takove detaily, jako ze mozna umrznes grin

Dangerous

 49    9. marec 2006 o 12:21

to Beladona: ale to víš, že máš pravdu, bylo to perfektní...  :-D A perfektní je ještě slabé slovo :cool:

Monghi

 50    9. marec 2006 o 12:27

heh… vase “problemy” som nikdy nemal:) pre mna je dnes najvacsi pozitok a pocit abnormalnej slobody, ked je krasne teplo, slnko pekne svieti, prechadzam sa bosi alebo v sandalach po trencianskom letisku, chodim od podia k podiu, zabavam sa na co najviac koncertoch, sucho v hrdle splachujem pivkom alebo kofolou, k tomu dobra klobasa a uzivam si Pohodu. Skuste prist toho roku a uvidite, ze aj na inych koncertoch ako DM sa da maximalne skvele bavit:D

Dangerous

 51    9. marec 2006 o 12:37

to monghi:  lol lol wow, já ti to věřím, sluníčko je krásné a pohoda bude asi taky dobrá akce, ale samozřejmě to je ten rozdíl , ty bereš DM jako trochu zajímavou muziku (aspoň doufám) + tě zajímají osudy členů kapely a tím to pro tebe končí, pro to je jasné, že tu jejich kultovnost ani nechceš chápat, si prostě “pohodář”, tak věř, že je pár lidích, kteří “DM berou tak vážně, že je to až komické” smile

Monghi

 52    9. marec 2006 o 13:15

dangerous: heh… ja viem, a poznam minimalne troch… ty, ringo a beladona smile a je to tak dobre, kazdy ma mat to “svoje” na co neda dopustit:)

Dangerous

 53    9. marec 2006 o 13:40

to monghi: jsem rád, že si mě zařadil mezi tak zajímavé lidi jako je Beladona a Ringo.

Každopádně mě zase vzbuzují úsměv na rtech ty pohodáři smile Ale žádný útok na tebe monghi, jsem rád, že si tu jen nepřitakáváme, ale že se do nás pohodáři dokážou pořádně otřít smile

Beladona

 54    9. marec 2006 o 13:47

Poteseni na me strane grin

Monghi

 55    9. marec 2006 o 19:04

s vami si vymenit nazory vzdy rad smile

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa