Masívny, duchovný, teatrálny (2025)

To sú len niektoré slová, ktorými by ste mohli opísať nový koncertný dokument režiséra Fernanda Fríasa, "Depeche Mode: M".

Frías vytvoril film, ktorý má ďaleko od tradičnej koncepcie koncertného filmu a spája nielen hudbu, ale aj príbeh oddaných fanúšikov a dynamickú hĺbku samotného Mexika.

Frías si našiel čas, aby nám niečo porozprával o nakrúcaní v Mexiku, slobode, ktorú prináša filmová tvorba, ako aj o prenášaní príbehov na veľké plátno.

Vo filme tvorí samotné mesto, Mexico City, akoby samostatnú postavu. Môžeš nám povedať niečo o tom, ako prostredie samotných koncertov ovplyvnilo rozprávanie príbehu?
Kapela od začiatku vedela, že chcú koncert natočiť v Mexico City. Takisto vedeli, že chcú do filmu zakomponovať nielen mesto, ale aj mexickú kultúru. Práve preto ma k projektu prizvali, aby som napísal scénar a skúsil vymyslieť, ako by toto prepojenie malo vyzerať.

Pokiaľ ide o Mexiko, existuje veľa stereotypov, či predsudkov o tom, čo je to vlastne mexická kultúra. Od tých klasických klišé ako oslíky, sombréra a tequila, až po určtý reliéf krajiny a podobne. Pre mňa bolo naozaj dôležité, aby som do týchto klišé neskĺzol. Vedel som, že pripravujeme film pre celý svet a Depeche Mode je kapela s obrovským medzinárodným presahom. V Mexiku je to jedna z mála kapiel, ktorá oslovuje celú mexickú spoločnosť, na rozdiel od mnohých iných. Tá fanúšikovská základňa je tu skutočne obrovská a rozmanitá.

Namiesto toho, aby som sa zameral na konkrétne pamiatky mesta, ako mi to v určitom momente navrhli zo strany produkcie, chcel som zachytiť samotnú podstatu Mexico City, vystavať ten viac vriaci, búrlivý rytmus. Mexico City je samozrejme chaotické mesto, ale aj v tom chaose je istá harmónia.

Najmä začiatok filmu, všetky tie miesta pred dňom úvodného koncertu, zo zvukmi úvodnej "My Cosmos Is Mine", tie vibrácie, to bolo pre mňa nesmierne dôležité, zachytiť práve tento pocit, viac než konkrétne miesta. Aby sme to dosiahli, museli sme natočiť strašne veľa materiálu a potom to samozrejme nájsť pri strihaní.

Turné zachytené týmto filmom slúžilo k podpore albumu "Memento Mori". Ako sa témy života a smrti našli v tomto diele?
Nezabúdajte na to, že "Memento Mori" samo o sebe, v latinčine, znamená "pamätaj, že musíš zomrieť". Ak máte takú dlhú tradíciu a ste na scéne istý čas, tak myšlienka konfrontácie so smrteľnosťou, ako konceptom, sa dostáva trochu viac do popredia.

Niekedy je prístup k smrti skutočnou oslavou života a chcel som to zahrnúť do filmu. Chcel som objaviť prvky mexickej kultúry, ktoré by neboli didaktické, ani príliš okaté, ktoré by ladili so štruktútou koncertu alebo s rytmom hudby. Chcel som prepojiť život a smrť progresívnym, subtílnym spôsobom a samozrejme preskúmať tradície Mexika bez toho, aby som spadol do vyššie spomenutých klišé.

Aký bol Tvoj vzťah hudbe a filmu v období, keď si vyrastal? Existujú nejaké diela, ktoré mali osobitný vplyv na Tvoju vlastnú filmovú tvorbu?
Uff! Musím povedať, že som vyrastal s láskou k filmom, ale veľkolepé filmové diela na mňa nemali až taký výrazný vplyv. Spomínam si, že ako dieťa som sa hlboko stotožňoval s filmami, s ktorými som sa dokázal identifikovať. Môžeš svoj malý život preniesť na filmové plátno, urobiť ho relevantným a cez túto identitu sa spojiť s ľuďmi.

Filmy boli pre mňa oknom, cez ktoré som mohol objavovať emócie, a to mi bolo jasné už od útleho veku. Nebola to túžba po dobrodružstve, ani veľkolepé scény, či iné aspekty filmovej tvorby, čo ma poháňali. Môj otec, inak veľký filmový fanúšik, ma už od útleho veku zoznamoval s takými dielami ako "Fanny a Alexander". Stali sa pre mňa oknom príležitostí.

Zároveň som vyrastal pri počúvaní hudby môjho otca, čo bola hudba klasická a jazz. V určitom momente svojho dospievania som chcel rebelovať voči všetkému, čo bolo u nás doma a tak som sa vydal na hlbokú cestu objavovania hudby. A táto cesta trvá dodnes.

Režíroval si aj hrané filmy. V čom sa líši Tvoj prístup pri práci na hudobnom / dokumentárnom filme, ako je tento?
Každý projekt je iný, aj keby išlo o dva hrané filmy, či dve epizódy toho istého televízneho seriálu s rovnakými hercami. Prístup je vždy iný. Práve to ma motivuje k tomu, aby som sa venoval filmovej tvorbe. Nemôžem o mojom prístupe hovoriť všeobecne, nie je to niečo, čo si uvedomujem.

Pracujem na tom kúsok po kúsku. Rád by som našiel alebo mal jasnú predstavu o posolstve celého diela ako o cieli, ale nemám žiadne konkrétny postup. Niekedy môže odklonenie sa od plánu, prípadne otvorenie novej cesty výskumu priniesť nepredstaviteľné veci alebo aspoň veci, na ktoré by som neprišiel, ak by som sa striktne držal plánu.

V tomto konkrétnom projekte sa film odhalil mne a môjmu tímu. Najskôr som musel dať dohromady všetku hudbu a nájsť priestor pre tie ostatné segmenty a potom tieto naladiť tak, aby mohli fungovať s ostatnou hudbou a pozdvihnúť ju na úroveň, kde tieto prvky ladia spolu ako jeden celok.

To bolo niečo, s čím som nikdy nemohol kalkulovať, či plánovať, keby som písal len scenár. Napísané na papieri by to nedávalo zmysel. Takýto je môj názor. Sloboda.

Keď už sa o tom bavíme, Váš kameraman, Damiám Garciá, s Tebou pracoval aj na hraných filmoch. Môžeš nám niečo povedať o Vašej spolupráci?
Sme veľmi dobrí priatelia, super blízki. Existuje medzi nami akási chémia. Vymieňame si množstvo skúseností, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné s tým, čo robíme, no neskôr cítime tú iskru. Obaja to cítime, ale moc sa v tom nevŕtame, kým to v správnom momente nepremeníme na realitu. Chceme byť otvorení tomu, ako nás táto myšlienka oboch nadchýna.

Niekedy mám počiatočnú myšlienku a on ju zdokonalí, prípadne on myslí na niečo konkrétne a ja tú myšlienku uchopím. Je to však založené na veľmi priateľskom a ľudskom spojení. Je to v tom veľa humoru, vtipkovania a brania na ľahkú váhu, čiže keď to naberie vážnu formu, to je práve ten moment spojenia. Takto to cítime obaja.

Nejaká rada pre mladých, ktorí by sa chceli stať režisérmi?
Vždy hovorím, dávajte si pozor a rady a na to, od koho ich prijímate!

Ak by si mal možnosť pozrieť si nejaký film, po prvýkrát na IMAX-e, ktorý by to bol?
Film "Blue Plannet" bol neuveriteľný. Spomínam si, že som ho pred mnohými rokmi videl práve v IMAX-e. Bol som veľmi mladý, mal som 10 rokov a spomínam si, že to bolo neuveriteľné. Určite to vo mne zanechalo stopu.

zdroj: IMAX, Mexico, 10/2025