Martin Gore: ‘Čo je vlastne remix?’

Online vydanie britského denníku Guardian, prinieslo článok o histórií a súčastnosti remixu, napísaný na pozadí blížiaceho sa vydania kompilácie remixov Depeche Mode, "Remixes 81-04". Hoci sa článok dotýka DJ-ov, ktorí remixovali DM, ako aj krátkych vyjadrení Martina Goreho, odporúčam jeho čítanie len skutočným záujemcom o DJ-skú scénu.

[b]Zmeň nahrávku[/b] Remix - radikálny a kreatívny krok hudobného rozvracačstva alebo výhovorka na zruinovanie kvalitnej skladby za účelom zárobku? Dorian Lynskey tvrdí, že to všetko závisí od toho, kto "točí kľukou". Sean "Puffy" Combs je po celé roky známy svojimi extravagantnými vyhláseniami, ale zasa nie takými nepravdepodobnými, ako titul jeho kompilácie z roku 2002: "We Invented The Remix" (Vynašli sme remix). Keby s tým neprišiel o dvadsať rokov neskôr, mohol tvrdiť, že vynašiel helikoptéru alebo toast. Ak by sme mali veriť Combsovým tradičným "rapovačkám cez telefón" a úplne samozrejmým samplom, tak by bolo výstižnejšie nazvať jeho kompiláciu "We Devalued The Remix" (Znehodnotili sme remix), lenže to už by hovorilo o čomsi inom. Depeche Mode takisto nevynašli remix, no získali kredit za jeho zdokonalenie. Nový album basildonských gigantov, "Remixes 81-04", obsahuje 37 rôznorodých prerábok: Underworld priklincovali "Barrel Of A Gun" do štýlu absolútne tvrdého techna, Alison Goldfrapp pridala do skladby "Halo" vlastné vokály, zahmlila tým hranicu medzi remixom a cover verziou, nemecký DJ Timo Maas a Mike Shinoda (Linkin Park) sa popasovali s často remixovanou Enjoy The Silence. Ako ilustrácia potenciálu remixu, je "Remixes 81-04" presným opakom kreatívneho spektra, ktorý je charakteristický housovými verziami popových hitov, ktorých existencia spočíva výhradne v hraní v snobských mestských kluboch. Remix je zmutovaný hudobný gén. Remixér môže úplne jednoducho prispôsobiť skladbu dancefloorovej scéne, alebo ju môže kompletne prerobiť, aj po textovej stránke; ponechá iba kľúčové prvky skladby, prípadne vytvorí úplne novú skladbu a ponechá iba jej pôvodný názov; zatieni pritom samotný originál, alebo vás donúti sa k nemu vrátiť. No remix môže byť aj omnoho avantgardnejším projektom, prípadne len zárobkovou činnosťou, virtuálnou spoluprácou s umelcom, či aktom vandalizmu, čarodejníctvom alebo výsmechom. Remix má svoje korene na Jamajke, kde 1960-tych rokoch zvukový producenti, ako Lee Perry a King Tunny, vyhladili reggae skladby až na ich základnú inštrumentálnu štruktúru a nazvali ich dub verziami. [i]"Nebol to práve najlepší nápad, pretože ich to oddelilo od všetkého ostatného,"[/i] hovorí Bill Brewster, historik tanečnej hudby a spoluautor skladby "Last Nigth The DJ Save My Life. [i]"Ranné disko remixy vôbec nesledovali dianie reggae scény. Tieto záležitosti sa vyvíjali absolútne nezávisle."[/i] Pre disco scénu znamenal remix jednoducho priblíženie skladby viac tanečnému štýlu. V roku 1974, inovátor menom Tom Moultron, vyprodukoval prvý, komerčne úspešný, disco remix, keď zdvojnásobil dĺžku "Do It 'Till You're Satisfied" od BT Express. Skupina mala voči tejto verzii odpor len do chvíle, kým sa zo skladby nestal obrovský hit, a od tohoto momentu si nehanebne drzo prisvojili myšlienku tohto remixu. S nástupom 12" singlov, koncom 1970-tych rokov, sa disco remixy tešili ešte väčšej popularite ako rádiové verzie skladieb. Veľmi skoro sa však klbko rozmotalo. V roku 1978 sa objavil 8 minútový tanečný remix hitu "Miss You" od Rolling Stones. Remixéry ako Moulton, Walter Gobbons a François Kevorkian sa stali skutočnými pojmami, zatiaľ čo priekopnícke skupiny, vrátane Depeche Mode, začali prekopávať svoje vlastné skladby. [i]"Išlo len o experiment"[/i], spomína skladateľ Depeche Mode, Martin Gore. [i]"Vtedy to nebolo ako dnes, kedy ľudia vydávajú cd-čka, len aby dosiahli čo najvyššiu pozíciu v rebríčku. Išlo o spôsob prezentácie skladieb v inom smere."[/i] Počas 1980-tych rokov plnili remixy hlavnú úlohu pri zostavovaní 12" singlov, či už si to samotné skladby vyžadovali alebo nie. Okrem skupín, ako napr. Frankie Goes To Hollywood, ktorý predviedli remixy ako fórum ambicióznych experimentov, tu bolo množstvo ďalších, ktoré remixy považovali za "odfajknutý džob"; jednoducho pridali trochu ozveny do vokálov, ubrali perkusie a urobili z toho absolútne nevzrušivú skladbu. Obyčajne však remixy originál nepoškvrnili, ale to sa príchodom DJ-a Andrewa Weatheralla veľmi rýcho zmenilo. V roku 1990 dostal splnomocnenie zremixovať "I'm Losing More Than I'll Ever Have" váhavej indie skupiny Primal Scream; urobil zo skladby úplne odlišnú tanečnú inštrumentálku a dal jej nový názov: "Loaded". Kariéra Primal Scream bola okamžite posilnená a Weatherall sa stal kultovým pojmom remixérskej scény. Fanúšikovia si kupovali všetko, kde bolo spomenuté jeho meno, bez ohľadu na kvalitu originálu presvedčil všetkých, že dokáže potešiť hocaké ucho a ešte na tom aj zarobiť. Celá generácia autorov bola Weatherallom zmetená zo stola. Skladateľský kredit mohol niesť meno pôvodného autora, ale keď bola celá skladba prerobená, ide ešte o dielo pôvodného skladateľa? Mnoho zákazníkov, ktorí si kúpili remix "Professional Widow" Tori Amos od Armanda Van Heldensa, ktorý bol svojho času no.1 hitom, si nikdy predtým, a ani potom, nekúpilo žiadnu nahrávku Tori Amos. Bola to jednoducho skladba Armanda Van Heldensa. [i]"Prakticky ide viac o reprodukciu, ako o remix,"[/i] zhodnotil Brewster. Ešte extrémnejším odborníkom na "vypaľovanie" originálov bol Richard James, alias Aphex Twin, ktorý prišiel s kolekciou remixov, ktorú radikálne nazval "26 Mixes For Cash". Legenda hovorí, že v jeden deň doručil kuriér nahrávacej spoločnosti remix Lemonheads, na ktorý James pozabudol, pretože ho náhodou zastrčil do poličky. Bez akejkoľvek naivity ho nahrávacia spoločnosť okamžite vydala. [i]"Dosiahnete bod, kedy sa spýtate, čo je vlastne remix?,"[/i] hovorí Gore. [i]"Pre mňa osobne je to len akási referencia k samotnému originálu. Boli remixy, ktoré sme jednoducho zamietli, pretože neobsahovali jediný zvuk, či slovo, originálnej skladby. Malo to iné tempo, štruktúru - bola to v podstate úplne iná skladba."[/i] Tým vlastne reagoval aj na dve dekády starú záležitosť Glorií Gaynorovej, "Never Can Say Good Bye", ktorú zremixoval Tom Moulton. Mrzuto vtedy poznamenala, [i]"Viac nespievam."[/i] Skladbe naklonené remixy môžu zmeniť kariéru. Housové verzie "Missing" (Everything But The Girl) a "Sing It Back" (Moloko) od Todda Terryho a Borisa Dlugosha, inšpirovali zmienené skupiny k vydaniu ich vlastných klubových nahrávok. Na druhej strane majú z toho väčší osoh samotní remixéri. Ewan Pearson mal najväčší vplyv na prerobenie skladieb Goldfrapp, Chemical Brothers, či nedávno na Enjoy The Silence od Depeche Mode, ako na svoj vlastný materiál. [i]"Je to najlepší džob na svete,"[/i] hovorí Pearson. [i]"Je to ako dostať na Vianoce Lego. Z malých kúskov poskladáte skvelú nahrávku, urobíte si ju po svojom tak, ako sa vám to páči,a, za predpokladu že sa aspoň trochu chytíte originálu, všetci sú spokojní."[/i] Tom Rowlands z Chemical Brothers, ktorý remixovaním preslávil vlastnú skupinu, súhlasí: [i]"Boli to úžasné časy. Jeden týždeň sme makali na skladbe od Method Man, na druhý zasa od Primal Scream. A neboli sme pod žiadnym tlakom. Niekde ste zachytili dobrý nápad a použili ho ako štartovací bod. Nie je to také zdĺhavé ako nahrávanie albumu."[/i] Ďalší "plodní" remixéri, predovšetkým rakúski Kruder & Dorfmeister, majú na svoju prácu vlastnú licenciu a úspešne vydávajú nahrávky pod vlastnými menami, ale vždy ide o určitý risk. [i]"Mnoho ľudí remixujúcich na "bežiacom páse" zistilo, že je veľmi tažké zachovať si vlastnú originalitu, keď remixujú každý týždeň a peniaze sú také lákavé,"[/i]. hovorí Brewster. [i]"Na krátke obdobie si tým finančne vypomôžete, ale z dlhodobého hľadiska si tým vydrancujete vašu kreatívnu energiu. Tým ide vlastne o ničenie ľudskej kariéry."[/i] Toto sa stalo Trevorovi Jasksonovi, ktorý vydal svoju novú kolekciu pod jeho vlastnou značkou Playgroup. V 1990-tych rokoch pracoval pod menom Underdog a vytvoril 80 remixov, vrátane niekoľkých pre U2 a Massive Attack. Z počiatku lukratívny a povznášajúci džob stratil svoj lesk. [i]"Z dnešného pohľadu ma to zabrzdilo v tvorbe mojej vlastnej hudby,"[/i] hovorí. [i]"Vždy, keď som dokončil mix, bol som naň pyšný, mal som pocit, akoby som v ňom zanechal kúsok seba. Urobil som to z lásky k hudbe, ale začal som nenávidieť svoju účasť v marketingovej hre."[/i] Person sa stretol s niečím podobným, keď minulý rok jeho sláva prudko vzrástla. [i]"Bol som požiadaný o urobenie asi 70-tich remixov a ja som urobil 4. Niekedy je to z hľadiska marketingu dobré, keď je na nahrávke uvedené vaše meno, je to lichotivé - ale zároveň trochu zvláštne. Snažil som sa čo najviac zachovať si svoju česť."[/i] Rowlands mal na to jednoduché pravidlo: [i]"Musí sa vám tá nahrávka páčiť, ale zasa nie príliš. Boli sme požiadaní o remix New Order, ale aj keď sme to považovali za česť, pýtali sme sa sami seba, o čom to vôbec je?"[/i] Poverenie umelcov pre remix môže byť takisto zlomyseľné. Niektorí, napr. Depeche Mode, U2 a Manic Street Preachers, majú permanentne remixy vysokej kvality, ale ostatné sa dajú považovať za nudné, založené na omyloch marketingových ťahov. Aj keď sa rozpočty nahrávacích spoločností pre remixy, od boomu v polovici 90-tych rokov riadne zmenšili, je tu stále viac braku, ako skutočnej kvality. V dnešných časoch, mnohé zo skutočne vydarených remixov možno nebudú nikdy oficiálne vydané: sú dostupné len cez internet, alebo na neoficiálnych bootlegoch. Ĺahko dostupný softvér remix demokratizuje, každému domácemu producentovi dáva možnosť vytvoriť akýsi dialóg s jeho obľúbenou skladbou. Jedna z remixových webových stránok Depeche Mode dokonca oznamuje, že existuje nie menej, ako 345 verzií ich singla z roku 2001, "I Feel Loved", dokonca odhad neoficiálnych remixov Eminema a Missy Elliott sa pohybuje v tisícoch. V remixovej kultúre nie je originálna verzia považovaná za definitívnu: je to len jedna z nespočetných alternatív. Ale niekedy ide skutočne o mučivé, nepochopiteľné záležitosti. [i]"Minulé leto, keď horúčka okolo mojej osoby vrcholila, som bol požiadaný o remix novej indie kapely, ktorý som však pustil "dolu vodou,"[/i] hovorí posmutnele Ewan Pearson. [i]"O niekoľko dní som to CD náhodou niekde objavil. Boli to Franz Ferdinand s "Take Me Out Bugger"[/i] [b]Najlepších 10 remixov:[/b] Donna Summer - I Feel Love (Patrick Cowley mega mix, 1982) New Order - Bizarre Love Triangle (Shep Pettibone Extended Dance mix, 1986) Eric B & Rakim - Paid in Full (Coldcut's Seven Minutes of Madness mix, 1988) My Bloody Valentine - Soon (Andrew Weatherall mix, 1990) Mory Kanté - Yeke Yeke (Hardfloor mix, 1994) Depeche Mode - Useless (The Kruder + Dorfmeister Session, 1997) Cornershop - Brimful of Asha (Norman Cook Full Length remix, 1998) Blur - Tender (Cornelius remix, 1999) Tori Amos - Professional Widow (Armand's Star Trunk Funkin' mix, 1996) Azzido da Bass - Dooms Night (Timo Maas remix, 2000) Kompilácia "Remixes 81-04" vychádza pod Mute 25. októbra 2204. Singel "Enjoy The Silence 04, spolu s remixom Ewana Pearsonsa, vychádza v pondelok, 18. októbra 2004. Reprodukcia singla pod menom Playgroup, bude vydaná labelom Peacefrog, takisto 25. októbra 2004.

Názory Devotees (1)

front

 1    20. október 2004 o 17:34

Pro me jsou DM Remixy klasicke extendedky z let 1983-90, novejsi jsou jiz vic vzdalene jejich tvorbe, ikdyz je mam taky rad a obecne mi remixy nevadi. Je pravda, ze remixy na Ultra byly nejvic ne-DM. I na Exiteru jsou vic depeche.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa