Maggie Estep: Alan je príšerný tyran :)

Maggie Estep: Alan je príšerný tyran :)

Svet obletela smutná správa o umelkyni Maggie Estep, ktorá nečakane zomrela 12.febrára 2014 vo veku 50 rokov. Maggie je veľmi dobre známa fanúšikom Alana Wildera a projektu Recoil vďaka vydareným vokálom v skladbách "Luscious Apparatus" a "Control Freak". Pripomeňme si ju prostredníctvom jej spomienok na spoluprácu s Alanom.

Povedz nám niečo o sebe, ako po osobnej, tak aj hudobnej stránke.
Maggie Estep: Mám tak 160 cm, 52 kg, hnedé vlasy, keď som začala pracovať na projekte Recoil, boli skutočne na krátko ostrihané, dnes sú trochu dlhšie. Som Američanka, ale na ľudí pôsobím skôr ako Španielka. Obliekam sa prevažne do čiernej, pijem veľa kávy a veľmi veľa fajčím. Často si chodím zajazdiť na koňoch do Prospect Parku v Brooklyne a rada terorizujem ľudí, korčuliarov, tým, že za nimi cválam na koni. Na svojom konte mám dva albumy, prevažne sa jedná o hovorené slovo, a jeden vydaný román s názvom "Diary Of An Emotional Idiot".

Ako ste sa spoznali s Alanom Wilderom?
Vďaka producentovi Guyovi, teda Steve Lyonovi, ktorý produkoval môj druhý album a niečo z neho prehral Alanovi. Asi si pomyslel, že mám náležite temné a zvrhlé zmýšľanie, rovnako ako aj hlas, tak mi zavolal.

Tvoj názor na skladby, ku ktorým ťa požiadal o texty a ako si spokojná s výsledkom?
Mne sa naozaj páčia. Bola som rada, že sa mi dostala šanca napísať skladbu o mojej kamarátke Carle ("Luscious Apparatus"), pretože na mojom CD som ju akosi obišla. Mám na svojom konte skladbu o mojej ďalšej kamarátke Jenny, ale dovtedy žiadnu o Carle. Takže to do seba krásne zapadlo.

A ako prebiehali samotné práce na projekte Recoil?
Alan mi najskôr poslal demo podoby skladieb. Pohodlne som sa usadila v mojom hodvábnom župane, veľa som fajčila, premýšľala o skladbách a krátko na to sa mi v myšlienkach začali rodiť texty. Neskôr som letela do UK, kde som nejaký čas strávila na vidieku, v skutočne čarovnom dome Alana a Hep, v ktorom som mala k dispozícii veľkú izbu s obrovskom posteľou a následne sme sa zavreli do štúdia a nahrávali.

Aký je Alan pri práci?
Príšerný tyran! Veľmi impulzívny a komplikovaný génius. Veľké strašidelné monštrum. Ale pracuje sa s ním jednoducho... nechal ma pracovať a ponúkol zopár pomocných rád, čo by som mohla skúsiť. Bolo to bezproblémové.

Akú hudbu vlastne počúvaš?
Väčšinou Bacha a Stravinského. Trochu Toma Waitsa, Elliota Smitha, Soul Coughing a Skeleton Key. No a samozrejme Lyle Lovetta, som do neho blázon.

Máš nejakú obľúbenú Recoil skladbu?
VŠETKY MOJE!

S kým si ešte spolupracovala?
S Elliott Sharp, potom s takými čudákmi z kapely s názvom Huge Voodoo a s kopec ďalšími kapelami.

Tvoje aktuálne a budúce plány?
Teraz píšem poviedky, ktoré sa zaoberajú sexom, cestovaním a paranojou. Chystám sa dokončiť môj druhý román s názvom "Pivot Of The Universe" a začať práce na ďalšom románe "The King Of Coney Island". A potom si možno kúpim koňa.

Máš niekde fotografiu Carly?
Aktuálne nie, neviem nájsť žiadnu. Ale ona je veľmi chudá. 160 cm, asi 45 kg, dlhé čierne vlasy a s tvárou, v ktorej akoby boli vlčie črty, a samozrejme jasné zelené oči. Je milá takým čudne dementným spôsobom. No nehovorte jej, že som vám to povedala ... :)

Alan Wilder o Maggie: "Pokiaľ ide o túto newyorkskú umelkyňu hovoreného slova, tak až do jej príchodu som absolútne netušil, aké má hudobné zmýšľanie, no vyvinula sa z toho jedna z najstrhujúcejších, ale zároveň najnapätejších spoluprác, pretože som ani len netušil, čo mám očakávať. Prišla s veľkou várkou textov a v podstate od samého začiatku, až do konca, a recitovala. Na konci, keď sme do toho pridali hudbu, sa prejavila ešte viac. Je v ostrom kontraste v porovnaní s inými umelcami..."

Maggie Estep (20.03.1963 – 12.02.2014) ... R.I.P

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa