Mníchov, 09/12/1983

Pred druhým nemeckým koncertom v Manheim (v rámci CTA Tour) sa Depeche Mode zastavili v Mníchove, kde poskytli médiam niekoľko rozhovorov. Ten nasledujúci sa objavil v audio podobe na bootlegovom albume "Depeche Mode 83-85 Interviews", v roku 1989.

V Nemecku koncertujete už po tretíkrát, správne?
Dave: Je to presne tak, ako vravíte.

Užívate si to?
Dave: Je to skvelé. Zatiaľ máme za sebou len jeden koncert, minulú noc sme vystupovali v Berlíne, a ten sa naozaj vydaril. Predtým sme vystupovali v Škandinávii, Belgicku a Holandsku... všetky koncerty sme mali vypredané a boli výborné.

Váš názor na návštevníkov vašich koncertov?
Dave: Sú vážne úžasní. Vo Švédsku nás doslova rozmaznali, publikum tam totiž bolo veľmi vrúcne. A keďže sme predtým nejaký čas nehrali, tak prvé koncerty vždy sprevádza nervozita, no ľudia boli skvelí a veľmi nám pomohli. V tomto smere sa vydaril aj včerajší koncert v Berlíne: obyčajne tam býva totiž publikum chladné, ľudia len postávajú, no včera sa k nám všetci pripojili a vládla tam skvelá zábava.

Jeden z Vás hovorí nemecky, kto to je, Martin?
Dave: Áno, áno. On hovorí nemecky, v Anglicku si urobil skúšky na "A úroveň", čo znamená, že sa plynule Vašim jazykom dohovorí.

Jasné. Čo vaše koncerty, koľkokrát musí Váš tím postaviť pódium?
Dave: Prepáčte, koľkokrát ...?

Koľko hodín zaberie postavenie Vášho pódia?
Dave: Ach tak. Autobus so štábom je tu už nejaký čas, z Berlína odcestovali už v noci po koncerte. Cestujú prakticky vždy v noci, v autobuse aj prespávajú, sem dorazili niekedy o deviatej ráno. Začnú hneď so stavaním pódia a my dorazíme na zvukovú skúšku obyčajne okolo štvrtej popoludní, takže do toho treba započítať odskúšanie svetelného parku, nastavenie zariadení ... kým sa všetko doladí, nejaký čas to zaberie. Naša zvuková skúška zaberie asi hodinu, potom sa ideme najesť, medzitým majú zvukovku predskokani a my sa na nejaký čas vrátime do hotela, dať si sprchu a podobne.

Andy, tretí krát v Nemecku. Páči sa ti tu?
Andy: No jasné, v Nemecku sa mi vždy páči. Po tom pekle v Taliansku, kde sme strávili 2-3 týždne to nemože byť lepšie.

Čo sa stalo v Taliansku?
Andy: Vystúpenia v TV boli príšerné.

Tie ste mali aj tu v Nemecku, nie? Vieš nám to, kvôli predstave, porovnať?
Andy: Tu sme v TV už nejaký čas nevystupovali, naposledy pred 4 - 5 mesiacmi.

Ale jedno myslím v pláne máte, pred koncertom v Hamburgu.
Andy: Áno, ale na názov televízie si nespomeniem, myslím, že je to nejaká lokálna stanica.

Čím to podľa Vás je, že sa Váš album, "Construction Time Again", teší v Nemecku takej popularite a predáva sa dokonca lepšie, než v Anglicku? Myslíte, že vydavateľstvo Intercord je vhodným médiom pre veci zo stajne Mute?
Andy: Zdá sa, že je to dobré vydavateľstvo. So všetkými tam dobre vychádzame, myslím, že odvádzajú rovnako dobrú prácu ako Mute v Anglicku.Náš album získal v Anglicku zlato, za predaj, takže jediný rozdiel bude asi v tom, že Nemecko je trochu iný trh, omnoho väčší, než ten Anglický, ale hoci v Nemecku predávame viac, v podstate je to porovnateľné.

Zmienili ste sa, že na albume sa niekoľkými skladbami podieľal aj Alan Wilder, dokonca skomponoval aj brilantnú skladbu "Fools", inak b-strana singla "Love In Itself". Páči sa Vám?
Andy: Jasné, bol s ňou iba jediný problém. Keď sme kompletizovali album, zvažovali sme naň zaradiť aj túto vec, no neboli sme si istí, či sa hodí na album po textovej stránke, preto sa nakoniec na album nedostala.

Bol to skutočne jediný dôvod?
Andy: Skutočne áno. Je to v podstate pieseň o láske, nie? My sme však chceli album s konkrétnym obsahom, a po textovej stránke naň "Fools" skutočne nepasovala.

Predošlý album, "A Broken Frame", ste nahrali len v trojici, ty, Dave a Martin.
Andy: Áno, vtedy sme fungovali ako trio. Pri spätnom pohľade nás však napadne, že sme ho mohli nahrať aj s Alanom, pretože je veľmi dobrý hudobník a veľmi nám pomohol. My sme totiž len priemerní hudobníci, kdežto skutočne dobrý hudobník Vám dopomože k akejsi štandardizácii.

Ešte stále sa Vám páči Vince Clarke, ktorý bol vlastne jedným z prvých členov Depeche Mode?
Andy: Ako to myslíte, že sa nám páči? Máte na mysli jeho produkciu alebo jeho, ako človeka?

Či ho stále máte radi, aj jeho produkciu.
Andy: No samozrejme, ako človeka ho mám rád. Celé roky bol mojim najlepším priateľom, ja neviem mať niekoho "nerád", nikdy mi neublížil, dodnes s ním skvele vychádzam. O hudbe sa to už tak povedať nedá, singel od The Assembly sa mi vôbec nepáči, príde mi veľmi komerčný.

Ako vnímaš The Assembly v celku? Čo si myslíš o tom nápade, pozývať na každý singel iného, hosťujúceho speváka?
Andy: Ten nápad je vážne dobrý. Myslím, že si Vince uvedomil, že jednoducho nevie spievať. Síce má dobrý hlas, ale nie dosť na to, aby bol hlavným vokalistom. Nemyslím si, že by sa chcel vrátiť opäť do pozície, kde má k dispozícii jedného speváka, to už by bolo zasa o kapele a možno práve preto to robí takto. Ale v teoretickej rovine je to skvelý nápad.

Snažili ste sa Vinceho prilákať späť do Depeche Mode?
Andy: Nie, nie. To by sme nikdy neurobili.

A on sám o to nikdy nežiadal?
Andy: Viete, na také niečo nie je ani šanca, pretože my by sme ho späť nevzali a k tomu tu máme Alana, máme kamarátsky vzťah. Dokonca sa stal už oficiálnym členom, Vinceho nepotrebujeme.

Dobre, teraz sa budeme zhovárať s Martinom Gorem. Moja prvá otázka, Martin: na Vašom debutovom albume si sa prezentoval niekoľkými skladbami, skomponoval si nejaké skladby aj spoločne s Vincem?
Martin: Ani nie. Aj v tom období sme komponovali individuálne, ale zvykol som spolupracovať na jeho nápadoch. Zvykol na zvukové skúšky priniesť nejaké svoje nové akordy, niekedy to boli bassové linky, na tých sme zvykli spolu pracovať, prípadne na nejakých riffoch, ale to bolo skutočne v začiatkoch kapely.

Ako, z dnešného pohľadu, vnímaš situáciu, kedy sa jedna z najdôležitejších osôb v kapele rozhodne zrazu odísť a ostatní ti jednoducho povedia, "Tak Martin, teraz je to celé na tebe"? To si si len povedal, "Dobre, skúsim teda písať skladby"?
Martin: Nie, v podstate sme všetci veľmi dobre vedeli, že Vince odchádza, prakticky už pol roka predtým, než sa tak naozaj stalo. On o celej situácii komunikoval, boli sme na to teda pripravení. Ja som mal v tej dobe k dispozícii 5 - 6 vlastných skladieb, a veľmi sme o tom všetkom aj tak nepremýšľali. Nakoľko sme to plánovali už dlho, tak sme šli rovno do štúdia, nahrali nový singel a pokračovali ďalej.

Medzi moje najobľúbenejšie skladby patria "Shame" a "Shouldn´t Have Done That", obzvlášť kvôli textom, ktoré sú brilantné. Máš nejaké skladby, ktoré, z jednotlivých albumov, pokladáš za najobľúbenejšie?
Martin: Zopár sa ich nájde, napr. "Shame", "Everything Count´s" a "See You". To sú asi moje "naj".

No a dnes si autorom takmer všetkých skladieb na "Construction Time Again" a Dave nám dokonca prezradil, že ste boli až ... v Indii? Boli ste proste v Indii, či v iných chudobných častiach sveta a Dave priznal, že si bol zarmútený tým, čo si tam videl.
Martin: Tak nejak. V rámi turné sme sa dostali na Ďaleký Východ, navštívili krajiny ako Thajsko a bolo to ... svojim spôsobom veľmi smutné.

Dobre... Alan, moja prvá otázka na teba: Si člen Depeche Mode, ktorý vlastne prišiel do kapely posledný. Zo začiatku si bol len hráč na pódiu, teraz si už plnohodnotný člen, ale predsalen, mal si pocit, že ťa ostatní "berú" už od začiatku?
Alan: Je prirodzené, že keď sa ako nováčik pripojíte ku kapele, tak chvíľu trvá, kým sa navzájom spoznáte, ale dnes som s kapelou už dva roky a ide nám to spolu skvele, cítim sa byť členom bandy, tak ako každý z nás.

Ďalšia otázka: keď sa začalo s produkciou limitovaných edícii, príkladom je aj 12" edícia singla "Get The Balance Right", tak bolo oznámené, že bude vylisovaných len 10 000 kópii. Ako to je vlastne s takýmito edíciami, myslíš, že bude možné sa k nim dostať aj bežnom obchode s nahrávkami?
Alan: Aby som bol úprimný, netuším, ako to funguje tu v Nemecku. Tu je to v kompetencii vydavateľstva Intercord, ale nie je to tak, ako by sme to robili my. V Anglicku sa tie limity skutočne dodržiavajú. V Nemecku sa však zdá, že chcú vydavateľstvá zarábať, čo najviac, takže sa nám veľmi ťažko kontroluje činnosť Intercordu. Myslím, že v Anglicku sa však tie 12" edície znovu vydajú, napr. na vianočný trh, takže ak ľudia prvé vydanie nestihli, môžu to skúsiť znovu.

Jasné, ale z tej limitovanej edície boli nakoniec tri maxi-edície. Tak v čom to potom bolo limitované?
Alan: To naozaj neviem.

Si autorom b-strany singla "Love In Itself", skladby "Fools", a podľa mňa patrí k jedným z najlepších, prečo si ju vlastne nepresadil na album?
Alan: Viete, ide o text skladby, nepasoval k ostatným piesňam na albume. A hoci po hudobnej stránke je veľmi silná, textovo celkovej téme albumu nezodpovedala. Preto na albume nie je.

Som prekvapený, že ju nehráte naživo, podľa mňa by patrila k tomu najlepšiemu z vecí nachádzajúcich sa medzi starými Clarkovými záležitosťami a novšími, tvrdšími vecami. Ľudia by tak mohli byť konfrontovaní s históriou, albumom CTA a tvojimi vecami.
Alan: Cítime to jednoducho tak, že sme nahrali album a ten chceme prezentovať čo najviac. Takže z albumu hráme prakticky všetky skladby. K nim potom pridávame veci, ktoré k nim podľa nás pasujú, či už ide o staršie hity, hlavne tie tanečné, a podobne. Keď jednoducho vypichnete nejaké veci, ktoré v setliste mať chcete, tak musíte iné veci zo setu vyradiť, pretože hrať všetky skladby, to už by bolo priveľa. Vystavať setlist je dosť zložitá vec, ale pre nás je skutočne najdôležitejšie prezentovať náš posledný album. V Nemecku sme hrali minulý rok, hrali sme všetky skladby z predošlého albumu, boli sme tu aj predtým... veď viete. Možno, keď pôjdeme hrať do krajín, kde sme predtým nevystupovali, tak zahráme viac starších skladieb.

Jasné. A čo ďalšie kópie limitovaných CD edícii... Martin mi niečo vravel o nejakých veciach, ktoré by sa mali objaviť na trhu vo februári alebo v marci. Myslíš, že nás čakajú nové limitované edície singlov, aj s novými skladbami?
Alan: To si nemyslím. Máme nahraté živé verzie skladieb z anglického turné, ale či budú vydané aj iné limitované edície, ako v prípade singla "Get The Balance Right", to skutočne neviem.

Z posledného turné, to máš na mysli asi londýnsky koncert, s podobným setlistom, ako máte teraz?
Alan: Presne, ten setlist hráme stále. Setlist postavený na poslednom albume, kdežto tie živé verzie z limitovaných edícii pochádzajú z predošlého turné, z roku 1982. Ale neviem, možno tentoraz pripravíme niečo iné, pretože mám pocit, že tie limitované edície má už dnes každý, takže, možno je čas na zmenu. Skutočne ale neviem, čo to bude.

Máš pocit, že je poznať rozdiel medzi ľuďmi, ktorí vás videli na turné v minulom roku a tými, ktorí vás videli v tomto roku?
Alan: Veľký rozdiel nebadať. Dúfam, že tí, čo nás videli v minulosti, sa radi na naše koncerty vracajú, hoci už trochu podrástli, no takisto dúfam, že máme aj nových fanúšikov. V Nemecku som si všimol, že publikum máme rozhodne pestrejšie: ako mladí, tak aj tí starší, no hlavne je publikum skutočne rôznorodé, hlavne v porovnaní s Anglickom, kde stále v publiku prevláda mládež. V tomto smere sa toho veľa nezmenilo.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa