Martin: V Boha verím na 100% (1994)

Martin: V Boha verím na 100% (1994)

V júni 1994 sa Depeche Mode posunuli do finálnej časti Exotic / Summer turné. Pred bostonským koncertom sa reportér z Boston Globe telefonicky porozprával s Martinom Gorem.

Prečo po všetkých tých rokoch, viac ako 13, chcú členovia Depeche Mode ešte stále búrať hranice, doslova drú na letnom turné naprieč Amerikou, v rámci ktorého sa 23.júna zastavia aj v Great Woods? Obzvlášť potom, čo to už raz dokázali v krytých arénach počas minulej jesene? A k tomu nemajú k dispozícii žiadnu novú produkciu, ktorú by prezentovali?

"No, keď je človek na turné celý rok, tak sa tomu tiež niekedy sám čuduje," povie s úškrnom v telefonickom rozhovore z Los Angeles skladateľ a klávesák Martin Gore. "Myslím, že je za tým schopnosť komunikovať na skutočne globálnej úrovni, práve to sa mi na tom všetkom páči. Vždy ma fascinovala skutočnosť, že môžeme vydať nejakú nahrávku a prostredníctvom nej komunikovať s ľuďmi z celého sveta. Idete do Japonska a na letisku Vás tam čakajú ľudia, ktorí, aj keď Vám úplne nerozumejú, majú zopár vodítok. Je to príjemná schopnosť."

"Po skončení turné bude jednoznačne nasledovať dlhá pauza," dodá Gore. "Mám samozrejme už zopár nápadov pre nové skladby, ale o tom to je, no nateraz si neviem predstaviť ani len čakanie na to, že by sme mali ísť do štúdia."

Depeche Mode - anglická synthypopová kapela, ktorá aktuálne posunula svoju produkciu k tvrdšiemu a viac živšiemu zvuku, zasiahla svojou náladovou hudbou množstvo mladých sŕdc a duší. Prečo je tomu tak? "To je jedna z tých otázok, na ktorú sa veľmi ťažko hľadá odpoveď," povie Gore. "Ono sa dosť ťažko chápe to, že sa niekomu zapáčite, ale keď už ste raz v tom, a pritom máte úplne iný pohľad na vec, než zbytok sveta... toto sa veľmi ťažko vysvetľuje... ľudia sa jednoducho môžu s našimi skladbami stotožniť a je dosť možné, že sa v nás samotných vidia."

Nepochybne tomu tak je. Podiel na tom má evidetne smútok a melanchólia skladieb ako "People Are People", "Blasphemous Rumours", či "Black Celebration". "Všetky tie najlepšie veci z popu Vami dokážu pohnúť," dodá Gore, "a obyčajne majú tendenciu nazerať na svet z toho smutnejšieho konca. Slovo "smútok" vždy vyznievalo akosi ponižujúco, ale ja si to nemyslím. Smútok je len emócia, ktorú je možnú použiť pri písaní."

Raritou, v prípade Depeche Mode, je skutočnosť, že texty a hudba pochádza od Martina Goreho, ale takmer väčšina produkcie je spievaná Davidom Gahanom, večne sa pohybujúcim frontmanom a verejnou "tvárou" kapely. Zdá sa však, akoby v kapele vládlo akési pnutie. Minulý rok, v rámci rozhovoru o nahrávaní posledného štúdiového albumu, "Songs Of Faith And Devotion," sa Gahan vyjadril pre magazín Rolling Stone nasledovne: "Som rád, že sa Martin odklonil od vzorcov tanečnej hudby, pretože ak by pri tom zostal, tak by som sa pravdepodobne už ďalším albumom Depeche Mode ani neobťažoval."

Nie je to výzva do bitky?

"Nebudem ho súdiť za niečo, čo povedal alebo nepovedal," odpovie Gore taktne, "ale nemyslím si, že sme vôbec niekedy nahrali tanečnú nahrávku. Bolo síce obdobie, kedy nás takto škatuľkovali a a urobili sme aj zopár remixov, pretože samotné skladby v sebe mali prvky tanečného formátu, ale keď počúvate ktorýkoľvek z našich albumov, tak si myslím, že min. 50% z ktoréhokoľvek tvoria absolútne netanečné skladby, sú to takmer balady. Nemyslím si, že by nás bolo možné, v ktoromkoľvek období, označiť za absolútne tanečnú kapelu... Myslím si, že všetci štyria v kapele máme v sebe určitú dávku "napätia", ktorú musíme tu a tam vypustiť, ale takto predsa fungujú všetky kapely. Ak by to napätie, aj medzi nami, nebolo, tak by kapela neexistovala: potom by sme sa už bavili od diktatúre. "

"Myslím, že sa kladie až príliš veľký dôraz na túto individuálnu rolu," pokračuje. Napriek tomu sa javí Gore týmto fakto mierne zmätený, keďže, ako na skladateľa, je na neho vyvíjaný tlak súvisiaci s kreativitou. "Keď mám tvorivé obdobie," dodáva, "tak má zbytok kapely voľno. Takže, v tom období cítim akýsi tlak. Ale, asi to berú tak, ako vždy, jednoducho dúfajú, že prídem s niečím novým... takže možno sa cítia ešte horšie." A keďže Gore nikdy nerozdáva žiadne sľuby, čiže ktorékoľvek turné, či album, môže byť posledné, nik nevie, čo majú pred sebou."

A hoci kapela koncertuje stále s albumom SOFAD, tak práve toto turné, ako poznamenal Gore, ukazuje nový smer: omnoho "obnaženejšie" pódium a jedna obria obrazovka namieste 11tich menších. "Pocit je omnoho priamejší," konštatuje, "pretože ľudia majú tendenciu hľadieť na pódium ako na celok, než by sa zameriavali na jednotlivé časti."

Gore tvrdí, že vývoj kapely, odhliadnúc od striktne programového synthypopu, bol výsledok pocitu, že "by sme mali byť otvorení všetkému, čo je dostupné a hlavne sa neobmedzovať. Po celé roky sme sa vyhýbali použitiu gitár, pretože sme mali pocit, že to dokáže ktokoľvek a preferovali sme risk. Myslím, že tou snahou neustáleho risku sme si viac ublížili, než tým niečo získali, mohli sme nechať veciam voľný priebeh a to, čo bolo k dispozícii brať akosi prirodzene."

Zahnali sa tak Depeche Mode sami do kúta? "Až také dramatické to nebolo," povie Gore, "niekedy to však prinieslo so sebou akýsi snobský postoj a niektoré skladby tým trochu utrpeli. Dva dni sme boli schopní zabiť v štúdiu, aby sme získali jedinečný zvuk a pritom by tam gitara pasovala ďaleko lepšie."

V úvode ich kariéry, kedy kapelu ešte riadil Vince Clarke (dnes Erasure), bola kapela vnímaná ako energická a optimistická. Vinceho odchodom sa kormidla chopil Gore a produkcia kapely získala temnejší odtieň. Pokiaľ však ide o aktuálny album, Gore prízvukuje, že "je na ňom viac zábleskov optimizmu a nádeje, než na predošlých albumoch. Možno to súvisí s vekom, možno s tým, že som sa stal otcom. A má to asi aj kopec iných dôvodov."

Gore, ktorý vo svojich skladbách spája spiritualitu, sexualitu a cynizmus, poznamenáva, že je stále "fascinovaný abstraktnou vierou. Nepraktizujem žiadne konkrétne náboženstvo, ale myšlienka viery sa mi vždy páčila. Síce, nie, to nebolo povedané správne. Verím v Boha. Ale keďže sú tam aj ďalšie veci, ktoré nejde tak ľahko uchopiť a uveriť im, tak som si našiel ako alternatívu lásku a sex, no a tieto tri prvky mixujem v našich skladbách."

Takže, je aj dnes tento chlapík, ktorý v 1980tych rokoch, v skladbe "Blasphemous Rumours", prehlasoval, že "Boh má chorý zmysel pre humor a keď zomriem, očakávam, že sa bude smiať", vyrovnaný s Bohom? "Myslím, že som medzitým pre ľútosť urobil dostatok," povie Gore. "Vtedy som sa na veci pozeral viac ateistickým pohľadom, dnes som omnoho viac duchovnejšie založený. Ak sa ma na to dnes ľudia spýtajú, tak odpoviem, že verím v Boha na 100%. A možno to stále nestačí. Možno budem z neba vyhostený aj tak, ale pokúsim sa tam dostať."

zdroj: Boston Globe, 06/1994, dmtvarchives.com

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa